Mozog človeka s autizmom spracúva svet intenzívnejšie. Ich verzia okolitého sveta je od tej vašej úplne odlišná. Autizmus, formálne označovaný ako Autism Spectrum Disorder (ASD), je neurovývinová odlišnosť, nie infekcia či choroba na odstránenie. Nie je to jednotný stav, ale skôr široké spektrum - od jemných, takmer neviditeľných odlišností vo vnímaní a správaní, až po výraznejšie výzvy, ktoré ovplyvňujú každodenný život.
Ako ľudia s autizmom vnímajú svet
Zmyslové podnety môžu byť intenzívne - niekedy dotyk, pohyb alebo zvuk vyhľadávam, inokedy ma preplavujú a nútia sa stiahnuť do bezpečného priestoru. Zvuky sú neznesiteľné a tak zreteľné, že sa vám chce kričať. Všetky sa vám miešajú dokopy, počujete dopad kvapiek vody z kohútika na dno umývadla, štekot psa na ulici, alarm auta, klopkanie prsta na šálku, tikot hodín a vy len sedíte a pozeráte do prázdna... mlčky a nepochopený sa uzatvárate do vlastného sveta.
Deti s autizmom nepriradzujú veciam ich každodenný (a pre nás intuitívne jasný) význam, ale význam mechanický. Nerozumejú niektorým abstraktným kategóriám, pretože v ich svete sú takéto kategórie nepresné a zavádzajúce (prečo by malo mať šesť rôznych druhov pohárov jednotný názov „pohár“, keď sú odlišné?). Ich myslenie je konkrétne, prísne logické (pritom pre nás často absurdné) a orientované na detaily namiesto celku.
Typické prejavy a symptómy
Autizmus postihuje základné vývinové oblasti a komplikuje život človeka, ktorý nie je schopný prispôsobiť svoje konanie a reakcie tomu, čo od neho ľudia požadujú. Chýba mu predstavivosť a práve to je dôvodom jeho stereotypných činností. Autizmus môže formovať sociálne interakcie - niekedy človek potrebuje viac času, aby pochopil neverbálne signály, inokedy môže komunikovať slovami alebo gestami iným spôsobom než väčšina ľudí.
- Chýbajúca reakcia na meno: Dieťa nereaguje, hoci počuje dobre.
- Nezdieľaná pozornosť: Neukazuje na veci, ktoré ho zaujali.
- Zameranie na detaily a opakované vzorce správania - opakovanie pohybov, slov či rituálov.
- Ťažkosti v sociálnej komunikácii: ťažkosti nadviazať očný kontakt, udržať konverzáciu alebo porozumieť neverbálnym signálom.
- Senzorická senzitivita: bežné zvuky, svetlo či pachy ho môžu rýchlo zahltiť.
Rôzne formy porúch autistického spektra
Skupina porvazívnych vývinových porúch či porúch autistického spektra je široká, nezahŕňa len samotný autizmus, predstavme si teda jednotlivé diagnózy s hlavnými charakteristikami a symptomatológiou.
- Detský autizmus - prejavuje sa už pred dovŕšením tretieho roka života, prítomná je závažná porucha reči a narušená schopnosť empatie, časté sú fóbie, poruchy spánku a stravovania, výbuchy zlosti a autoagresívne správanie.
- Atypický autizmus - odlišuje sa vekom vzniku alebo tým, že nespĺňa všetky tri skupiny diagnostických kritérií.
- Rettov syndróm - vyskytuje sa len u dievčat, medzi 7. a 24. mesiacom dochádza k strate reči a pohybových zručností.
- Iná dezintegračná porucha v detstve - normálny vývin, po ktorom nasleduje dramatická strata nadobudnutých schopností.
- Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi - zahŕňa ťažkú mentálnu retardáciu a hyperaktivitu.
- Aspergerov syndróm - kvalitatívne zmeny v sociálnej interakcii a stereotypné záujmy bez výrazného oneskorenia reči, často spojený s motorickou neobratnosťou.
Čo ukazujú výskumy o mozgu
Z výskumov využívajúcich zobrazovacie metódy sa zistilo, že autisti vykazujú výrazne nižšiu aktivitu v časti mozgu zvanej amygdala, ktorá zodpovedá za schopnosť určiť mentálne rozpoloženie iných ľudí. Zároveň sa zistilo, že pri rozpoznávaní tvárí vykazujú autisti zvýšenú aktivitu neurónových buniek v oblasti mozgu Gyrus temporalis inferior, ktorý je známy skôr svojou funkciou pri rozpoznávaní predmetov.
Ďalej majú jedinci s poruchami autistického spektra oslabené tzv. exekutívne funkcie, ktoré zodpovedajú za schopnosť porozumieť príčinám a následkom, plánovať, kategorizovať, filtrovať informácie a rozumieť významom a abstraktným pojmom. Štúdia so 60 mladistvými ukázala, že mladiství s autizmom nedokázali predpovedať a doplniť vizuálne informácie tak, ako to dokázali iní mladiství.
Diagnostika a odborné vyšetrenie
Diagnostika autizmu dnes prechádza prísnym a systematickým procesom, ktorý sa snaží pochopiť jedinečný svet každého človeka. Autizmus nie je určený jedným testom či okamžitým pohľadom; je to mozaika správania, komunikácie a reakcií na okolie, ktorá sa odhaľuje postupne. Psychológovia, psychiatri a špecialisti využívajú rôzne nástroje, z ktorých jedným z najuznávanejších je ADOS‑2 (Autism Diagnostic Observation Schedule, druhá verzia).
Odborníkmi prvého kontaktu sú často pediatri alebo pedopsychiatri, komplexné vyšetrenie však najčastejšie prevádza klinický psychológ. Okrem dôkladného vyšetrenia sa zaoberá obsahovou náplňou záujmov dieťaťa, hovorí s rodičmi a dopĺňa podrobnosti o vývine dieťaťa od narodenia po súčasnosť.
| Aspekt vyšetrenia | Čo sa sleduje |
|---|---|
| Vzťah k ľuďom | Správanie dieťaťa v sociálnych situáciách |
| Emocionálne reakcie | Primeranosť a typ reakcií |
| Hra a zaobchádzanie s predmetmi | Spôsob hry, manipulácia s predmetmi |
| Zrakové a sluchové reakcie | Odlišnosti v vnímaní podnetov |
| Verbálna komunikácia | Slová, vety, echolálie, vlastný žargón |
Mýty a omyly o autizme
Otázka príčiny je prirodzená a často aj citlivá. Ide o mýty, ktoré veda opakovane vyvrátila. Autizmus nie je spôsobený očkovaním. Nie je to zlyhanie rodičov ani dôsledok zlej výchovy. Autizmus nie je „len u chlapcov“; autizmus u dievčat je často zahalený jemnejšou, tichšou maskou, ktorá sťažuje jeho rozpoznanie. Nie všetky deti s autizmom majú „superschopnosti“ a autizmus sa nedá vyliečiť - ide o neurovývinovú odlišnosť, nie infekciu či chorobu na odstránenie.
Podpora, terapie a každodenné stratégie
Včasnou diagnostikou a podpornými terapeutickými intervenciami je možné využiť silné stránky konkrétneho jednotlivca a maximalizovať tak kvalitu jeho života a života jeho rodiny. Cieľom terapeutických intervencií v práci s autistickým jedincom a jeho rodinou by mala byť maximalizácia funkčných schopností dieťaťa, posilnenie jeho samostatnosti, sociálnych a komunikačných zručností, adaptívnych a akademických schopností a skvalitnenie a funkčné štrukturovanie domáceho prostredia.
V komunikácii s autistickým jedincom je dôležité myslieť na jeho primárne ťažkosti (symptómy). Prostredníctvom štrukturalizácie, vizualizácie, trpezlivého individuálneho prístupu a motivácie však môžeme jeho svet priblížiť k tomu nášmu, resp. pomôcť mu fungovať v spoločnosti. Potreba stereotypií a rituálov vyplýva z ich snahy o stabilitu v chaotickom svete.
Praktické odporúčania pre školy a rodiny
- Štruktúrované prostredie a predvídateľné rutiny.
- Vizuálne pomôcky a jemné navoďovanie sociálnych pravidiel.
- Možnosť úniku z hlučných priestorov (napr. miestnosť na útek od zvukov).
- Individuálne prístupy v škole a dostupnosť odborných služieb - rýchlejšie termíny, podpora psychológa a špeciálneho pedagóga.
- Podpora rodiny: komunitné združenia, kolektívy rodičov, dostupné informácie a poradenstvo.
Autizmus a identita
Autizmus nie je hranica, ktorá oddeľuje „normálne“ od „odlišného“. Je to spektrum jedinečných spôsobov, akými ľudia prežívajú realitu, komunikujú a nachádzajú svoje miesto vo svete. Diagnóza neurčuje hodnotu dieťaťa. Každé dieťa má svoj rytmus a cestu. Príznaky sa zvyčajne neobjavia naraz; skôr ide o malé odchýlky, ktoré do seba postupne zapadnú.
Ak naozaj ľúbite svoje dieťa, vydržíte. Ak máte pocit, že vývin vášho dieťaťa sa odlišuje, má zmysel konať. Prvým krokom býva konzultácia s pediatrom, ktorý môže odporučiť ďalšie odborné vyšetrenia u psychológa alebo špeciálneho pedagóga.