Zaznamenala úžasný rozvoj. Hneď v prvých povojnových rokoch vyšli básnické diela, ktoré vznikli počas vojny, no vtedy nemohli vyjsť, lebo obsahovo boli príliš Protifašisticky a protivojnovo zamerané. Ide o tzv. priečinkovú poéziu: J. Jesenský Na zlobu dňa II., Čierne dni, J. Smrek: Studňa, L. Novomeský: Pašovanou ceruzkou.
Mala priaznivý ohlas a vyšla vo viacerých vydaniach, cítiť vysokú subjektívnosť, nepopisuje, nepoužíva ornamentálne básnické obrazy, v jeho básnickej reči dominuje konkrétna zmyslovosť. Celá báseň pôsobí ako jeden celok. Príťažlivosť - b. V zbierke autor výraznejšie prepája individuálny osud človeka so zložitosťou modernej civilizácie, ktorá neraz môže na človeka pôsobiť až desivo.
Tematická sieť a dejová osnuta
1. v zemi (b. 2. v domove (Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať). Aj v tejto zbierke sa vracia k téme 2. sv. Vyjadruje v nej odpor k vojne a fašizmu cez tragédiu „trinásťročnej lásky“, ktorá sa končí násilným rozdelením, keď židovské dievča musí odísť a napokon hynie v koncentračnom tábore.
Využíva originálnu metaforu, báseň má aj prozaické časti. Dejová osnova: smrť učiteľa dejepisu Ivana Hrozného (samovražda - visel, pod nohami plná náruč vzduchu) - to je narážka na prenasledovanie pre pokrokové názory. Využíva tematiku mladosti - láska k dievčaťu. Helena Daňková - Židovka (opisuje ju - modrastý lesk vlasov). Odvážajú ju do Prahy, láska je zničená (Xylolit - horľavá látka).
Nepokoj, b. Táto poézia vyznieva ako prieskum či previerka básnikovovej dôvery v človeka. Autor vníma súčasného človeka, ktorý má množstvo chýb. Je ľahostajný, nesvedomitý, má sklon ničiť a zabíjať. (b. Zabíjanie králikov). Milovanie v husi koži, báseň analyzuje v nej človeka a sveta.
Stručný prehľad obrazov a tém
- Lineárna postupnosť prítomnosti - minulosti a budúcnosti; vyjadrenie zúfalstva vs. triumfu.
- Postava človeka zahalená v modernizme - televízny boh, nylon, „desivé nič“ v rukách.
- Hľadať zmysel bytia: „Kto som? Čo si? Nula, trocha kostí.“
- Kontrast medzi nenaplnenou túžou a snahou o transcendenciu cez slovné obrazy a kultúrnu kritiku.
Slovo - venoval „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. Domov, detstvo: Na chotári malá jeseň sedívzťah k rodičom. Vyznanie lásky, prírodná lyrika: neskorá jeseň, vojna Vietnamu a témy SNP. Básne tejto zbierky poukazujú na jeho príslušnosť k tzv. mladšej vlne modernej katolíckej tvorby a k poézii socialistického realizmu.
Plebs - ľud, nižšia spoločenská vrstva. Filozoficko-reflexívna úvaha. Vo výstavbe sa miešajú prvky lyrické, epické aj dramatické. Ústredným motívom je ľudský život a jeho dve orientácie: pokora a túžba po hľadanie pravdy.
Hĺbkové ponímanie a transformačný názor na človeka
Báseň pôsobí ako štúdium a previerka básnika: človek je cenný, no zároveň plytký a zraniteľný pod tlakom moderného sveta. Postava človeka je ukázaná vo viacerých aspektoch - od milostného vzplanutia až po otázky existencie, zmyslu života, a vplyvu technológií na dušu človeka. Záver spočíva v apelovaní na čitateľa, aby sa sám stal hľadačom a prieskumníkom „Choď, hľadaj, vstúp do vecí a povedz, čo si videl!“
Vínne motívy a obraz nepriaznivej reality
Autor opisuje svet, kde moderné kultúrno-technické prvky vyplňujú prázdnotu, pričom objavuje obdobia svetla aj tmavé stránky spoločnosti. V tejto súvislosti sa objavujú aj politické a kultúrne problémy sveta - napríklad reflexie o vojne a fašizme, o ľudskom utrpení a stratách, ktoré vnášajú do básní silný sociálny a existenciálny nádych.
Rôzne poetické stratégie a formy
Báseň ukazuje prelínanie lyrických, epických a dramatických prvkov, pričom voľný i rytmicky zväčšený verš slúži na budovanie nálady a významov. V golose báseń prechádza cez mnohé témy: od mladosti a lásky až po tragické osudy a spoločenské problémy. Svojím spôsobom ide o prieskum človeka v zrelej viacvrstvej hĺbke a o správu o tom, čo znamená žiť v modernom svete.
Kontext súčasnej slovenskej poézie a transcendencie
V kontexte súčasnej slovenskej poézie sú tieto texty významné pre ich intenzívnu snahu o transcendenciu: autor sa snaží spojiť všeobecný ľudský záujem s konkrétnymi individuálnymi osudmi a sociálnymi problémami. Transcendencia sa pri čítaní objavuje ako proces, ktorý posúva čitateľa k vyššiemu porozumeniu ľudských skúseností a reality.
Odkazy na ďalšie súčasné autorské prúdy ukazujú prepojenie s autormi ako D. Podracká, I. Štrpka, J. Tazberík a ďalší, čo potvrdzuje významné posuny v ambíciách moderného slovenského básnického myslenia. Ich práca kladie dôraz na ľudský život, spiritualitu a etické dilemy v konfrontácii s modernou civilizáciou a jej mechanizmami.
