Hlávkový šalát je rýchlo rastúca jarná plodina, ktorú si doma ľahko vypestuje aj začínajúci záhradník. Je vhodný na konzumáciu buď samotný, alebo ako osviežujúca príloha k jedlu. Vyniká množstvom vitamínov a minerálnych látok a má vysoký obsah kyseliny listovej. Odrôd hlávkového šalátu je viacero, odlišujú sa od seba chuťou aj vzhľadom hlávok i listov. Vegetačné obdobie šalátu závisí od odrody aj spôsobu pestovania. Hlávkový šalát nie je na pestovanie veľmi náročný a jeho konzumácia prináša viacero zdravotných benefitov.
Pre skorú úrodu hlávkového šalátu si treba najprv predpestovať sadenice. Vysievajú sa od januára do februára do nádob so substrátom do riadkov alebo plošne a pomerne nahusto. Ak budú mať rastliny po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť pomocou zakoreňovačov. Po rozsadení udržiavajte teplotu dva až tri dni na 18 °C, neskôr znížte na 14 a v noci na 10 - 13 °C. Niektoré druhy šalátu je možné vysievať aj priamo von do záhonov, prípadne pod sklo, a to do riadkov vo vzdialenosti asi 30 cm. V závislosti od odrody a počasia tak môžete robiť približne od polovice marca a úrodu šalátu potom zozbierať na konci jari alebo začiatkom leta.
- Pre skorú úrodu si sadenice šalátu môžete predpestovať vo výsevných nádobách. Viaceré odrody však môžete siať aj priamo do pôdy. Vypestované priesady jarných odrôd, ktoré majú aspoň štyri pravé listy, môžeme vysádzať na záhon od marca do konca apríla, celoročné odrody aj neskôr. Vysádzame ich do sponu približne 25 × 25 - 30 cm, prípadne do riadkov v podobných vzdialnostiach. Šalát obľubuje plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Na tvorbu hlávok potrebuje teplotu 12 - 15 °C, občasné prekyprenie pôdy a vhodnú zálievku.
- Riadok len jemne vyhĺbte, šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Obľubujú slnečné a teplé stanovisko, ktoré mu pomáha rýchlejšierastať, no zvládne aj polotieň. Počas tohto obdobia zavlažujte rastlinu podľa potreby, keď je rastlina v hĺbke 1 cm suchá. Zalievame zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy.
- Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk. Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát je ideálne zbierať ráno. Šalát zbierame dovtedy, kým nejde do kvetu, potom jeho chuť horkne.
Pri pestovaní šalátu si dávajte pozor na niektoré škodce a choroby, najmä ak ho pestujete priamo v záhrade. Listy šalátu bežne napádajú slimáky, slizniaky, vošky a hubové patogény, ako je napríklad múčnatka. Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca.
Pestovanie a starostlivosť
Šalát vyžaduje vlhkú, nie premokrenú, hlinitopiesočnatú až piesočnatú pôdu s dostatkom humusu. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Dobre odoláva nízkym teplotám, preto ho môžete bez problémov pestovať aj vo vyšších polohách. Pre jeho krátku vegetačnú dobu sa pestuje ako predplodina, následná plodina i medziplodina. Šalát hlávkový charakterizujú listy tvoriace rôzne zafarbené hlávky. Podľa konkrétnej odrody sa môžu líšiť farbou alebo kučeravosťou. Hlávkový šalát má krátke vegetačné obdobie, len 30 - 110 dní.
Šalát vysievajte na slnečné stanovisko. Túto zeleninu môžete pokojne vystaviť veľkým rozdielom medzi nočnou a dennou teplotou. Ľadový šalát preferuje polotieň až plné slnko, ale príliš silné letné slnko môže spôsobiť, že rastlina začne vytvárať kvetné stvoly (čo znamená, že sa stane horkou a nejedlou). Šalát ľadový rastie najlepšie v kyslej až neutrálnej pôde s dobrou drenážou. Je dôležité, aby pôda bola úrodná a dobre prevzdušnená. Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Obľubujú slnečné a teplé stanovisko, ktoré mu pomáha rýchlejšie rásť, no zvládne aj polotieň. Šalát zle znáša priame hnojenie a kyslé pôdy.
Šalát vyžaduje vlhkú, nie premokrenú, hlinitopiesočnatú až piesočnatú pôdu s dostatkom humusu. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Dobre odoláva nízkym teplotám, preto ho môžete bez problémov pestovať aj vo vyšších polohách. Ak chcete siať do zeme v záhrade, vyberte si teplé miesto na plnom slnku s úrodnou pôdou, ktorá zadržiava vlhkosť. Pripravte si pôdu vopred vykopaním veľkého množstva dobre prehnitého záhradného kompostu.
Výsev a výsadba Šalát je možné pestovať zo semienok alebo sadeníc. Semená sa vysievajú do riadkov na jar, keď teplota pôdy dosahuje okolo 10-15 °C. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť približne 20-30 cm, aby mal šalát dostatok priestoru na rast. S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob. Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť pomocou zakoreňovačov, z ktorých sa vám budú ľahko vyberať na sadenie. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C. Do záhrady môžete sadiť priesady so 4 až 6 pravými listami od marca až do konca apríla. Dodržiavajte vzdialenosť 25 cm medzi riadkami aj v riadkoch medzi rastlinami. Riadok len jemne vyhĺbte, šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo minimálne 1 cm nad zemou. Šalát listový môžete pestovať priamym výsevom aj z priesad. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. Keď sadenice dorastú do veľkosti 4 - 5 pravých listov, sú dosť veľké na presadenie na záhon. Aby mali dostatok miesta, vysádzajte do sponu 30 x 30 cm.
Priesady dopestujeme ako pri šaláte hlávkovom. Vysádzame ich plytko vo fáze 4 až 5 pravých listov v prvej dekáde apríla, no ak je chladné počasie, tak neskôr. Šalát rímsky s jeho podlhovastou hlávkou sa k nám dostal z Balkánskeho polostrova. Jeho vegetačná doba je od 100 do 120 dní. Priesady vypestujete vo vykurovanom priestore. Sejbu môžete začať už od polovice februára do polovice marca, kedy ich môžete vysadiť na záhon. Do záhrady vysádzajte pri dodržaní vzdialenosti od 30 do 40 cm. Letný/jesenný zber: Sejte vonku od konca marca do konca júla. Skorá úroda: Zasejte začiatkom februára v interiéri a začiatkom marca presaďte do záhrady, ale pod nejakú ochranu (zvony alebo plastové tunely). Skorý zimný zber: Sejte vonku začiatkom augusta a od konca septembra zakryte rastliny uzavretými klobúkmi.
Pri letnom výseve myslite na to, že vysoké teploty môžu niektorým kultivarom brániť vo vyklíčení. Takže v horúčavách sejte večer, zalievajte studenou vodou a poskytnite im trochu tieňa, aby ste udržali nízke teploty. Skoré a neskoré odrody potrebujú ochranu pred chladom pomocou zvonov, plastových tunelov alebo rúna. Semená sejte natenko do vlhkej, 1 cm hlbokej cestičky. Semená jemne prikryte zeminou alebo záhradníckym vermikulitom (lepšie klíčia pri troche svetla). Medzi rastlinami ponechajte 20-30 cm medzeru a 30-45 cm medzi riadkami. Hustá výsadba zníži tlak buriny.
Vypestované priesady jarných odrôd, ktoré majú aspoň štyri pravé listy, môžeme vysádzať na záhon od marca do konca apríla, celoročné odrody aj neskôr. Vysádzame ich do sponu približne 25 × 25 - 30 cm, prípadne do riadkov v podobných vzdialenostiach. Šalát obľubuje plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Šatát vysádzame do sponu vo vzdialenostiach 25 x 25 - 30 cm. Hneď po výsadbe priesady zakryjeme bielou netkanou textíliou. Zakrytie ponecháme 4 až 5 týždňov. Urýchlime tak zber o 10 až 12 dní, znížime výskyt hniloby listov a hlávky majú i vyššiu hmotnosť.
Zber a skladovanie
Hlávky zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte. Jednotlivé lístky šalátu listového zberajte, keď dosiahnu veľkosť asi 10 cm. Takisto ich zberáme len toľko, koľko zakrátko po zbere spotrebujeme. Lístky odtrhávame ručne, čo najbližšie ku koreňovému krčku. Nevytrhávame celé rastliny, pripravili by sme sa o ďalšiu várku listov. Zrelé hlávky zberáme v ranných hodinách, keď je ešte sviežo a chladnejšie.
Šalátové hlávky a aj lístky chutia najlepšie čerstvé, krátko po prinesení zo záhrady. Šalátové listy môžeme použiť v množstve rôznych pokrmov, od klasických šalátov po sendviče, wrapy, smoothies a dokonca i do niektorých varených pokrmov. Šesť týždňov od výsevu zberáme trhací šalát, takzvaný „baby leaf“. Neskôr koncom jari až do leta budú postupne dorastať hlávkový a kučeravý šalát, šťaveľ, špenát, ako aj ľadový a rímsky šalát či pak-choi.
Šalát (Lactuca sativa) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo ho robí výborným doplnkom do každého jedla. Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.
Šalát je perfektná rastlina na pestovanie vo fóliovníku, pretože má rád chladné prostredie. Preto nemusíte pre tento typ rastliny v zime svoj fóliovník zohrievať natoľko ako pri iných rastlinách. Táto zelenina vhodná do chladnejšieho prostredia dorastá do podoby rôznych tvarov a počas sezóny vám poskytne živiny. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti.