Ak už ste skúšali pestovať kapustu, možno ste boli sklamaní z veľkosti jej buľvy. Kapusta nemá problém vytvoriť mohutné olistenie, ale na vytvorenie pevnej a plnej buľvy si vyžaduje viac starostlivosti ako redkvička. Pestovanie kapusty väčšinou začína z predpestovaných priesad, ktoré si môžete zakúpiť na trhu. Ako ale na kapustu, ak si ju chcete vysiať sami?
Druhy kapusty a výber odrôd
Kapustu rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré odrody. Nezabudnite ich pikírovať, ak nadobudli dostatočnú veľkosť (3 až 4 pravé listy). Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov. Sadíme ich v dostatočných rozostupoch, ideálne 40 až 50 cm. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste.
Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady. Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty môžeme vysádzať priamo na záhon, prípadne do pareniska alebo skleníka. Najideálnejší čas je koncom apríla a začiatkom mája. Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou. Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu.
Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli. Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť. Práve dostatok živín prinesie požadovanú úrodu kapusty. Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny.
Škodcovia a ochrana
Skočky si rady pochutnávajú na zelených na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín. Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom. Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý.
Substrát, pôda a výsadba
Hoci je predpestovanie sadeníc najbežnejšie, priamy výsev do voľnej pôdy má tiež svoje opodstatnenie v určitých podmienkach. Táto metóda sa využíva najmä pri neskorých odrodách v oblastiach s dostatočne dlhým a teplým vegetačným obdobím. Výhodou je, že rastliny nie sú vystavené šoku z presádzania a od začiatku si budujú hlboký a pevný kolovitý koreň. Pri priamom výseve musíš byť pripravený na neskoršie jednotenie porastu, aby rastliny mali dostatok miesta. Semená sa sejú husto do riadkov a po vyklíčení sa tie slabšie jedince odstránia v prospech najsilnejších rastlín. Tento proces sa vykonáva v niekoľkých fázach, kým nedosiahneš požadovanú konečnú vzdialenosť medzi jedincami.
Podľa druhu či odrody dodržiavajte potrebný spon. Od marca do apríla Po vyklíčení je vhodné znížiť teplotu na 15 až 18 °C, aby sa priesady nevytiahli a zosilneli. Vyžadujú dostatok svetla. V chránených, krytých vyhrievaných priestoroch zabezpečte radšej nižšiu teplotu a počkajte o pár dní dlhšie, aby priesady zosilneli, nevybiehali a pomalým rastom boli dostatočne odolné. Pri príliš nízkych teplotách (pod 10 °C) sa klíčenie oneskoruje, zatiaľ čo pri príliš vysokých teplotách (nad 30 °C) môže byť zastavené. V jarných mesiacoch sa snažte zabezpečiť potrebnú teplotu v noci a neprehrievať počas dňa pri slnečnom počasí. Pôdu udržiavajte stále vlhkú najmä rosením, aby ste drobné semená nevyplavili.
Hlúboviny vyžadujú pôdy bohaté na humus, výživné, hlboké, hlinitopiesočnaté až hlinité, vzdušné. Každá rastlina potrebuje na rast priestor, aby mohla vytvoriť požadovanú úrodu. Pri výsadbe sú to malé rastliny, ktoré sotva zaberú pár štvorcových centimetrov. Keď však naberú na intenzite, narastú do gigantických rozmerov. Kapusta a ostatné hlúboviny si rozumejú s kôprom alebo borákom.
Predpestovanie a starostlivosť o sadenice
Sejbou alebo predpestovaním dosiahnete silné a zdravé sadenice. Sadenice vyžadujú pravidelné zalievanie, dodatočné svetlo, hnojenie a otužovanie. Sadenice by sa mali zalievať mierne, nedovoľte, aby pôda vyschla alebo navlhčila. Kapusta potrebuje 12-15 hodín svetla denne. Pred vysadením na trvalé miesto sa sadenice vytvrdia a prispôsobia podmienkam. Záhradník by mal dbať na správny čas výsadby podľa odrody: skoré odrody koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré začiatkom júna.
Jamky na výsadbu pripravuj dostatočne hlboké, aby sa do nich koreňový systém pohodlne zmestil bez ohýbania. Rastlinu vkladaj do zeme o niečo hlbšie, než rástla v pôvodnej nádobe, ideálne až po prvé spodné listy. Okamžité zavlaženie po výsadbe je povinnosťou. Ak je veľmi slnečno, mladé rastliny môžeš na prvých pár dní zatieniť, aby si znížil stratu vody transpiráciou. Ponechanie dostatočne širokých uličiek medzi riadkami ti umožní pohybovať sa v záhrade bez poškodenia listov.
Ďalšie tipy a praktické poznámky
Kapusta potrebuje dostatok vody, najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja. Do pôdy zapracuj maštaľný hnoj na jar alebo použij liadkové hnojivá v dvoch dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Základom je tiež rotácia plodín a dobrá cirkulácia vzduchu medzi rastlinami. Kapusta je dvojročná zelenina, preto pre semená sa niekedy využíva aj špeciálne skleníkové prostredie. Čas zberu závisí od odrody: skoré a poloskoré odrody zbierame skôr, neskoré jesenné až do prvého mrazu. Kapusta do kvetináčov alebo prepraviek sa dá pestovať aj na menších plochách, čo ocenia najmä mestskí záhradkári.
| Faktory ovplyvňujúce úspech | Opis |
|---|---|
| Vzdialenosť medzi rastlinami | 40-50 cm pre bežné odrody, 60 cm pre neskoršie odrody |
| Zálievka | Pravidelná, najmä počas počiatočného a posledného štádia |
| Otužovanie | Pred výsadbou vonku postupne zvykať rastliny na vonkajšie podmienky |
| Ochrana proti škodcom | Kombinácia preventívnych opatrení a vhodných biologických/prírodných prostriedkov |
Kapusta obsahuje veľmi veľké množstvo vitamínu C, ako aj horčík, železo, vápnik a draslík. Je to tiež pokladnica vitamínov B1, B2, B6, U, H, E, K - preto má značné liečivé vlastnosti. Kapusta sa môže vysiať v zime v kvetináčoch alebo sa môže kúpiť okamžite pripravená na výsadbu v máji. Ale ako pestovať kapustu doma? siatie Termín a spôsob siatia závisia od odrody. A tak zasejeme skoré odrody od konca januára do začiatku marca priamo do kvetináčov vo vyhrievanej miestnosti. Stredne skoré odrody sa vysievajú po celý marec až do začiatku apríla priamo v tuneli, nevyhrievanom skleníku alebo v záhonoch. Najnovšie odrody sa však vysievajú iba v záhonoch.
Pestovanie kapusty: Podrobný návod pre začiatočníkov - Poľnohospodárstvo
Semenná výsadba je vhodná v teplejších podmienkach: skoré odrody do pareniska, poloskoré do marca a neskoré neskôr. Kapusta má nízke požiadavky na teplo; klíčenie prebieha pri 5-10 °C, sadenice sa držia v rozmedzí 18-24 °C. Prvý vznik sa objaví po 5 dňoch. Malé sadenice preštepujeme do škatúľ s 5x5 cm alebo do 6 cm kvetináčov. Výrobné obdobie trvá 7-8 týždňov pre skoršie odrody, 6 týždňov pre neskoršie.
Rastliny sa vysádzajú vždy po vytvrdnutí s dostatočnou vlhkosťou pôdy. V apríli sa vysádzajú skoré odrody, koniec apríla až polovica mája stredne skoré a koniec júna neskoré. Základom je pravidelné polievanie a doplnenie živín pri vytváraní hlávok. Kapusta je výživná a univerzálna zelenina, ktorá by nemala chýbať v žiadnej záhrade. So správnou starostlivosťou a dodržiavaním tipov môžete získať bohatú úrodu.