Niekedy deti žijú v domoch, ktoré sú určené na pomoc deťom. Volajú sa krízové strediská alebo detské domovy a pracujú v nich vychovavatelia, sociálni pracovníci a psychológovia, ktorí sa starajú o deti. Niektoré detské domovy majú profesionálnych rodičov - tí sa starajú o deti u seba doma (vtedy sú deti v profesionálnych náhradných rodinách). Deti môžu prísť do detských domovov v rôznom veku - keď ešte ani nerozprávajú, alebo keď už vedia písať a čítať a niekedy môžu prísť do detských domovov aj viackrát.
„V detskom domove som žil od narodenia do svojich 2 rokov.“ „So sestrou sme boli dvakrát v detskom domove, medzitým sme žili aj s otcom.“ „My sme žili so súrodencami asi 1 rok v krízovom stredisku.“ „V detskom domove som bol od narodenia. Asi od 6 rokov som si každý večer hovoril a prosil, aby som mal ľudí okolo seba - ich úsmevy, pohľady a všetko, čo som videl v telke. Veril som, že to raz príde.“
Život v detskom domove nie je len inštitúcia, miesto, kde sa odložia alebo nechajú deti, ktoré nemali to šťastie na milujúcu rodinu. Áno, v prvom rade je to domov. Domov pre deti. Mnohé deti, ktoré zväčša netúžia po ničom inom, len po láske rodičov. Nemusí ísť len o biologických rodičov, pretože mnoho skutočnej lásky v sebe ukrýva veľa plodných aj neplodných párov.
Príprava a ideálny profil adoptívnych rodičov
Pán Štefan Straka, riaditeľ Detského domova sv. Klementa Hofbauera v Podolínci, vytvára spolu so svojím tímom domov päťdesiatim deťom. „Našou snahou je deti pripraviť na život, na odchod z detského domova, zasiať do ich srdca zrnko viery a vychovať z nich dobrých a pracovitých ľudí.“
Prijať cudzie dieťa, obdarovať ho láskou a dať mu domov je úžasná vec a veľká zodpovednosť, pre to dieťa je to veľký dar. Ak obidvaja manželia cítia túžbu osvojiť si dieťa a dať mu viac lásky ako iným ľuďom, nech idú do toho. Ak milujú Boha, majú „žolíka“, ktorého iní nemajú.
Ideálnych adoptívnych rodičov treba opisovať opatrne. Vo svojej odpovedi by mali byť manželia, ktorí sa majú radi, majú vytvorený vlastný domov a sú spolu minimálne päť rokov. Nech sú pracovití, obetaví a ochotní podeliť sa s tým, čo dosiahli a nech majú dobrú povesť. Nech je v nich veľká túžba založiť si rodinu a mať deti, hoc aj „nie svoje“. Je dobré, ak sú aj veriaci.
Náhradná osobná starostlivosť je legislatívne definovaná veľmi podobne ako pestúnska starostlivosť. V porovnaní s pestúnmi však pri tejto forme osoba, ktorá sa stará o dieťa, nemusí byť zapísaná v zozname žiadateľov a nemusí absolvovať prípravu na NRS - náhradnú rodinnú starostlivosť. O pestúnsku starostlivosť môžu požiadať jednotlivec, manželia alebo jeden z manželov so súhlasom druhého manžela. Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) to upravuje.
Časová náročnosť a očakávania
Mnohí adoptívni rodičia hovoria o dlhom čakaní na „listine záujemcov“. Je to pravda? Od počatia dieťaťa je žena mamou a muž otcom, no kým dieťa prvýkrát uvidia, prvýkrát vezmú do náručia, prvýkrát počuje hlas, dovtedy prejde deväť mesiacov. A mama sa musí starať o dieťa a otec o mamu, a dieťa už vtedy musí pocítiť ich lásku. Je to čas očakávania a prípravy. Je ťažké povedať, ako dlho sa čaká, je to individuálne. Veľakrát má na to vplyv aj to, či sú rodičia ochotní prijať aj rómske dieťa, aký je vek dieťaťa, jeho zdravotný stav.
Priebeh adopčného procesu
Do náhradných rodín odchádzajú väčšinou deti vo veku do troch rokov. Najstaršie dieťa, ktoré odišlo na osvojenie, malo deväť rokov. Za pätnásť rokov existencie detského domova odišlo do náhradných rodín desať detí. V priemere je to menej ako jedno dieťa za rok. Príprava detí a budúcich rodičov zahŕňa fotografie, videá, listy a stretnutia. Potom nasleduje súd.
Po dohode umožnia sa s dieťaťom po prvýkrát stretnúť aj za prítomnosti opatrovateľky. Krátkodobé návštevy sa postupne premenia na dlhodobé pobyty, až na napokon trvalé zverenie dieťaťa do starostlivosti žiadateľa. Po každom stupni kontaktu sa vyhodnocuje postup a rozmýšľa sa nad ďalšími krokmi. Ak všetko napreduje, podá sa návrh na súd o zverenie dieťaťa do ich starostlivosti. V adopcii sa 9 mesiacov trvania predosvojiteľskej starostlivosti zvyčajne predlžuje na riadnu adopciu.
Typy adopcie a ich rozdiely
- Zrušiteľná adopcia, adopcia 1. stupňa. Práva a povinnosti biologických rodičov prechádzajú na adoptívnych, avšak v rodnom liste dieťaťa zostávajú pôvodní rodičia. Dieťa do 1 roka veku môže byť adoptované len zrušiteľne. Po dosiahnutí 1 roka môže súd rozhodnúť o nezrušiteľnej adopcii. Zrušiteľná adopcia môže byť zrušená súdom.
- Nezrušiteľná adopcia, adopcia 2. stupňa. Adoptívni rodičia sú zapísaní do rodného listu namiesto pôvodných rodičov a adopciu nie je možné zrušiť. Táto forma sa v praxi často používa.
Napriek tomu, ako dlho adopčný proces trvá, platí, že čím menšie dieťa, tým dlhšie to trvá. Ak však prijmete aj väčšie dieťa, čakacia lehota sa skráti. Je to veľmi individuálne a závisí od konkrétneho prípadu a okolností.
Podpora a rady pre záujemcov
Rôzne úrady poskytujú informácie a sprostredkovanie. Ak chcete pomôcť dieťaťu aj bez priameho osvojenia, môžete skúmať možnosti dobrovoľníctva v DD, napríklad cez www.navrat.sk. Môžete sa stať patronom dieťaťa, viesť s ním prechádzky a postupne ho zoznámiť s vaším domovom. Hoci návštevy detí počas sviatkov bývali bežné, dnes sa neodporúčajú bez vytvorenia dlhodobejšieho vzťahu.
Deti potrebujú stabilné, milujúce prostredie na svojej ceste z rodiny do osvojenia. Počas procesu je dôležité byť trpezlivý a citlivo pracovať na vytváraní vzťahu s dieťaťom. Ak sa bojíte alebo váhate, môžete využiť konzultácie s odborníkmi z akreditovaných subjektov alebo Referátu poradensko-psychologických služieb a spoľahlivo a postupne posúvať vzťah dopredu.
Prístup po adopcii a život po osvojení
Po získaní dieťaťa do rodiny je dôležité dávať dieťaťu veľa skutočnej lásky a venovať mu čas. Keď dieťa vstúpi do rodiny, stáva sa časom aj vaším spoločným časom. Niektorí adoptované deti majú aj kontakty s biologickou rodinou, iné nie. Právne voľné deti môžu postupne nadväzovať vzťahy podľa ich potrieb a možností. Nariadená ústavná starostlivosť končí dosiahnutím plnoletosti, potom mladý dospelý sám rozhoduje, či ostane v detskom domove alebo sa presunie ďalej.
Pre dospelých je dôležité nájsť si stabilné bývanie a podporu pri uplatnení sa na trhu práce. Mnoho mladých odchádza študovať alebo pracovať mimo zariadenia; kontakt s inštitúciou však často pokračuje naďalej. V prípade potreby sa môžu obrátiť na odborníkov a využiť poskytovanú pomoc na ďalšie kroky vo svojej kariére a živote.
Galéria
Adopcia dnes pokračujeme s naším miniseriálom o priebehu adopčného procesu, v ktorom vám poskytujeme základné, no cenné informácie o tom, ako získať vytúžené dieťatko a darovať mu tak istotu domova, ktorú stratil. Pretože: Detský domov nie je domov. Čím dlhšie je dieťa v takomto zariadení, tým väčšie a hlbšie následky to na jeho krehkej duši môže zanechať. O to citlivejší, trpezlivejší prístup sa musí pri riešení osvojenia zvoliť. Prijať dieťa je dobré do emocionálne a sociálne stabilného prostredia rodiny, v ktorej bude vyrastať. Dieťa, ktoré vo svojom živote bez rodičov zažilo už veľa tráum, potrebuje veľa porozumenia a lásky!
Výzvy a citlivosť vo vzťahu
Deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou prešli viacerými stratami a môžu mať traumy. Je dôležité pristupovať k nim s pochopením a trpezlivosťou. Niekedy sú vo vzťahu s novou rodinou opatrné a potrebujú čas, aby si vytvorili vzťah dôvery. Časom sa ich potreby môžu naplniť a vznikne pevná rodina.
Praktické kroky k začatiu procesu
- Podajte žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov na príslušný ÚPSVaR podľa miesta bydliska.
- Vyplňte potrebné údaje vrátane informácií o majetku a zdravotnom stave.
- Uzavrite dohodu s akreditovaným subjektom na prípravu na NRS a spoluprácu s detským domovom.
- Na každom kroku komunikujte s odborníkmi a sledujte pokrok v kontakte s dieťaťom.
- Rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti sa robí na základe priebehu kontaktov a pripravenosti.
Statisticky prehľad a ďalšie kroky
Stáva sa, že rodičia počnú dieťa, keď to vôbec neplánovali, a prežívajú ťažké obdobie. Aj tak dieťa môže prijať a vychovať z neho úžasného človeka. Deti často prechádzajú vývinovými obdobiami a vyžadujú individuálny prístup a čas na zblíženie. O patnáctich rokov exituje detský domov a počet detí, ktoré prešli do osvojenia sa, je závislý od jednotlivých prípadov.