Len málo veciam sa podarí rozpútať v spoločnosti také diskusie ako napríklad breathariánstvu. Títo ľudia údajne nepotrebujú jesť ani piť a energiu prijímajú inými spôsobmi, napríklad meditáciou. Ženu - breathariánku sme našli u našich susedov v Čechách a o názor na tento spôsob života sme požiadali aj odborníkov.
Čo je to breathariánstvo?
Cieľom breathariánstva je povzniesť sa nad ľudské telo a naučiť sa čerpať energiu z vonkajšieho prostredia, ktorá takto nahradí prijímanie jedla. Niektorí ľudia používajú túto metódu iba na krátkodobú očistu tela. Delia sa na niekoľko skupín podľa toho, či vylúčili iba stravu, alebo ani nepijú tekutiny, či podľa ich slov nepotrebujú ani spánok. Pri prechode na breathariánstvo postupne vypúšťajú z jedálnička jednotlivé potraviny až nakoniec po surovej strave obmedzia jej príjem na minimálne, až nulové množstvo.
Energiu berú z rôznych zdrojov
Keďže títo ľudia nepotrebujú konzumovať jedlo, musia údajne čerpať energiu z iných zdrojov ako napríklad zo slnka, vody, vzduchu, meditáciami. Do tela ju dostávajú počas meditácií prostredníctvom dýchania, no existuje viacero metód jej čerpania, napríklad z okolitého prostredia, najmä z prírody. Niektorí pránici prijímajú energiu iba zo slnka.
Breathariánka Monika Kunovská
Monika Kunovská (51) pracuje ako projektová manažérka a riadi rezidenčné developerské stámiliónové projekty. Okrem toho je inštruktorkou čínskej cvičebnej metódy Zhon Yuan Qigong. Žije v Prahe a pred niekoľkými rokmi sa rozhodla stať breathariánkou. Jedlo jej spôsobovalo nepríjemné pocity a jej cesta bola prirodzená. Nevylučuje však, že sa k prijímaniu potravy ešte niekedy vráti.
Hlavný impulz pre breathariánstvo a reakcie okolia: základným motívom bol pre ňu nepríjemný pocit po jedle - únava, pocit preplnenosti a hlavne nedostatok energie. Postupne z jedálnička odstraňovala ťažšie jedlá ako mäso, neskôr z vegetariánstva prešla na surovú stravu a potom nasledoval už logický krok ku práne. Veľkým impulzom bolo aj vnímanie toku energie v tele pri meditácii a absencii hladu v priebehu dňa. Boli to prirodzené pocity, pre ktoré hľadala vysvetlenie.
Prvé reakcie najbližšej rodiny boli negatívne, že sa zbláznila. Avšak v roku 2012 dva týždne na horách nejedla, necítila hlad a mala veľa energie, a rodina si na to zvykla. Podpora a príprava na prechod zahŕňali aj stretnutia s Jasmuheen v Prahe a Henri Monfortom, ktoré pomohli orientovať sa v rôznych metódach prány. Postupne všetko odložila a začala venovať pozornosť svojmu telu. Zároveň bolo obtiažne prestať ochutnávať, čo ostatní jedia, no jedlo jej prestalo chutiť a stratila potrebu dávať ho do organizmu.
Riziká a harmonizácia: prechod na pránickú stravu vyžaduje dôveru, že z vonkajšieho prostredia získava telo všetko, čo potrebuje. Keď prechádzala postupne, túto dôveru objavovala. Podľa nej ľudia, ktorí nezvládli prechod, chceli ísť nasilu, ale ich bioenergetický systém na to nebol pripravený. Je potrebné mať zharmonizované fyzické, emocionálne, mentálne a duchovné telo, aby človek zostal vo svojej osi a energiu si udržal.
Zdravotné zmeny a bežné fungovanie: Monika sa na začiatku liečila z ulceróznej kolitídy, má viac energie, menej spí, zostrené vonkajšie zmysly a objavili sa ďalšie vnútorné zmysly. Cvičenie čchi-kung a behanie jej harmonizujú bioenergetický systém a dopĺňajú energiu do organizmu. Pri bežných aktivitách potrebuje piť vodu, čaje, občas kávu. Keď telo neje, toxíny nevstrebávajú, a telo je čisté. Dýchanie do brucha je považované za nezmyselné, niektoré fyzické rady sa týkajú potlačenia nutkavého kýchania a vyžovania mäsa.
Reakcie okolia a konzultácie s lekármi
Bezprostredné reakcie sú rôzne; ľudia sa pýtajú, čo breathariánstvo a pránická strava znamenajú. Na seminároch prítomní videli, že Monika je celý týždeň bez jedla a funguje. Klasická medicína breathariánstvo neuznáva; má svoje výživové tabuľky a BMI, no lekári naklonení alternatívnym smerom to môžu pripustiť. Dôležité je uvedomenie si, že pránicky sa vyživujeme všetci, ale percento tejto stravy je individuálny faktor.
Pocity hladu a plány do budúcna: v rokoch 2013 - 2014 chodila Monika bez plnohodnotného stravovania, chute na nezdravé jedlá postupne odzneli. Dnes ochutná jednu-dve lyžičky raz za dva týždne alebo pri neznámom jedle. Ak telo povie, že chce jesť, prejde späť na normálnu stravu. Základom je sloboda a nechávanie tela, aby samo určilo potreby. Od roku 2015 necíti hlad a chute postupne odišli. So slobodou, ľahkosťou a energiou zároveň je veľmi šťastná a otvorene hovorí o tom, že nič si neodopiera.
Odborný pohľad na breathariánstvo
Gastroenterológ MUDr. Peter Minárik zdôrazňuje, že breathariánstvo je nezmyselné správanie založené na viere, že sa dá žiť bez stravy a vody, pričom energiu získava zo slnečného žiarenia a vzduchu. Z odborného hľadiska je skutočné breathariánstvo vylučované zo života. Človek potrebuje pre správnu funkciu prijímať energiu z potravy. Šírenie informácií o dlhodobom hladovaní bez ujmy na zdraví je nebezpečný podvod.
Ako dlho dokáže človek vydržať bez stravy? Je to individuálne, tekutiny umožňujú dlhšiu výdrž, bez jedla vydrží len krátko. Nie je možné hovoriť o niekoľkoročných hladovkách. Breathariánstvo je podľa odborníka bizarná odchýlka a klamstvo okulí, ktoré môže naštepčovať ľudí. Nie je to výživový štýl, je to skôr problém pre iných odborníkov. Môžu škodiť najmä ľuďom, ktorí sú náchylní veriť týmto formám správania.
Tekutiny a energetické minimum: čistá voda nemá energiu, káva a čaj tiež nemôžu pokryť energetické minimum bez prídavných látok. Ozdravná hladovka z lekárskeho hľadiska: krátkodobá hladovka môže mať pozitívny účinok, ale nemala by sa robiť často; kontrastný deň vyžaduje dostatok tekutín a sacharidov. Pri tráviacich problémoch sa po krátkodobej hladovke odporúča konzultácia s lekárom. Dlhodobé hladovanie nie je prospešné a je lepšie udržiavať vyváženú stravu bez ozdravných hladoviek.
Sú breathariáni podvodníci? Podľa odborníka ide o krátkodobo trvajúce fázy, ktoré môžu byť bizarné a slúžiť na zviditeľnenie či biznis. Pre mnoho ľudí je to riskantné a potenciálne nebezpečné klamanie okolia. Psychológ Mgr. Martin Miler pripomína, že dlhodobé odmietanie jedla môže negatívne ovplyvniť aj psychiku. Náš organizmus je nastavený na prijímanie stravy a dlhodobé hladovanie môže viesť k zníženiu vitálnej energie.
