Zemiaky, základná potravina pre mnohé kultúry po celom svete, majú bohatú históriu a zaujímavé regionálne variácie. Nielenže sa líšia spôsoby ich prípravy, ale aj samotné názvy tejto plodiny sa v rôznych krajinách a regiónoch výrazne odlišujú. Na Slovensku, krajine bohatej na kultúru a históriu, sa pre takú bežnú plodinu, akou je zemiak, existuje množstvo regionálnych pomenovaní.
Regionálna pestrosť názvov
Slovenský jazyk sa vyvíjal v rôznych regiónoch odlišne, čo viedlo k vzniku mnohých nárečí. Príslovie „Čo dedina, to reč iná“ výstižne charakterizuje túto jazykovú pestrosť. Medzi najbežnejšie názvy pre zemiaky patria: Zemiaky Zemáky Krumple Gruľe Bandurky Švábka. Niektoré z menej známych názvov sú erteple, grumbír a kompere. Napríklad na Záhorí, známom svojím špecifickým nárečím, sa pre zemiaky používa hneď niekoľko výrazov. Ako uviedol riaditeľ Záhoráckeho divadla v Senici Ivan A.: „Len zemiaky sa povedia v každej dedine ináč. Sú erteple, grumbír, krumpole, zemáky a pravdepodobne sa nájde aj ďalší výraz.“
Regionálna pestrosť sa odzrkadľuje aj v tom, že rôzne regióny používajú odlišné názvy pre ten istý druh plodiny. Región Používaný názov Záhorie Erteple, zemáky, grumbír, krumpole Orava, sever a východ Slovenska Bandurky Spiš Krumple Zemiakové placky.
„Zemiaky ako druhý chlieb“
Na Slovensko sa zemiaky dostali pravdepodobne okolo roku 1754. Vďaka svojej nenáročnosti na pestovanie a vysokým výnosom si vyslúžili označenie „druhý chlieb“. V minulosti, keď neboli dostupné supermarkety a exotické potraviny, zemiaky zohrávali kľúčovú úlohu v slovenskej kuchyni. Boli lacné, dostupné, výživné a dali sa skladovať počas celej zimy. Pripravovali sa z nich polievky, kaše, knedle a samozrejme, aj zemiakové placky.
Zemiakové placky: Globálny úspech slovenskej klasiky
Staroslovenské zemiakové placky sú jedným z tých jedál, ktoré v sebe nesú viac než len chuť - skrývajú spomienky, rodinné tradície aj kúsok slovenskej histórie. V najnovšom rebríčku TasteAtlas s názvom Najlepšie jedlá zo zemiakov na svete obsadili slovenské zemiakové placky druhé miesto. V slovenskej kuchyni majú zemiakové placky množstvo regionálnych názvov - napríklad haruľe, fučka, baba či cmunda. Zaujímavosťou je, že rovnaké placky sa v rôznych častiach Slovenska nazývajú inak a majú aj odlišné úpravy. Na Morave sa napríklad hovorí „laty“, na Hané „pecáky“, na Valašsku „zemiakové placky“, inde „lokše“ alebo „lemberky“.
Každý kraj má svoju verziu, často ovplyvnenú dostupnosťou surovín. V niektorých regiónoch sa placky označujú ako „lokše“ a pripravujú sa výlučne z varených zemiakov.
Kvalita z podtatranskej oblasti: Spišské zemiaky
Spektificky významný región Spiš je známy pestovaním kvalitných zemiakov. Zemiaky spod Tatier sa od tých z juhu Slovenska alebo zo zahraničia odlišujú v dvoch nenapodobiteľných zložkách: v miestnej pôde a podtatranskej klíme. Vyššia nadmorská výška spolu s nižšou priemernou dennou teplotou a častejšími zrážkami vytvárajú ideálne pestovateľské podmienky.
Na svete existuje viac ako 4 000 odrôd zemiakov, ale bežne sa používa len niekoľko desiatok. Môžu sa líšiť tvarom a farbou od hľúz so svetlou dužinou a žltou šupkou, cez zemiaky s ružovkastou dužinou a tmavočervenou šupkou až po zemiaky s fialovou dužinou a tmavofialovou šupkou. Zemiaky obsahujú približne 80 % vody a sú bohaté na vitamíny A, B1, B2, B6 a majú dokonca štyrikrát viac vitamínu C ako jablká alebo hrušky. Na 10 porcií zemiakovej kaše potrebujete len 2,7 kg neolúpaných zemiakov, 200 g masla, 0,5 l mlieka a soľ podľa chuti.
Chcete pripraviť zemiakovú kašu ešte rýchlejšie a ušetriť náklady? Tipy a recepty nájdete v brožúre. Varný typ A (šalátové zemiaky), B (prielohové) a C (na pyré) sa líšia tvrdosťou šupky a dužiny; konzumné zemiaky sú žlté, neskoré červené aj neskoré „Violette“ so štylizovanou farbou. Pripravte si zemiaky nakrájaním na 3 mm tenké plátky a pečte s olivovým olejom, paprikou a sušenými paradajkami s balzamikovým krémom.
História zemiakov a ich rozšírenie po svete
Ak v roku 1536 španielski dobyvatelia objavili túto plodinu, zemiaky sa začali šíriť z Peru do Európy a neskôr do ďalších kontinentov. V 16. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich angličtí a irskí kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740. Povráva sa, že Parmentier, francúzsky botanik a propagátor zemiakov, zohral kľúčovú úlohu v ich popularizácii vo Francúzsku a u kráľovnej a dvora, čo prispelo k ich prijatiu aj počas Revolúcie. Hranolky, dnes obľúbené jedlo, vznikli podľa legendy omylom, keď kuchár Collinet ponoril už upečené zemiaky do horúceho oleja.
Rady na skladovanie a výber zemiakov
Čerstvé zemiaky by mali byť pevné, bez zelených alebo čiernych škvŕn alebo klíčkov. Skladujte ich na chladnom a tmavom mieste pri teplote približne 7 až 10 °C a s vlhkosťou 90 až 95 %. Zemiaky nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu, inak zozelenajú a stanú sa jedovaté. Skladujte ich oddelene od cibule, jabĺk a ďalších plodín, ktoré uvoľňujú etylén a urýchľujú klíčenie. Pravidelne kontrolujte zemiaky a odstraňujte poškodené kusy.
Príklady receptov a varianty
Pripravte si zemiaky formou plátkov na plechu s olivovým olejom a doplňte paprikou a paradajkami, alebo ich pripravte na panvici so syrom, cibuľou a cesnakom. Zemiakové placky majú v regionech rozličné názvy a úpravy - od haruľe, fučka a baba až po cmunda; Morava, Haná a Valašsko ponúkajú svoje verzie a názvy ako „laty“, „pecáky“, „lokše“ či „lemberky“.
Základné fakty o zemiakoch
- Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; obsahujú približne 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho asi 75 % tvorí škrob, plus vláknina a cukry.
- Najdôležitejším vitamínom je vitamín C, doplňujú ho vitamíny zo skupiny B a draslík.
- Skoré odrody dozrievajú 100-110 dní, stredne skoré 110-120 dní, a neskoré viac než 120 dní.
- Existuje viac ako 4 000 odrôd zemiakov; na výber má vplyv chuti, štruktúra a spôsob spracovania.
Niekoľko dôležitých poznámok na záver: zemiaky majú bohatú históriu a rozsiahle regionálne variácie názvov, ktoré odrážajú jazykovú a kultúrnu rozmanitosť regiónov. Ich univerzálnosť v kuchyni aj po tisícročia podtrhuje ich význam ako potraviny vhodnej na dlhodobé skladovanie, vysokú výživovú hodnotu a možnosti širokého využitia.