Hubárska sezóna je v plnom prúde. Platí, že huby, ktoré nepoznáte, do košíka radšej nedávajte. Nesprávna identifikácia húb už spôsobila nejeden tráviaci problém. Pri niektorých druhoch sa príznaky otravy dostavia až po viacerých dňoch či týždňoch. Dobrá správa pre nás, čo si ráno radi pospíme: huby rastú celý deň. Huby by v našom jedálničku rozhodne chýbať nemali. Obsahujú celý rad dôležitých vitamínov a stopových prvkov. Slovensko je hubársky raj. Približne 150 druhov húb, ktoré u nás rastú sú jedlé. Vďaka nevhodnej konzistencii a horkej či štipľavej chuti je približne 200 druhov húb na Slovensku nejedlých. Huby sú v našej prírode veľmi dôležité. Udržiavajú v nej rovnováhu. V prvom rade rozkladajú organickú hmotu, odumreté drevo, lístie aj živočíchov a premieňajú ich späť na živiny. Bez pričinenia húb by sa v prírode zastavil kolobeh látok a energie. Niektoré huby žijú v tesnej väzbe so stromami a inými rastlinami, v takzvanej mykoríze. To znamená, že takéto huby zlepšujú zdravotný stav stromov, pomáhajú pri ich zakoreňovaní alebo chránia pred parazitmi.
Prehľad vybraných jedlých druhov a ich charakteristiky
- Suchohríb hnedý - klobúk 40-150 mm, mladý polguľovitý až napokon plochý; hlúbik 40-120 mm dlhý, bez sieťky, žltohnedý až hnedý; rastie od júna do konca novembra v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Pri vlhkosti je lepkavý; pri porovnaní s bedľou treba dávať pozor na sieťku na hlúbiku. Dorásť môže až do 30 cm klobúka; noha do 35 cm. Jedlý, vhodný na rôzne úpravy, ale pri zbere starších exemplárov opatrne, aby sa zachovala kvalita.
- Bedľa vysoká - klobúk až do 25 cm, uprostred tmavý hrboľ, povrch s hnedými šupinami; mladá tvar vajca, neskôr zvon a napokon rozprestretý. Noha 25-35 cm, biela až svetlá, s jemnou sieťkou na hlúbiku. Rastie v lesoch s mykorízou, najmä s dubom a bukom. Pri varení nevytvára výraznú zmenu farby a patrí k obľúbeným jedlým hubám.
- Masliak obyčajný (Slippery Jack) - klobúk 40-120 mm, v strede hrboľ; pokožka slizká, lúčovito vrastenejšia. Farba hnedo až čokoládovo-hnedá. Hlúbik 30-100 mm vysoký, 10-25 mm hrubý; na vrchu belavý prsteň. Rastie od mája do novembra; je to výborná a ľahko stráviteľná jedlá huba. Má mäsitý klobúk, v mladosti polguľovito klenutý s pritláčaným okrajom k hlúbiku; neskôr klenutý alebo rozložený.
- Kuriatko jedlé - klobúk 10-70 mm, mladé plodnice belavé, neskôr plochšie; podobá sa kuriatkám bledým, ktoré sú tiež jedlé a obsahujú vitamíny A, C, D (najmä D2) a draslík. Rastie v húfoch od mája do novembra. Môže mat mäsitejšiu dužinu a jemnú sladkastú vôňu. Tento druh je často zamieňaný s podobnými, preto si vyžiada pozornosť pri zbere.
- Bedľa bedľa (bedľa modra) - zvyčajne menší druh, no spolu s ostatnými bedľami tvorí významnú skupinu jedlých húb. Má klobúk s tmavým stredom a okrajom a často býva menšou veľkosťou než iné bedle. Dôležité je rozlišovať od bedličiek, ktoré môžu mať podobný vzhľad, ale prsteň na hlúbiku je tu posuvný a dá sa ho ľahko odstrániť.
- Hnojník obyčajný - príbuzný šampiňónov; klobúk podlhovastý, s šupinatým povrchom, mladé plodnice sú jedlé, neskôr sa môže objaviť tmavá kvapalná látka a dužina môže zdochnúť. Rastie v júni až októbri v rôznych lesoch; mladé exempláre sú najlepšie na konzumáciu.
- Rýdzik pravý - klobúk okrúhly, oranžovožltý pri mladosti, neskôr ide do tmavšej farby; rastie v borovicových lesoch, vo vzťahu s borovicou. Po konzumácii sa moč môže zafarbiť dočervena - bežný a neškodný jav. Dôležité je nejesť surový a vyvarovať sa konzumácie starých plodníc.
- Kozák brezový - klobúk svetlohnedý, neskôr vyrovnanejší; rastie pri brezách, dužina môže po tepelnej úprave tmavnúť. Hlúbik s čiernymi šupinkami a bielym hlbým pasom pripomína brezovú kôru. Informuje o symbióze s brezami a je obľúbený v mixovaných jedlách či polievkach.
- Kozák osikový - klobúk oranžovočervený, hlúbik s červenohnedými šupinkami; uprednostňuje osikové porasty a zmiešané lesy. Farby dužiny sa pri reze menia na sivú až čiernu; je častou súčasťou omáčok a smažených jedál.
- Plávka zelenkastá - klobúk zelenkastý s mozaikovou štruktúrou, dužina biela, krehká. Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch počas teplých dní a patrí medzi jedlé huby vyšších typov.
- Ryzec pravý - klasický druh spolu s ďalšími hríbovitými hubami; je jedlá a vyhľadávaná, často rastie v blízkosti borovíc, spolu s rýdzikom a ďalšími.
Niektoré ďalšie poznámky:
- V lete je sezóna na huby najbohatšia: množstvo druhov ako dubáky, masliaky, bedle a ďalšie sa objavuje vo väčšom počte.
- Určovanie húb je zručnosť, ktorú si treba osvojiť postupne; dôležité je rozlišovať jedlé od jedovatých podľa charakteristických znakov, klobúka a rúriek, ktoré sú u rôznych druhov rozdielne.
- Mykoríza je prospešná pre strom, keď huby obalia korene a umožnia výmenu živín; samotný organizmus húby pretrváva aj po odlomení plodnice.
Praktické použitie a riziká
Hoci sú huby neoddeliteľnou súčasťou slovenských lesov a kuchyne, treba si uvedomiť, že aj jedlé druhy môžu spôsobiť otravu, najmä pri nesprávnej príprave alebo zbere. Niektoré jedovaté druhy môžu mať krátkodobé aj dlhodobé účinky na tráviaci trakt či nervový systém. Preto je dôležité rozlišovať druhy a používať len overené exempláre, najlepšie zo spoľahlivých zdrojov a podľa skúseností skúseného hubára.
Aby ste si uľahčili orientáciu, môžete využiť aj zoznam najčastejších jedlých druhov a ich typické prostredie (smrekové lesy, dubové lesy, brezové porasty a pod.).
Prípravné tipy a kuchynské využitie
- Rôzne jedlé druhy húb sa hodia do omáčok, rizôt, polievok, alebo ako náplň do cestovín a lasagní.
- Vďaka pevnej štruktúre sú vhodné aj na pečenie či smaženie, napríklad huby smrekové alebo šampiňóny.
- V vegetarizme a vegánskej kuchyni predstavujú výbornú náhradu mäsa v rezňoch či náplniach.
Uvedené druhy predstavujú len malú časť bohatstva húborstva na Slovensku, kde sa v letných mesiacoch objaví mnoho ďalších jedlých aj menej bežných druhov. Pri zbere a spracovaní dbajte na bezpečnosť a skúsenosti skúseného hubára, aby ste si mohli užívať bohatú hubársku sezónu bez rizík.