Už kojenci dostávajú rozmanité menu, teda spoň čo sa týka chuti materského mlieka. Vedci systematicky skúmali, ako sa dostávajú jednotlivé zložky jedla, ktoré konzumuje matka, do mlieka a zistili, že materské mlieko nie je až také jednotvárne. A dokonca ich niektoré výsledky výskumu prekvapili. Arómy jedla sa nedostávajú do mlieka naraz, ale postupne. A preto sa aj chuť materského mlieka podlieha výrazným zmenám, uvádza Helene Hausner s kolegami z Kodaňskej univerzity v odbornom časopise „Physiology & Behavior“.
Výskumu sa zúčastnilo 18 kojacich mamičiek, ktoré užívali kapsule s aromatickými látkami ako rasca, mentol, banán a sladké drievko, a dali na rozbor vzorky svojho mlieka v časových intervaloch po jednej, dvoch, šiestich a ôsmich hodinách. Výskumníci očakávali, že sa chuťové látky dostanú do mlieka. Prekvapení ale boli rozličnými časovými intervalmi, počas ktorých mlieko menilo svoje chuťové vlastnosti. Napríklad banánová chuť sa dostala do mlieka už po hodine po užití pilulky a len na krátky čas. Mentol naopak potreboval takmer šesť hodín, kým sa dokázala jeho prítomnosť v mlieku. Rasca a sladké drievko dosiahlo svoje maximálne hodnoty v materskom mlieku po dvoch hodinách.
Nová chuť pri každom kojení. Vedci zistili, že dieťa dostáva v každom kojení inú chuť materského mlieka. Taktiež zistili rozdiely u každej matky, ktorá sa zúčastnila testu. Aj chuť mlieka dvoch mamičiek, ktoré konzumovali rovnakú stravu, sa po dvoch hodinách líšila. Dojčené deti sú lepšie pripravené prijať rozličné chute pevnej stravy, ako tie, ktoré sú kŕmené umelou výživou. „Nie je to tak, že dieťa si pri dojčení potrebuje predstaviť, aká štrúdlová, keď matka jedla štrúdl“ - uviedla Hausner. Ale môže to viesť k tomu, že lepšie akceptuje nové arómy.
Ako ďalej pokračovať: Keď sa stane, že strava matky negatívne zapôsobí na jej mlieko, je treba počkať. Okrem toho, že ženy v šestonedelí riešia, čo môžu a čo nemôžu jesť, ešte sa zvyčajne pýtajú, čo by mali konzumovať, aby ich mlieko bolo kvalitné, nebolo slabé a dieťa z neho dostatočne priberalo. Pri mýtoch o „slabom mlieku“ sa stále pozastavujeme a maminám dokola vysvetľujeme, že takéto spojenie treba vyradiť zo zoznamu a že pokiaľ sa budú normálne stravovať, o kvalitu a dostatok mlieka sa nemusia obávať.
O tom, že dojčenie je pre dieťa optimálnou výživou, sa často nerozpráva len ako o jedle - materské mlieko obsahuje bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, cestou do tráviaceho traktu prenikajú aj protilátky a mnoho ďalších faktorov, ktoré sa nedajú replikovať. Počas prvých mesiacov je materské mlieko jedným z hlavných zdrojov všetkých dôležitých živín pre správny vývoj dieťaťa. Ale ako vzniká a čo ho ovplyvňuje?
Ako vzniká materské mlieko a čo ovplyvňuje jeho kvalitu?
Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch z krvi matky, nie priamo z jedla, ktoré matka skonzumuje. Jedlo slúži ako zdroj energie pre matku a dieťa prostredníctvom materského mlieka. Pri konzumácii jedla sa všetky zložky metabolizujú v tráviacom trakte a vstrebávajú do krvi. Difúzia je proces, pri ktorom tieto molekuly prechádzajú do buniek vystielajúcich alveoly a prenikajú do mlieka. Tento proces umožňuje užitočným zložkám, ako sú protilátky, ľahko prechádzať do kolostra a zrelého mlieka.
Čím bohatšia je strava pri dojčení na ovocie, zeleninu, celozrnné potraviny a kvalitné tuky (napr. z rýb), tým výživnejšie je mlieko. Čerstvé ovocie, zelenina, celozrnné výrobky a ryby minimálne raz týždenne sú dôležité na to, aby boli bábätká zásobené vitamínmi, minerálmi, stopovými prvkami a esenciálnymi mastnými kyselinami. Medzi dôležité živiny patria vitamín D a fluoridy (ich pravidelné dopĺňanie je dôležité), LC-PUFA (AA a DHA), probiotiká a prebiotická vláknina. Materské mlieko obsahuje rôzne kultúry mliečneho kvasenia, ktoré pomáhajú dojčeným bábätkám vytvárať zdravú črevnú mikroflóru.
Počiatočné fázy materského mlieka: mledzivo (kolostrum) je husté a nažltlé a slúži ako prirodzená vakcína proti bacilom. Prechodné mlieko nasleduje po 2-3 týždňoch a zrelé dvojzložkové mlieko sa začína tvoriť medzi 14. a 21. dňom. Voda tvorí väčšinu mlieka (približne 88%), kým tuky a cukry zaisťujú energetickú hodnotu a výživu dieťaťa.
Chemiu stravy však ovplyvňuje chuť materského mlieka. Cesnak, chilli či sójová omáčka môžu zmeniť chuť mlieka. Dieťa si počas dojčenia zvyká na rozličné chute, čo môže pomôcť pri zavádzaní tuhej stravy. Rozmanitá strava matky tak môže mať pozitívny vplyv na toleranciu a imunitný systém dieťaťa.
Potraviny, ktoré by dojčiaca matka mala uprednostňovať
Podľa odborníkov by mala dojčiaca matka mať pestrú a vyváženú stravu. Denný príjem energie by sa mal zvýšiť o 380-500 kcal a denný príjem bielkovín o 20 g. Významné sú aj vitamíny, kyselina listová, vápnik a železo. Neznamená to však, že treba užívať multivitamíny ako samozrejmosť - oveľa dôležitejšie je jesť dostatok zeleniny a ovocia. Materské mlieko je z veľkej časti tvorené vodou, preto je dôležité doplniť aj tekutiny (2-3 litre denne).
Medzi hlavné kategórie potravín patria:
- Potraviny bohaté na bielkoviny: chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica, ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti.
- Celozrnné výrobky: cestoviny z tvrdej pšenice a iné obilniny a pseudoobilniny.
- Zelenina a ovocie: rôzne druhy pre vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty.
- Potraviny bohaté na železo: mäso a živočíšne produkty (hemové železo), šošovica (non-hemové železo). Spolu s vitamínom C zlepšujú vstrebávanie železa.
Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny zo stravy sú kľúčové pre vývoj mozgu a zraku dieťaťa. DHA a AA sa nachádzajú aj v materskom mlieku a ich doplnenie (napr. prostredníctvom rýb a doplnkov) je pri nedostatku v strave dôležité, najmä pre predčasne narodené deti. Závery ukazujú, že vyvážený pomer omega-6:omega-3 a celkový príjem tukov zo stravy vplýva na neurovývoj dieťaťa.
Vplyv stravy na chuť materského mlieka
Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Cesnak, chilli alebo sójová omáčka môžu chuť ovplyvniť, čo dieťa nemusí vadiť, ale môže mu to pomôcť zvyknúť si na rodinnú stravu ešte pred zavedením tuhej stravy. Expozícia prostrediu in utero a potravinám môže mať dlhodobé účinky na vyvíjajúce sa tkanivá. PCB a ťažké kovy sa vyskytujú v materskom mlieku a na východe Slovenska sú vyššie koncentrácie PCB v oblastiach ako Zemplínska Šírava. Rybí tuky obsahujú užitočné mastné kyseliny, avšak kontaminanty v morských produktoch je potrebné brať do úvahy - odporúča sa konzumovať ryby s nižším obsahom ortuti dvakrát týždenne a dopĺňať DHA/EPA podľa potreby.
Okrem dieťaťa môžu bylinky tiež ovplyvniť chuť mlieka. Galaktogógy, ako senovka grécka, jastrabina lekárska či zázvor, môžu podporiť tvorbu mlieka, no vysoké dávky alebo časté užívanie môžu mať vedľajšie účinky. Pred užitím bylinných doplnkov je dobré poradiť sa s lekárom alebo laktačnou poradkyňou. Dôležité je, aby dieťa piloes mlieko a aby prisatie bolo správne. Nie je potrebné žiadne extrémne obmedzenia v strave počas dojčenia; dôležité je dbať na vyváženú stravu a hydratáciu.
Medzi potraviny, ktoré môžu znižovať laktáciu, patria napríklad mäta pieporná, petržlen a šalvia pri veľkom množstve. Aj napriek tomu, že niektoré potraviny môžu mať vplyv na chuť mlieka, ich zvyčajne nie je potrebné zo stravy vylúčiť bez dôvodu. Dôležité je počúvať dieťa a v prípade opakovaných prejavov nespokojnosti zvážiť vylúčenie potraviny zo stravy a následne opätovné zavedenie.
Breastfeeding for Working Mothers - Nutrition Series
Odporúčania pre dojčiace matky
Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie; produkcia mlieka je určená frekvenciou dojčenia a prisatím dieťaťa k prsníku, prípadne odsávaním. ESPGHAN a ďalšie zdravotnícke inštitúcie odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov a pokračovanie dojčenia minimálne počas prvého roku života. Ženy by mali zabezpečiť primeraný príjem kalórií (cca 330-500 kcal/ deň nad bežný odporúčaný príjem) a dostatočnú hydratáciu (2-3 litre tekutín denne). Potrebné mikroživiny sa zvyšujú s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu.
Neexistuje žiadne konkrétne jedlo, ktoré musí dojčiaca matka nevyhnutne jesť. Rozmanitá strava je prospešná a často býva kľúčom k dostatočnej laktácii. V prípade, že dieťa reaguje na určité potraviny, môže matka skúsiť ich dočasné vylúčenie a sledovať, či sa dieťa upokojí. Dojčenie sa považuje za úspešné, keď dieťa prospieva a správne priberá. Dôležité je mať podporu okolia a správnu techniku prisatia.
Vzhľadom na rôznorodosť skúseností a kultúrnych tradícií môžu rady týkajúce sa stravy dojčiacich matiek kolísať. Je však jasné, že mlieko nie je slabé alebo riedke len preto, že matka jedla „niečo iné“. Je to živý, vyvíjajúci sa produkt, ktorý prispôsobuje svoje zloženie potrebám dieťaťa a strava ženy môže jeho kvalitu aj chuť ovplyvniť.