V novo revidovaných usmerneniach NASEM 2021 pre dojnice sú v porovnaní s usmerneniami NRC pre dojnice stanovené iné požiadavky na kŕmne dávky bielkovín. Lepšie pochopenie úlohy metabolizovateľných bielkovín (MP) zohrávajú pre dojníc v laktácii stanovilo nové vzťahy medzi bielkovinami v potrave a mliekovou užitočnosťou. Bachorové mikróby potrebujú aminokyseliny a peptidy, ale dôležitou živinou pre bachorové mikróby môže byť aj amoniak. Medzi zdroje aminokyselín patria bachorové mikrobiálne bielkoviny, bachorové nedegradované bielkoviny (RUP) a bachorové chránené aminokyseliny. Niektoré aminokyseliny sú považované za esenciálne, ale väčšina kŕmnych zložiek ich neposkytuje v požadovanom množstve. Mnohé kŕmne zložky pre dojnice majú dostatok jednej, ale nie všetkých aminokyselín. Množstvo dusíka močoviny v mlieku (MUN) svedčí o schopnosti bachorovej mikroflóry premieňať amoniak na mikrobiálne bielkoviny.
Mlieko sa tvorí v mliečnej žľaze dojníc, ktorá je jednou z najdôležitejších žliaz kože. Je tvorená zo štyroch samostatne produkujúcich súborov - štvrtiek. Dojnica má v každom súbore vyvinutú len jednu mliečnu jednotku. Tá je tvorená mliečnymi alveolami, mliekovodnými kanálikmi, cisternou a ceckom. Z hľadiska tvorby mlieka sú aktívnou funkčnou časťou mliečnej jednotky mliečne alveoly s priemerom 0,1 - 0,3 mm. Tvorbu mlieka zabezpečuje jednovrstvový sekrečný epitel z mliekovodných buniek, ktorý vystiela mliečnu alveolu. Významnou časťou alveoly sú hladkosvalové tzv. košíčkovité bunky, ktoré sa nachádzajú okolo sekrečného epitelu a majú význam pri vyprázdňovaní mlieka z vemena. Všetky základné zložky, ktoré sú potrebné na tvorbu mlieka, odoberajú bunky sekrečného epitelu z krvi. Sekrécia mlieka nastáva v sekrečnom epiteli mliečnych alveol. Sekrečný epitel z krvi preberá niektoré zložky mlieka už hotové (voda, minerálne látky, vitamíny), ostatné zložky vznikajú činnosťou sekrečných buniek z dodaných stavebných materiálov. Pri syntéze tuku sú prekurzorom jeho tvorby nízkomolekulové mastné kyseliny, najmä kyselina octová, ktorá vzniká v dostatočnom množstve pri fermentačných procesoch v bachore. Kazeín sa syntetizuje z glykoproteínových frakcií globulínov a čiastočne z doplňujúcich aminokyselín a kyseliny fosforečnej. Tvorba mlieka v mliečnej žľaze dojníc je riadená zložitou neurohormonálnou sústavou. Prolaktín podnecuje činnosť mliečnych alveol a tvorí sa už počas teľnosti, uvoľňuje sa však až po otelení. Okrem toho sa pri tvorbe mlieka zúčastňuje aj štítna žľaza prostredníctvom hormónu tyroxínu. Mlieko sa získava z vemena dojnice dojením; dojlenie je konečný pracovný úkon pri produkcii surového kravského mlieka. Strojovým dojením sa uľahčuje práca, zvyšuje produktivita a získava sa hygienicky kvalitnejšie mlieko.
Konštrukčné riešenie dojacích zariadení je rôzne, pričom hlavnou funkciou dojacieho zariadenia je prekonať uzavieracie napätie zvierača pôsobením podtlaku na vonkajšie vyústenie ceckového kanálika. Dojenie v dojárni dojacími automatmi je progresívnou technológiou získavania mlieka, ktorá odstraňuje nedostatky dojacích strojov s kanvami aj potrubnými zariadeniami, pri použití ktorých sa ťažšie zabezpečuje hygiena dojenia. Surové kravské mlieko musí byť po nadojení ošetrené, zbavené mechanických nečistôt a schladené do 150 minút od začiatku dojenia. Teplota 4-6 °C zabezpečuje hygienu v transporte a skladovaní.
Tepelné ošetrenie mlieka je jednou z najdôležitejších technologických operácií pri výrobe mliečnych výrobkov. Pasterizácia (minimálne 71,7°C počas 15 s) znižuje mikroorganizmy a zachováva čo najviac pôvodných vlastností. Sterilizácia ohrieva výrobky nad 100 °C a zaisťuje dlhšiu trvanlivosť, hoci môže zhoršiť niektoré fyzikálne a chemické vlastnosti. Homogenizácia mlieka zmenšuje tukové guľôčky na priemer max. 2 µm, čo zabraňuje tvorbe vrstvy smotany na povrchu. Odstreďovanie mlieka rozdeľuje mlieko na smotanu a odtučnené mlieko a je základom maslárskeho priemyslu.
Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka sú vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie zahŕňajú úroveň výživy, ľudský faktor, technológie ustajnenia a dojenia, sezónnosť. Medzi vnútorné zaraďujeme genotyp, dedičnosť, fyziológiu mliečnej žľazy, vek, zdravotný stav, imunitu a živú hmotnosť. Na kvalitu mlieka vplývajú okrem týchto faktorov hlavne mikroorganizmy. Výživou vieme ovplyvniť najviac množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín, takmer vôbec laktózu.
Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín; glycerol vzniká z glukózy v krvi. Časť mastných kyselín pochádza z krvi a vzniká v bachore z vlákniny. Limitujúce sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová. Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, pri vyššej spotrebe zmesí a prechode na pastvu. Dôležitý je aj NL bilancia; nedostatok NL vedie k poklesu tuku v mlieku. Štruktúra ZKD (zmesí kŕmnych dávok) je kľúčová a treba ju monitorovať na separačných sitách, analyzovať senáže a siláže a podľa toho upravovať čas miešania TMR.
- Kravy konzumujú 1,4-2,4 % ŽH sušiny z krmovín a 16-18 % hrubej vlákniny; celkový príjem NDF by mal byť 1,1-1,2 % ŽH.
- Kŕmna dávka by mala byť k dispozícii najmenej 21 hodín denne a podávaná aspoň 4-krát denne.
- Príliš malé alebo príliš veľké častice môžu zhoršiť obsah mliečneho tuku a stráviteľnosť; pravidelná kontrola sita je kľúčová.
Pri posudzovaní výživy a jej efektu na produkciu mlieka sú dôležité ukazovatele ako obsah tuku, obsah bielkovín a obsah laktózy. Ideálny pomer tuku a bielkovín je približne 1,1-1,5:1. Laktóza (4,6-5,2 %) má ako prekurzor propiónovú kyselinu; v pečeni z nej vzniká glukóza, ktorá sa používa na tvorbu mliečneho cukru. Vitamíny a minerálne látky sú nevyhnutné pre imunitu a reprodukciu; napríklad organický selén podporuje antioxidatívnu ochranu a zvyšuje Se v mlieku, organický zinok znižuje počet somatických buniek. Vhodná voda je zásadná - 5 litrov vody na 1 liter mlieka.
Environmentálne faktory a sezónnosť
Teplota a vlhkosť prostredia výrazne ovplyvňujú produkciu. Optimálna teplota pre dojníc je 10-20 °C, vlhkosť 60-80 %, pričom nízka teplota môže znižovať produkciu. Tepelný stres, spôsobený vysokými teplotami a vlhkosťou, znižuje aktivitu a krmivový príjem a zhoršuje hospodárenie na všetkých fázach laktácie. V dôsledku klimatických zmien sa vyššie výpadky hlásia aj v miernom až stredne teplom pásme.
Pastva má význam pre chuť, odolnosť a pohybový aparát. Obsah živín sa počas pasenia mení (hlavne NL a vláknina), čo spôsobuje nestabilnosť obsahu mlieka. Svetlo tiež ovplyvňuje mliekovú úžitkovosť; tmavé maštale môžu zhoršiť reprodukciu.
Technológie ustajnenia a dojenia
Spôsob ustajnenia sa podpisuje na kvalite mlieka: priväzované ustájevanie zvyšuje obsah zložiek v porovnaní s voľným ustánením. Technika dojenia a hygiena sú kľúčové pre zdravie vemena a kvalitu mlieka. Počet somatických buniek (SB) slúži ako indikátor zdravotného stavu vemena; mastitída a ochorenia paznechtov zvyšujú SB a môžu znižovať produkciu. Ranné dojenie produkuje menej SB než poobedné dojenie, čo môže ovplyvniť objem dojčeného mlieka. NK-testy a diagnostické prístroje pomáhajú identifikovať mastitídu a cielené antibiotické opatrenia pred otelením.
Agro - Družstvo TREBATICE - Dojenie kráv.
Koordinovaný manažment kŕmenia a prechodné obdobie
Prechodné obdobie, ktoré trvá približne od 60 dní pred otelením do 30 dní po ňom, je kritickým obdobím pre zdravie a výkonnosť stáda. Monitorovanie produkcie vo fázach 40 a 100 dní laktácie poskytuje hlbší pohľad na výkonnosť po otelení. Nízka produkcia mlieka v prvých dňoch môže naznačovať ketózu alebo podvýživu. Tabuľka 1 uvádza indikátory nízkeho a vysokého rizika v prechodnom období a pomáha rozhodnúť o potrebných zásahoch. Strategické kroky zahŕňajú správnu genetickú selekciu, obozretné plánovanie odchovu jalovičiek a kvalitné objemové krmivá s vysokou energetickou hodnotou.
Vplyv teploty na gravidné zvieratá a teplotný stres počas tehotenstva sa tiež odráža na hmotnosti novorodencov a budúcej produkcii. Ochladenie počas tehotenstva u teľaťa vedie k vyššej telesnej hmotnosti pri narodení a lepšiemu odstavu. Návrh na efektívnu prevenciu zahŕňa znižovanie tepelného stresu, zlepšené vetranie a zabezpečenie dostatočného prístupu k vode počas celého roka.
Praktické odporúčania a tabuľky vo výrobe mlieka
Strategická výživa zahŕňa vyváženú bilanciu lyzínu a metionínu ako limitujúcich aminokyselín na tvorbu mikrobiálnych bielkovín. Po zvážení ekonomických faktorov by sa mohli do ZKD zaradiť syntetické aminokyseliny chránené pre bachor (Lys, Met). Dôležitá je aj voda a zabezpečenie kvality vody (prístup 5 l vody na 1 l mlieka). Odhaduje sa, že najúčinnejšie sú kŕmne zmesi s primeranou dĺžkou častíc, blokovým vyberaním pri siláži a minimalizáciou nadmerných lipidov. Spotreba lipids by sa mala držať pod limitom 7,5 % z celkovej sušiny. Nadmerný obsah tuku znižuje stráviteľnosť vlákniny a môže zhoršovať tvorbu mliečnych tukov.
Negatívne súvislosti zahŕňajú prekrmovanie bielkovín alebo NL zložkami, ktoré môžu viesť k acidóze a zhoršeniu zdravotného stavu dojníc. Optimálny pomer tuku a bielkovín a pravidelné testy BHB (ketolátky) pomáhajú včas identifikovať riziká. Energia z kukurice s 65% sušiny môže zlepšiť využitie mikrobiálneho dusíka a zvýšiť obsah bielkovín v mlieku. Dôležitá je aj imunitná výživa - organický Se a Zn zlepšujú zdravie vemena a znižujú počet SB, čo prispieva k vyššej kvalite mlieka a zníženiu rizika mastitídy.
V súčasnosti je cieľom efektívneho manažmentu stáda maximalizovať mliekotvornosť a ekonomiku fariem prostredníctvom komplexného riadenia výživy, health managementu, ustajnenia a techník dojenia. Vzdelávanie personálu, spolupráca s externými odborníkmi a ukotvenie postupov v organizácii sú kľúčom k úspechu. Optimálna laktácia a udržateľný rozvoj stáda si vyžaduje kontinuálne monitorovanie ukazovateľov, plánovanie a implementáciu technológií, ktoré znižujú riziká a zvyšujú výnosy.
tags: #cinitele #ovplyvnujuce #produkciu #mlieka