Pehovitosť jabĺk je fyziologické ochorenie, ktorého hlavnou príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Ochorenie sa intenzívnejšie prejavuje v suchých a teplých rokoch s nedostatkom zrážok, v rokoch so slabšou úrodou a na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť najčastejšie postihuje Coxovu renetu a jej pomerne rozšírené krížence (napr. Dukát, Šampion, Clivia a pod.), nájde sa však aj na ďalších odrodách.
Na povrchu plodov sa prejavuje tmavozelenými preliačinami, pod ktorými sa nachádzajú hnedé ostrovčeky odumretého pletiva dužiny, zasahujúce často až do hĺbky 5-10 mm. Podobné príznaky sa často objavujú aj na Jonathane. Z uvedených údajov vyplýva, že proti pehovitosti (ale aj proti Jonathanovej škvrnitosti) treba bojovať komplexne. Okrem používania listových hnojív so zvýšeným obsahom vápnika treba dbať aj na harmonickú výživu a pravidelný rez stromov, aby sme každý rok udržali rovnomernú násadu plodov.
Nedostatok vápnika sa na jablkách prejavuje na povrchu plodov v podobe mierne vpadnutých okrúhlych škvŕn, v priemere 2 - 3 mm veľkých (tzv. horká škvrnitosť jabĺk). Škvrny sú roztrúsené najmä na vrchnej strane plodov a často iba na jednej strane. Sfarbenie škvŕn je spravidla hnedé, prípadne iné, v závislosti od farby plodu. Poškodené pletivá sú hubovitej konzistencie a majú horkú chuť. Apikálna hniloba postihuje plodovú zeleninu (najmä rajčiaky a papriku) v dvoch typoch. Prvý typ sa prejavuje obvykle na mladých, často ešte nevyvinutých plodoch. Nekróza začína z malej, tmavej škvrny na apikálnej (koncovej) časti plodu. Postupom času sa škvrna zväčšuje, tmavne a mierne sa prepadáva. Postihnutý plod je tvrdý a suchý. Druhý typ hniloby sa na vrchnej strane plodu prejavuje tvorbou sivých, obvykle plochých, mokvavých škvŕn s kašovitou konzistenciou pletiva.
Horká škvrnitosť a apikálna hniloba sú fyziologické choroby, ktoré majú viacero príčin (nedostatok pôdnej vlahy v súčinnosti s vysokou teplotou a nízkou vzdušnou vlhkosťou, prebytok dusíka, deficit draslíka), ale dôležitým je najmä nedostatok vápnika v plodoch. Apikálnou hnilobou bývajú poškodené plody, ktoré prichádzajú do styku s pôdou, alebo dlho ležia apikálnou časťou plodu na zemi. Neskôr do takýchto plodov môže prenikať sekundárna hnilobná mikroflóra. Horká škvrnitosť jabĺk sa vyskytuje najmä na veľkých a nedozretých plodoch, na plodoch vyrastených na mladých, slabo rodiacich alebo silno zrezaných stromoch, a tiež na plodoch obratých z vrchnej časti koruny. Apikálna hniloba sa na rajčiakoch môže zameniť za alternáriovú škvrnitosť, ktorá sa však prejavuje tmavými, takmer čiernymi škvrnami s tmavým povlakom sporulácie huby. Apikálna hniloba sa na paprike môže zameniť za suchú škvrnitosť plodov. Obidve fyziologické choroby sa dajú odlíšiť nepriamo, podľa porovnania podmienok pri ktorých sa vyskytujú.
Preventívna ochrana proti apikálnej hnilobe počas vegetácie spočíva v úprave vodného režimu a vo vyrovnanej výžive. Ochrana jabĺk spočíva v komplexe opatrení, medzi ktorými zaujíma popredné miesto vyvážené a nízke hnojenie dusíkatými a draselnými hnojivami, najmä na ľahkých a humóznych pôdach. Choroba je teda do určitej miery daná pôdnymi podmienkami a náchylnosťou odrôd. Pri odrodách, na ktorých sa choroba vyskytuje často, je vhodné zimný hlboký rez obmedziť a správnym rezom upraviť rovnováhu medzi rastom a rodivosťou. Stromy je potrebné optimálne zavlažovať, prípadne náchylné odrody ošetriť opakovane hnojivami s obsahom vápnika. Ošetrenie musí byť vykonané min. 4-5 krát v 14 - 20 dňových intervaloch, približne od polovice júla.
Pehovitosť jabĺk je fyziologické ochorenie, ktorého hlavnou príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Ochorenie sa intenzívnejšie prejavuje v suchých a teplých rokoch s nedostatkom zrážok, v rokoch so slabšou úrodou a na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť je zvyčajne spojená s nepravidelným prísunom vody, ktorá bráni vstrebávaniu vápnika a jeho cirkulácii okolo stromu. Ovocie by ste mali ponechať na strome, kým nie je úplne zrelé. Používajte univerzálne vyvážené hnojivo a vyhýbajte sa nadmernému hnojeniu dusíkatými hnojivami alebo hnojivami bohatými na draslík. Nainštalujte si zavlažovacie zariadenie na udržanie rovnomerného prísunu vody počas suchých období a mulčujte na udržanie vlhkosti v pôde okolo stromu. Letný rez jabloní zmenšuje listovú plochu, čo pomáha kontrolovať vitalitu stromov a presmeruje vápnik do ovocia a listov. Čím viac postrekov, tým lepšia je kvalita ovocia, ale je nepravdepodobné, že by väčšina záhradkárov mohla aplikovať viac ako šesť za rok.
Odporúčania sú 11 g na meter štvorcový za sezónu. Pre domácich záhradkárov sa odporúča rozpustiť 10 g dusičnanu vápenatého na liter vody a aplikovať ho ako jemný sprej na stromy až do bodu, kedy roztok zmáča listy, ale nestiekne. Pridajte zmáčadlo alebo niekoľko kvapiek čistiaceho prostriedku, aby ste pomohli prípravkom zvlhčiť listy. Koľko roztoku je potrebné pripraviť, bude závisieť od počtu a veľkosti stromov. Napríklad dva malé stromy zaberajúce 12 metrov štvorcových budú vyžadovať 132 g dusičnanu vápenatého za sezónu, čo pri piatich postrekoch by vyžadovalo 26 g, čiže asi 2,5 l roztoku. Je nerozumné miešať roztok dusičnanu vápenatého s inými hnojivami alebo s fungicídmi či insekticídmi. Striekajte iba pri teplotách pod 21 °C a len večer, aby ste predišli „hrdzaveniu“ na šupke jabĺk. Niektoré kultivary sú citlivé na dusičnan vápenatý, preto nastriekajte roztok s polovičnou silou. Ak máte pochybnosti, ošetrite konár a počkajte päť dní.
Jablká sú pravdepodobne najjednoduchším a najobľúbenejším stromovým ovocím na pestovanie a ponúkajú lahodnú úrodu po celé desaťročia. Ochorenie, ktoré sa okrem jabĺk vyskytuje zriedkavejšie aj na hruškách, spôsobuje parazitická huba Gloeodes pomigena. Typické sú tmavo hnedočierne škvrny na povrchu plodov. K rozšíreniu prispieva aj vlhké počasie, nedostatok svetla na mieste rastu a zlé prúdenie vzduchu. Preventívne je možné použiť prípravky proti chrastavitosti jabloní, napríkald Polyram WG, Chorus 50 WG alebo Qualy 300 EC. Udržiavanie presvetlenej koruny.
Čiernohnedé škvrny na listoch a plodoch jabloní naznačujú, že stromy mohla napadnúť hubová choroba chrastavitosť jabloní. Pôvodcom je huba Venturia inaequalis, ktorá okrem listov napáda aj plody. Pri silnejšom poškodení dochádza k ich úplnému znehodnoteniu. Huba prečká zimu v opadaných listoch, do jari sa vytvoria plodničky. Počas vlhkého obdobia sa plodničky otvárajú a z vreciek sa do ovzdušia uvoľňujú tzv. askospóry, ktoré sa usídľujú na mladých listoch a plodoch. K uvoľňovaniu dochádza od apríla do začiatku leta. Typická je tvorba škvŕn na spodnej strane listov, postupne sa škvrny tvoria na oboch stranách listovej čepele. List sa deformuje. Prvý postrek je potrebné zrealizovať pred kvitnutím, ďalší po odkvitnutí jabloní. Ak je daždivejšie, treba ošetrenie zopakovať aj počas leta, ideálne s odstupom 10 dní. Niektoré prípravky účinkujú zároveň aj proti múčnatke. Použiť možno prípravky Chorus 50 WG, Qualy 300 EC, Polyram WG alebo Syllit 65. Preventívne aplikujte meďnatý prípravok Kocide 2000, CuproTonic alebo Controlphyt Cu, ideálne v kombinácii s PREV-B2. Prípadne začnite s aplikáciou hneď, ako sa ochorenie objaví a opakujte v 7 až 10 dňových intervaloch. Nevyhnutný je výber rezistentných odrôd, správny a pravidelný rez, vďaka nemu má drevina prevzdušnenú korunu. Potrebná je aj prebierka plodov, odstraňovanie opadnutého lístia a plodov v jesenných mesiacoch. Osvedčilo sa používanie hnojív s vyšším obsahom draslíka.
Horká škvrnitosť jabĺk (niekedy tiež pehovitosť jabĺk) je choroba jablní, resp. pretože sa horká škvrnitosť objavuje až počas vegetácie alebo pri skladovaní, často máme pocit, že všetky naše jablká sú zdravé. Až pri zbere alebo skladovaní objavíme škvrny, ktoré nielenže nevyzerajú dobre, ešte navyše kazia kvalitu jabĺk, ktoré sa potom nedajú konzumovať. A to už vôbec nepripada, že také jablká sa nedajú skladovať a predávať. Keď totiž jablko s horkou škvrnitosťou narežete, budete mať na reze hnedé a hlavne horké škvrny. Niektoré jablone sú na túto chorobu oveľa viac náchylné, typicky treba Jonathan. Postrek prostriedky s obsahom vápnika je možné odporučiť, pretože nejde o toxické látky. Odporúčame však aj ovocné dreviny hnojiť Hnojíkom. Toto prírodné organické hnojivo obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov, repelenčný účinok má chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch. Chitín posilňuje imunitný systém rastlín a podporuje rast prospešných mikroorganizmov v pôde. Hnojivo môžete použiť ako sypké a zapraviť ho do pôdy, alebo ako roztok, ktorým môžete ovocné stromy zalievať alebo postriekať.