Pestujeme ho z priesad vypestovaných tak ako buľvový zeler. Drobné, pomaly klíčiace semeno pred výsevom na 24 hodín namočíme do vlažnej vody, osušíme, zmiešame s pieskom (1 : 1) , vysejeme, zakryjeme 3 mm hrubou vrstvou preosiatej zeminy a pritlačíme. Dorastené priesady vysádzame koncom mája na hriadku do teplej pôdy v spone 40 × 40 cm, srdiečko musí zostať voľné. Vyžaduje miernejšie až teplejšie podnebie a vyššiu vzdušnú vlhkosť. Pôdu potrebuje hlbšiu, s humusom, bohatú na živiny (najmä dusík a draslík), neznáša premokrené, kyslé pôdy. Znáša jesenné hnojenie maštaľným hnojom.
Pestujeme ho z priesad vypestovaných tak ako buľvový zeler. Drobné, pomaly klíčiace semeno pred výsevom na 24 hodín namočíme do vlažnej vody, osušíme, zmiešame s pieskom (1 : 1) , vysejeme, zakryjeme 3 mm hrubou vrstvou preosiatej zeminy a pritlačíme. Dorastené priesady vysádzame koncom mája na hriadku do teplej pôdy v spone 40 × 40 cm, srdiečko musí zostať voľné. Vyžaduje miernejšie až teplejšie podnebie a vyššiu vzdušnú vlhkosť. Pôdu potrebuje hlbšiu, s humusom, bohatú na živiny (najmä dusík a draslík), neznáša premokrené, kyslé pôdy. Znáša jesenné hnojenie maštaľným hnojom.
Zeler je chutný, má množstvo vitamínov a príjemne vonia. Na to, aby v záhradke dorástol k vašej spokojnosti, vyžaduje splnenie niekoľkých základných podmienok. Ak sa rozhodnete pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by ste vedieť, že mu vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda. O dostatok vlahy by ste mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich letných dní. Pri zeleri buľvovom to podľa odrody potrvá asi štyri až šesť mesiacov.
Choroby a škodce sa nevyhýbajú ani tejto plodine. Rovnako ani problém s vybiehaním do kvetu a s ním súvisiaca strata úrody. Bližšie vám opíšeme pestovanie zeleru buľvového, ostatné dva sa totiž pestujú podobným spôsobom. Priesada je vhodná na vysádzanie asi po dvoch, maximálne troch mesiacoch. Mala by mať aspoň štyri pravé listy, no najviac šesť, aby nebola prestarnutá. Vysádzajte ju do vopred pripravenej pôdy, čo v záhradke znamená odburinenú kyprú pôdu so zásobou živín z kompostu. Samozrejme, použiť môžete aj priemyselné hnojivo, treba však dodržať odporúčané množstvo.
Na predplodinu nie je extra náročný, takže ho pokojne vysaďte aj po zemiakoch. Zeler buľvový nie je veľká ani široká rastlina, postačí mu spon 40 cm v riadku aj medzi riadkami. Môžete ho vysadiť aj k rajčiakom na opore ako podsadbu. Termín vysádzania spadá do druhej polovice mája, kedy by už nemali hroziť mrazy.
Toto ste o zeleri možno nevedeli: Zeler sa pestuje od dávna. Najprv sa využívali jeho voňavé listy, ktorými sa zdobili múmie v egyptských pyramídach. V antickom svete boli listy symbolom šťastia a slúžili aj na oslavu víťazstva. Divo rastie v rôznych kútoch sveta, ale do Európy sa rozšíril z Talianska. Zeler je výrazná korenina v balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyni. Vňať aj semeno sú súčasťou koreninových zmesí na pečenie a grilovanie. Využíva sa aj ako chuťová prísada pri príprave čalamád, zeleninových konzerv, šalátov, mäsa, rybacích konzerv.
Charakteristickú vôňu a chuť zeleru dodáva éterický olej sedanolit. Prítomné éterické oleje pôsobia na činnosť obličiek i na sekréciu tráviacich štiav. Zeler má priaznivý účinok na látkovú premenu aj na nervový systém. List zeleru pôsobí močopudne, je vhodný pre reumatikov a diabetikov. Upokojuje a podporuje trávenie, u mužov podporuje potenciu. Zeler buľvový spočiatku vytvára kolový koreň, ktorý sa postupne mení na buľvu. Dokonca niektoré dorastajú do hmotnosti nad jeden kilogram a dosahujú v priemere až 20 cm.
Okrem nátierok a šalátov je zeler chutný dusený, varený, vyprážaný, opekaný aj zapekaný. Zeler buľvový je náročný na prítomnosť bóru v pôde. Pri jeho nedostatku vzniká srdiečková hniloba. Spôsobuje odumieranie stredných srdiečkových listov, neskôr vzniká suchá hniloba a dutosť buliev. Choroba vzniká aj v suchých rokoch na pôdach s nadbytkom vápnika, ktorý bráni príjmu bóru v potrebnom množstve. Počas vegetácie sa môže prihnojovať hnojivom, kde je prítomný bór zapravením do pôdy, ale aj postrekom na list.
Aby predčasne nevybehol do kvetu: Všade spomínaná teplota má jeden zásadný význam. Pri jej poklese pod hranicu 5 °C dochádza k jarovizácii. Čo to vlastne je? Zeler, alebo napríklad aj kapusta, sú dvojročné plodiny. V prvom roku pestovania vytvárajú pre nás zaujímavú konzumnú časť, v druhom kvetnú stonku so semenami. Na jej vytvorenie však potrebujú prejsť nízkymi teplotami. A práve spomenutá teplotná hranica zeleru naznačuje, že už má dostatok látok na tvorbu kvetu a semien, a hlavne mu naznačuje, že zima práve nastala. Po následnom zvýšení teploty sa v ňom spustí druhý rok života na stanovišti a vyrastie mu kvetná stonka. Jednoducho povedané, dvojročný proces sa vtesná do jedného roka.
Listy zeleru sú výborné na ochutenie šalátov i polievok. Tip na skorý začiatok: S pestovaním zeleru v našich podmienkach sa začína pomerne skoro, už na prelome februára a marca, v dostatočne teplom skleníku aj skôr. Osivo obsahuje éterické oleje, podobne ako petržlen či mrkva, ktoré mu predlžujú čas klíčenia. Môžete sa však pokúsiť oklamať prírodu naklíčením semien. Semienka zeleru ponorte na noc do vody, potom ich preceďte a nechajte preschnúť na papieri, najlepšie pijavom. Následne ich vysejte na povrch substrátu v nádobe a jemne ich pritlačte. Ak si chcete ušetriť prácu pri rozsádzaní, vysejte ich napríklad do téglikov od smotany. Zhora ich už nezalievajte, postačí do podmisky. Pôdu prekryte plastovým priehľadným krytom s dierkami na vzduch. Zvýšite tak vlhkosť potrebnú na vyklíčenie. Kryt však občas odstráňte, aby nedošlo k vzniku hubových chorôb. Nezabúdajte! Veľmi dôležitá je teplota, pri ktorej túto plodinu pestujete. V noci by nemala klesnúť pod 14 °C. Semená zeleru sú veľmi malé, preto sa sejú naširoko. Choroby a škodce: Septorióza zeleru sa prejavuje na listovej ploche. Najskôr škvrnami sivohnedej farby a neskôr odumieraním listov. Vyskytuje sa hlavne vo vlhkom prostredí. Okrem toho má vplyv na vyzrievanie buliev a ich chuťové vlastnosti. Je možné proti nej postrekovať meďnatými prípravkami, avšak v takom prípade listy nemôžete použiť v kuchyni ako koreninu. Fómová škvrnitosť je druhou vážnou chorobou. Prejavuje sa na koreňoch najskôr len malými hnedými škvrnami, ktoré sú pod hladkým pletivom. Neskôr sa v týchto miestach robia trhliny v pokožke koreňov aj na buľvách. Sú vstupom pre ďalšie škodlivé mikroorganizmy. Najviac strát však spôsobuje až na skladovanom zeleri. Vírusová mozaika zeleru spôsobuje žltnutie listov, biele škvrny a ich deformáciu. Tu pomôže len prevencia v podobe likvidácie vošiek, ktoré ju prenášajú, a odstraňovanie chorých listov. Pochmurnatka mrkvová spôsobuje žltočervené sfarbenie vňate a zaostalý rast.
Zeler je obľúbená zelenina, ktorá vyžaduje špecifické podmienky na úspešné pestovanie. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní zeleru, vrátane výberu správnej odrody, spôsobu siatia, starostlivosti a riešenia najčastejších problémov. Zeler má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody. Pôda by mala byť hlinitá až hlinito-piesočnatá s dostatkom vápnika, bóru a humusu. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati a znáša hnojenie maštaľným hnojom. Najčastejšie pestovaným druhom je zeler buľvový. Výborne chutí v polievkach a využiteľná je aj jeho vňať. Buľvový zeler sa pestuje pre jeho buľvy, ktoré dorastajú do veľkosti s priemerom približne 10 cm. Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára zhrubnutý koreň s dužinatým vnútrom smotanovo bielej farby. Listy rastú v hustej ružici a majú tmavozelenú farbu. Zeler stopkový sa pestuje pre listové stopky. Môžete ho konzumovať ako súčasť šalátov alebo pridať do varených jedál. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužinatá stonková časť. Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená. Listy dorastajú až do 60 cm dĺžky a majú tmavozelenú farbu. Zeler sa pestuje z priesad, ktoré je potrebné vysievať už vo februári. Priama sejba do záhonu nie je vhodná. Zeler vyžaduje na vysievanie najemno spracovanú pôdu a presádzanie, pretože bez neho si nevytvorí typickú buľvu.
