Priemerné ceny chleba v európskych krajinách a ich vývoj na Slovensku

Podľa údajov Eurostatu v auguste bola cena chleba v krajinách EÚ v priemere o 18 percent vyššia ako v auguste 2021. Ide o obrovský nárast v porovnaní s vlaňajším augustom, keď bola cena chleba v priemere len o tri percentá vyššia ako v auguste 2020. Ceny potravín, najmä chleba, zeleniny a mäsa, zdraželi a predražené boli v auguste aj ceny olejov a tukov na varenie. Eurostat upozornil, že príčinou prudkého nárastu cien dôležitých základných potravín, napríklad chleba, sú najmä dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu.

V tomto článku sa zameriame na ceny chleba v európskych krajinách a na faktory, ktoré ich ovplyvňujú. Vojna na Ukrajine, blokáda čiernomorských prístavov a energetická kríza vytiahli ceny potravín na historické maximá. Nedostatok a rast cien obilnín spôsobili prudký rast cien múky, kŕmnych zmesí, mäsa a celého radu súvisiacich potravín. Aj keď sa vďaka iniciatívam ako koridory solidarity a čiernomorská obilná iniciatíva podarilo obnoviť dodávky obilia, ceny chleba v Európe zostali v priemere o 12 % vyššie v porovnaní s februárovými cenami pred inváziou.

Najvýraznejší rast a porovnania v EÚ

Najhoršie je na tom Maďarsko, kde chlieb medziročne zdražel až o 66 %. Nasledujú Litva (+33 %), Slovensko a Estónsko (obe +32 %). Slovensko v auguste 2022 mal chlieb o tretinu drahší ako pred rokom, čo predstavovalo tretí najvyšší rast v EÚ. Rast cien chleba na Slovensku spolu s Estónskom dosiahol 32 percent a vďaka tomu bolo Slovensko v auguste štvrté najpredraženejšie.

V rámci Vyšehradskej štvorky (V4) majú Slováci síce deviaty najlacnejší chlieb a obilniny v EÚ, no všetky krajiny V4 ich majú výrazne lacnejšie. Slovensko malo v minulom roku najdrahší chlieb a obilniny vo Vyšehradskej skupine s indexom cien 94,6, pričom priemer EÚ je 100. Česko malo index 78,8, Maďarsko 73,4 a Poľsko iba 69,6.

Slovensko v kontexte Európy a domáca produkcia

Na Slovensku stál kilogramový tmavý chlieb pred pandémiou v priemere 1,44 eura. Po invázii Ruska na Ukrajinu sa cena chleba začala zvyšovať, často o 5 až 7 centov z mesiaca na mesiac. V auguste 2022 bol chlieb na Slovensku o tretinu drahší ako pred rokom. Analytici považujú za hlavnú príčinu zdraženia chleba vojnu na Ukrajine, ktorá narušila trhy s obilím, pohonnými hmotami a hnojivami.

Až polovica pečiva predaného v obchodoch pochádza zo zahraničia, často ide o dopečené výrobky z mrazeného cesta dovážané z veľkých vzdialeností. Šéf pekárskeho zväzu Milan Lapšanský uvádza, že takéto produkty sa vozia na Slovensko až z Belgicka, pričom Bruselu do Bratislavy je to dobre vyše 1 000 kilometrov. Na Slovensku pečie chlieb 521 pekární, čo predstavuje 80 percent všetkých pekární v odvetví a zabezpečuje prácu 12-tisíc ľudí.

Faktory ovplyvňujúce cenu chleba

• Cena obilia: Obilie tvorí približne jednu štvrtinu ceny chleba. Cena pšenice na burzách a očakávaná úroda môžu znižovať alebo zvyšovať ceny chleba.
• Energie: Energia a pohonné látky ovplyvňujú výrobu, spracovanie a distribúciu.
• Práca: Mzdy pekární, doplnkové odmeny a minimálna mzda.
• Odvody a sociálne náklady: Kompenzácie (napr. 39 miliónov eur) môžu spomaliť rast cien chleba a pečiva.
• Domáce vs. dovoz: Až polovica pečiva pochádza zo zahraničia; dovoz a dopečené výrobky z mrazeného cesta ovplyvňujú ceny.
• DPH a menová politika: Ako člen eurozóny Slovensko nemá flexibilnú korekciu kurzu na ochranu trhu.
• Spotreba a dopyt: Rastúca spotreba, najmä z Afriky a Číny, zvyšuje ceny.
• Pandemické opatrenie a zdravie: Opatrenia mohli ovplyvniť náklady pekární.

Domáca produkcia a dovoz v praxi

Na Slovensku pečie chlieb 521 pekární, čo je najpočetnejšie odvetvie slovenského potravinárskeho priemyslu. Kvalita a preferencie spotrebiteľov ukazujú, že zákazníci sa často rozhodujú podľa ceny. Najpredávanejší je 50-gramový rožok, pričom polovička produkcie sú 50-gramové rožky a druhú polovicu 40-, 60-gramové rožky.

V kontexte inflácie sa potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku podieľajú na tlaku na ceny. Podľa údajov z roku 2022 dosiahla inflácia na Slovensku 14 %, pričom potraviny a oleje výrazne prispievali k rastu. Branislav Karmažin z Národnej banky Slovenska uvádza, že potraviny aktuálne prispievajú tretinou k enormne vysokej inflácii a očakáva sa ďalší nárast cien v najbližšom období.

Výhľad do budúcnosti a regionálne porovnania

Analytici sú skeptickí ohľadom ďalšieho vývoja cien; niektorí očakávajú vrchol rastu na začiatku budúceho roka, iní veria v pomalší nárast a udržanie vysokých úrovní cenových. Vo vzťahu k susedným krajinám sú ceny potravín na Slovensku napríklad porovnateľné s Rakúskom, pričom miera inflácie a pomer k miezdám sú rozdielne. V porovnaní s Poliarkou a Maďarskom sú ceny potravín na Slovensku vyššie, pričom domáca produkcia a dovoz zo susedných štátov predstavujú významný faktor v cenovej politike.

Porovnanie odlišností medzi cenami chleba a obilnín v krajinách V4 ukazuje, že aj keď Slovensko patrí k vyšším cenovým hladinám, podobné trendy sú aj v Česku či Poľsku, pričom ceny chleba a obilnín v posledných rokoch reagujú na vojnu na Ukrajine a na globálnu situáciu s energiami.

Domáce otázky a ako konať ako spotrebiteľ

Pre domácnosti je kľúčové sledovať vývoj cien energií a potravín, pretože spolu tvoria značnú časť rozpočtu. Ekonomické odhady naznačujú, že aj keď budú ceny potravín naďalej vysoké, očakávaný pokles výdavkov na energie a domácnosti by mohol trochu zjemniť tlak na infláciu v nasledujúcich mesiacoch. Z pohľadu spotrebiteľa môže byť efektívna stratégia cezhraničný nákup a výber lacnejších alternatív v rámci EÚ, pričom treba brať do úvahy aj náklady na dopravu a kurzy mien.

tags: #ceny #chleba #v #europskych #krajinach