Sú chutné, šťavnaté, plné vitamínov a ich vôňa nám pripomína Vianoce! Okrem toho že dodávajú nášmu telu zdravú energiu a veľké množstvo vitamínov, pomáhajú nám v prevencii pred viacerými ochoreniami vrátane rakoviny. Citróny obsahujú vysoké množstvo vitamínu C. Námorníkov dokonca kedysi chránili pred skorbutom. Citrón obsahuje aj účinné flavonoidy, ktoré s vitamínom C vytvárajú liečivú kombináciu. Ak začnete deň s pohárom vlažnej vody s vytlačenou citrónovou šťavou, posilníte si imunitu a spomalíte starnutie. Okrem toho tento silný antioxidant posilňuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným chorobám a prechladnutiu, pomáha odbúravať LDL cholesterol v pečeni a premieňa ho na žlčové kyseliny, spomaľuje rast nádorov, detoxikuje organizmus, odstraňuje vedľajšie účinky mnohých liekov, viaže ťažké kovy, podporuje pamäť, postreh a sústredenosť, neutralizuje nadmernú produkciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku, a tým predchádza páleniu záhy, podporuje produkciu žlče, čistí a stimuluje pečeň.
Aj keď sú citróny zdravé, dajte si pozor na nebezpečnú kôru. Po zbere ich totiž ošetrujú stimulátorom zrelosti a impregnujú voskom. Ako nevyhnutná ochrana pri dovoze z teplých krajín sa „ošetrujú“ chemickými látkami, najčastejšie bifenylom (E 230) a tiabendazolom (E 233). Majú zastaviť škodcov, plesne a baktérie. Bifenyl sa dobre vstrebáva z tráviaceho ústrojenstva a preniká aj cez neporušenú kožu. Akútna otrava sa prejaví podráždením dýchacích ciest, pálením očí a vracaním. Ak by ste mu boli vystavení dlhodobo, hrozí vám poškodenie pečene a neurologické poruchy.
Myslíte si, že stačí podľa vás citróny len umyť? Keďže bifenyl a tiabendazol sú rozpustné v tukoch, nedajú sa z kôry odstrániť teplou vodou, ako sa to zvykne odporúčať. Mandarínky sú takisto výdatným zdrojom vitamínu C. Obsahujú Draslík, Horčík (Magnézium), vitamíny B1, B2, B3 a betakarotén. Sú silným antioxidantom, pomáhajú znižovať hladinu zlého cholesterolu v krvi, zmierňujú reumatické bolesti a redukujú riziko viacerých chronických ochorení, infarktu, mŕtvice, či dokonca rakoviny. Dopriať si ich treba aj počas nádchy a chrípky, keďže majú pozitívny vplyv na našu imunitu. Obsahujú až sedemkrát viac prírodného synefrínu ako ostatné citrusy. Synefrín uvoľňuje upchatý nos a pomáha aj pri spaľovaní tukov. Predchádzajú zápche, brzdia zápaly a pozitívne sú aj pri snahe chudnúť.
Pomaranče pochádzajú z Číny a do Európy sa dostali okolo roku 400. Pomaranče sú veľmi šťavnaté, lebo obsahujú veľa vody. Bohaté sú najmä na vitamín C, ale aj vitamíny E, B1, B2 a B6. Pomaranč tiež obsahuje minerálne látky ako vápnik, draslík, fosfor, mangán, ale i dôležitú látku selén a vlákninu vo forme pektínu, ktorá podporuje trávenie. Prítomné flavonoidy spolu s vitamínom C pomáhajú zvyšovať odolnosť voči infekciám a výrazne posilňujú obranyschopnosť organizmu. Pomaranč ako významný antioxidant chráni človeka pred dôsledkami stresu, alkoholu, nedostatku spánku a vplyvu toxických látok z prostredia. Treba si však dopriať aspoň jeden väčší alebo dva menšie pomaranče denne. Niektorí jedinci sú však na tento druh ovocia precitlivení, a alergickú reakciu môžu mať aj ľudia, ktorí často trpia úpornými bolesťami hlavy.
Grapefruity rastú napríklad v Izraeli, Grécku, Španielsku, či južnej Afrike. Hoci sú ich plody horkasté, ich konzumácia sa vyplatí pre viaceré zdravotné účinky. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C - dennú odporúčanú dávku bežne pracujúceho človeka, ktorý ale nie je vystavený nadmernému stresu. Grapefruit obsahuje aj významné bioflavonoidy, ktoré asi dvadsaťnásobne zvyšujú zúžitkovanie vitamínu C v ľudskom tele. Nachádza sa v ňom aj kyselina listová a vitamín B, dôležitý pre rast buniek. Horkastú chuť spôsobuje glykosid naringin, ktorý povzbudzuje chuť k jedlu a trávenie. Prítomné enzýmy podporujú látkovú výmenu. Pozor však na súčasné užívanie grapefruitov a niektorých liekov. Grapefruitová šťava môže zvýšiť ich účinky až šesťnásobne. Obvykle ide o lieky na zníženie cholesterolu, statíny, antibiotiká, blokátory na liečbu vysokého tlaku, lieky proti rakovine, skrátka liečivá, s ktorými raz za čas príde do kontaktu azda každý. Pravidlo je jasné, ak beriete lieky na predpis, je lepšie zriecť sa grepového džúsu, pretože nikdy neviete ako s liekom zreaguje.
Taxonomia a klasifikácia
Najznámejšie a najrozšírenejšie druhy rodu Citrus, napríklad citrónovník, mandarínkovník, pomarančovník a grapefruitovník sú zaradené s ďalšími druhmi do čeľade Rutaceae - rutovité. V tejto čeľadi je tridsaťtri rodov, z ktorých sa názvom citrusy označujú nielen citrusy rodu Citrus, ale i druhy rodov Clymenia, Eremocitrus, Fortunella, Microcitrus a Poncirus. Do čeľade Rutaceae patrí i obľúbená muraja metlinatá, známa aj pod názvom pomarančový jazmín. Pre množstvo druhov, odrôd, foriem, medzirodových i medzidruhových krížencov citrusov je ich zatriedenie v rámci taxonómie vo svete nejednotné. Najpoužívanejšia je takzvaná Tanakova klasifikácia citrusov.
Praktické pestovanie a rozmnožovanie
Do interiéru sú najvhodnejšími citrusmi, kde pripustíme rodivosť len raz za rok. V zasklených priestoroch môžeme ponechať kvety a súčasne plody vo viacerých vývinových štádiách. Ak ponecháme dozreté plody na rastline niekoľko mesiacov - vydržia až rok, potom dužina stráca na kvalite a oplodie sa stáva menej kvalitnou. Všetky odrody remontujú a sú samoopelivé. Pochádza z Portugalska. Je to najvzrastnejšia odroda. Strom je málo olistený a tŕnitý. Najlepšie odoláva extrémnym teplotám a škodcom. V interiéri sa snažíme rezom udržať formu kra. Rodí v treťom až štvrtom roku po rozmnožení. Pochádza zo Sicílie. Je stredne vzrastný. V skleníku má dlhé prírastky. Výrazne remontuje. Ak zimujeme rastlinu v chlade, prečkajú kvetné puky i plody v rôznej fáze vývinu až do jari. Rodí nasledujúci rok po rozmnožení. Vznikol ako náhodný semenáč v Kalifornii. Je krovitého vzrastu. Rodiť začína v prvom až druhom roku. Odroda je zaujímavá tým, že listy aj konáriky sú výrazne panašované a žlté plody sú zdobené žltooranžovými pruhmi. Pochádza zo Sicílie, odkiaľ sa pre svoje dobré vlastnosti rozšírila po celom svete. V mnohých znakoch je podobná odrode „Lisbon“. Tvorí rozložitú korunu. „Wakayama“, „Chahara“, „Miygawa“, „Okitsu“, Miho“ a ďalšie. Po odkvitnutí dozrievajú plody päť až šesť mesiacov. Sú veľmi kvalitné, bezsemenné a ľahko šúpateľné. Dorastajú od stoštyridsať do dvestosedemdesiat gramov. Počas vegetačného obdobia vyžadujú rastliny v prvej fáze vývinu plodov teploty 20 až 24 °C. Na dozrievanie je vhodná teplota okolo 16 °C. Rastliny vyžadujú chladné prezimovanie. Je odroda s veľmi sladkými plodmi, ktorá dozrieva až počas jari nasledujúceho roka. Má striedavú rodivosť. Citrus madurensis je veľmi dekoratívny citrus. Plody sú drobné a výrazne kyslé. Citrus limonia tvorí rozložitú až previslú korunu. Je veľmi rodivý a remontantný. Fortunella margarita je malý stromček s pravidelnou guľovitou korunou. Plody sú oválne, tri až štyri centimetre dlhé. Počas vegetačného obdobia sú náročné na sumu teplôt, preto sa im u nás darí len v zasklených priestoroch. Dorastajú do troch metrov. Tvoria pravidelnú guľovitú korunu. Plody dozrievajú o sedem až štrnásť mesiacov. Vo vegetačnom pokoji znesú pokles teploty až do -7 °C. Podľa charakteru plodu sa delia na blondy, pigmentované - krvavé, pupočné, panašované. Na rast a rodivosť citrusov má vplyv nielen vhodné prostredie, kvalita vody a živín, ale aj pravidelný rez. Špecifickým rezom môžeme usmerniť aj ďalšie charakteristické vlastnosti, napríklad veľkosť rastliny a jej habitus. Rezom skracujeme alebo odstraňujeme konáriky. Potom rastlina v nasledujúcej rastovej perióde bujnejšie rastie a tvorí hustejší obrast. Nie vždy však rastlina zareaguje v súlade s našim zámerom. Preto musí pracovať mozog rýchlejšie než nožnice. Pri skracovaní konárika priložíme ostrie noža oproti púčiku a šikmým rezom ukončíme rez dva až tri milimetre nad púčikom. Ak ponecháme nad púčikom veľa dreva, môže konárik postupne od vrchu zasychať. Hrubšie konáre režeme nožnicami alebo pílkou, rezne rany vyhladíme nožom a vždy zatrieme štepárskym voskom. Na previsnuto rastúcich, bohato rodiacich druhoch, napríklad mandarínkovník Unshiu, ponechávame po reze posledný púčik smerom do vnútra koruny. Posilní sa rast dreva, konáriky rastú viac šikmo až kolmo, tým sa zníži alebo oddiali rodivosť. Rez na vonkajší púčik robíme pri výchovnom reze a bujne rastúcich druhoch, čím sformujeme otvorenú korunu. Nové konáriky budú rásť až vodorovne. Rez na čapík podporí tvorbu rodivého obrastu zo spiacich púčikov. Je to rez asi centimeter nad konárovým krúžkom, ktorý sa pri citrusoch nepoužíva. Čapík vždy zasychá. Preto konárik úplne odstránime až na konárový krúžok. Takto odrezávame kolmé výhonky, dvojité terminály, konkurenčné a odrodené konáriky. Pri mandarínkovníkoch často vypučia dva i viac konárikov. Krátky rez, pri ktorom zostane kratšia časť konárika, používame hlavne pri výchovnom reze mladých rastlín, pri veľmi rodiacich zákrpkových alebo neochotne rozkonárujúcich odrodách. V rámci týchto rezov neskracujeme všetky konáriky rovnako. Platí zásada: čím je konárik hrubší a kolmejší, tým menej z neho odrežeme a obrátene. Nové výhonky môžeme rezať počas rastu už vtedy, keď dosiahli požadovaný počet listov. Nemusia byť ešte drevnaté. V jednej rastovej perióde môže rastlina vypučať dvakrát. Tak dosiahneme rozkonárenie vyššieho rádu oveľa skôr. Je to vhodné pri výchovnom reze len v dobrých svetelných podmienkach. Pred začiatkom rastovej periódy robíme rez výchovný, udržovacív alebo zmladzovací. Vtedy sú konáriky vyzreté a môžeme ich použiť na ďalšie rozmnožovanie. Okrem mandarínkovníkov rastú ostatné citrusy aj na jeseň. Výchovný rez robíme tri až štyri roky. Vypestujeme pevnú a pravidelne rozkonárenú korunu. V prvom roku zapestujeme základ koruny, ktorý tvoria tri až štyri kostrové konáre. Ich konce skracujeme tak, aby boli približne v rovnakej výške a asi o desať centimetrov vyššie od ostatných konárov. Ďalej tvarujeme dutú korunu. Udržovací rez robíme na starších rastlinách, ktoré už nevyžadujú rez výchovný. Režeme len pred jarným pučaním. Presvetľovací rez robíme tiež v predjarí. Niektoré druhy citrusov, napríklad kumkvat, kalamondin, Meyer, nevyžadujú dôsledný výchovný ani udržovací rez, pretože samé tvoria guľovitý až stĺpovitý tvar koruny. Neochotne rozkonárujúce citrusy, ako väčšina odrôd citrónovníkov, necháme po zapestovaní kostrových konárov jeden až dva roky rásť bez rezu. Rast usmerňujeme len ohýbaním konárikov do požadovaného smeru. Keď konáre dostatočne zhrubnú, pokračujeme výchovným rezom. Citrusy, ktoré získame od iných pestovateľov, boli vypestované v podmienkach skleníka, voľnej prírody, inej nadmorskej výšky ap. Tieto rastliny sa aklimatizovali - prispôsobili daným podmienkam prostredia už od prvých dní po rozmnožení. Pri náhlej zmene prostredia sa musia znovu aklimatizovať. Prvé príznaky rýchlej a nevhodnej zmeny sú zastavenie rastu, opad listov, zasýchanie konárikov, výnimočne až úhyn rastliny. Preto pri kúpe rastlín by sme sa mali zaujímať, kde rástli. Druhý spôsob, ako môžeme pestovať už od začiatku aklimatizované rastliny, je ten, že si vypestujeme vlastné citrusy zo semien. Doviesť však semenáč do rodivosti vyžaduje veľa trpezlivosti, pretože musí prekonať pomerne dlhé tzv. juvenilné obdobie trvajúce 10 až 15 rokov, v niektorých prípadoch viac ako 25 rokov. Nástup do rodivosti sa dá zriedkavo urýchliť. Keď vypestovaný aspoň jednoročný semenáč zaštepíme vrúbľom z rodiacej rastliny, rodí už o 2 roky. Semenáče, ktoré budeme pestovať na tento účel, nazývame podpníky. Podpníky svojimi vlastnosťami kladne ovplyvňujú rast, odolnosť na suchší vzduch, množstvo nasadených plodov a ďalšie vlastnosti naštepených citrusov. V bytových podmienkach môžeme vysievať semená z plodov dovážaných citrusov. Pomarančovník je veľmi vhodný. Je stredne vzrastný, plody naštepených citrusov sú výbornej kvality. Môžeme naň naštepiť mandarínkovník, pomarančovník, grapefruitovník, citrónovník, drobnoplodé citrusy a ďalšie druhy. Citrónovník je vhodný. Je vzrastný, plody naštepených sladkoplodých druhov bývajú horšej kvality. Grapefruitovník je menej vhodný. Je vzrastný až veľmi vzrastný, plody naštepených citrusov sú nevýraznej kvality. Mandarínkovník je nevhodný. Má slabý rast a slabú ujímateľnosť vrúbľov. Na pestovanie vo voľnej pôde skleníka alebo v nádobách, s prenášaním na zimu do chladu, sú vhodnejšie podpníky vyžadujúce chladné zimovanie. Sú to Poncirus trifoliata a jeho kríženci s pomarančovníkom - citranže, s grapefruitovníkom - citrumelo. Tieto podpníky, na rozdiel od ostatných, lepšie prijímajú živiny, sú odolnejšie voči pôdnym škodcom a hubám, zvýrazňujú kvalitu plodov. Sú však citlivé na nadbytok vápna v pôde, čo sa môže prejaviť chlorózou listov.
Donedávna boli nedostupné, v súčasnosti sa však začínajú objavovať v zbierkach citrusárov. Semená týchto druhov treba stratifikovať. Prakticky po vybratí z dozretých plodov ich uložíme až do sejby na chladné miesto (3 až 6 °C). Semená nesmú preschnúť, preto ich zmiešame s dvojnásobným množstvom prepraného vlhkého piesku. Sú vhodné najmä do skleníkov, ale i do bytových podmienok s tým, že rastliny prenesieme na zimné obdobie do chladu. Poncirus trifoliata je najrozšírenejší podpník. Citranž - najrozšírenejší je Troyer. Je stredne vzrastný. Zvýrazňuje kvalitu plodov. Citrumelo sa pre svoje vlastnosti približuje ideálu citrusového podpníka, preto sa vo svete masovo uplatňuje. Je stredne vzrastný až vzrastný. Kvalita a množstvo plodov sú vysoké. Semená citrusov môžeme vysievať po celý rok, ale ideálny čas je v januári až v marci. Po vysušení rýchlo strácajú klíčivosť, preto ich vysievame čo najskôr po vybratí z plodov. Semená dokonale zbavíme prípadných zvyškov dužiny a dezinfikujeme v slabo ružovom roztoku hypermangánu, v ktorom semená máčame asi dve hodiny. Potom ich necháme mierne obschnúť. Výsevnú nádobu naplníme preparenou zmesou ornice, rašeliny a piesku v pomere 1:1:1 asi 3 cm pod horný okraj. Semená uložíme naležato, aby sa nedotýkali. Čím viac semien vysejeme, tým väčší bude výber zdravých semenáčikov. Potom ich zasypeme 1 až 1,5 cm hrubou vrstvou rovnakej zmesi zeminy a mierne utlačíme. Prvýkrát necháme substrát nasiaknuť podmokom. Opätovne zalievame až po miernom preschnutí povrchu substrátu. Na vyklíčenie, ktoré trvá 4 až 6 týždňov, je ideálna teplota okolo 23 °C. Preto nádobu umiestnime k zdroju tepla. Po vyklíčení prvých rastlín premiestnime nádobu na najsvetlejšie miesto. Pri ďalšom pestovaní nesmie na mladé rastliny sálať priame poludňajšie slnko. Teplota vzduchu im vyhovuje nad 20 °C. Po ukončení rastu 3 až 5 pravých listov semenáčiky opatrne presadíme po jednom do črepníkov s priemerom 8 cm. Najskôr skrátime špičku hlavného koreňa, čím podporíme skorší a bohatší rast bočných koreňov. Semenáče, ktoré majú koreňový kŕčik rôzne zakrivený vylúčime, pretože neskôr slabo rastú a nepravidelne rodia. Správne presadená rastlina by mala mať koreňový kŕčik asi 1 cm pod povrchom pôdy, tak ako rástla pôvodne. Po presadení zalievame až na druhý deň, aby prípadne poškodený koreň nezačal zahnívať. Asi o 2 mesiace, ak je zemina v črepníku prekorenená, môžeme presádzať druhýkrát do nádob s priemerom 10 až 12 cm. Rastliny by mali mať tmavozelené listy bez farebných škvŕn a ich veľkosť sa postupne, tak ako rástli, má zväčšovať. Mesiac po presadení začneme rastliny prihnojovať plným tekutým hnojivom každých 14 dní až do októbra. Hnojivej zálievky používame také množstvo, koľko zodpovedá asi jednej desatine objemu nádoby. Bočný obrast, ktorý semenáče vytvárajú často už v prvom roku, odoberá živiny hlavnému stredníku, čím spomaľuje dynamiku rastu budúceho podpníka a jeho kmienik býva slabší. Preto bočný obrast čo najskôr odstraňujeme a podpníky pestujeme len na jeden hlavný kmienik.
Citrusy rozmnožujeme podobne ako ostatné ovocné dreviny. Preto z vhodného obdobia na rozmnožovanie - január až september - vyberieme ideálny termín, keď podpníky začínajú pučať. Generatívny spôsob, keď rastliny rozmnožujeme výsevom semien. Semenáče si zachovávajú všetky vlastnosti materských rastlín, ale začínajú rodiť pomerne neskoro. Aj keď sú plody všetkých takto rozmnožovaných citrusov jedlé, možnosť, že budú mať lepšiu kvalitu ako plody materskej rastliny je asi 1:100. Vegetatívny spôsob, keď používame vegetatívnu časť rodiacej rastliny - konárik, ktorý zakoreníme. Nové, tzv. pravokorenné rastliny sú vlastne pokračovaním materskej rastliny. Kvalitu plodov si zachovávajú a rodivosť začína už v druhom roku pestovania. Nevýhodou takto rozmnožovaných rastlín je, že často majú nedostatočne vyvinutý koreň, čo môže spôsobiť vyvrátenie rastlín z pôdy vetrom. Rastliny z odrezkov vytvárajú rozložitý až poliehavý tvar koruny. V praxi sa odrezkami rozmnožujú podpníky pri nedostatku produkcie semien žiadaných druhov - citrumelo, citranž - a tiež preto, že ich porasty sú vyrovnané. U nás rezkujeme najčastejšie citrónovníky, ponderosu a kalamondin.
Vegetatívne rozmnožovanie štepením je najrozšírenejším spôsobom rozmnožovania citrusov. Pri ňom časť materskej rastliny zaštepíme na semenáč - podpník. Štepené rastliny sú dlhoveké - 80 a viac rokov, sú prispôsobivejšie aj v menej priaznivých podmienkach. Prednosťou štepenia je, že môžeme rozmnožiť všetky druhy citrusov. Podľa hrúbky podpníka používame vrúbľovanie do rázštepu a vrúbľovanie za kôru. Rozmnožovanie odrezkami a štepenie citrusov nie je náročné. Materiál - konáriky odoberáme z rodiacich rastlín, najlepšie z poslednej rastovej periódy. Mali by byť polodrevnaté až drevnaté a na priereze kruhové. Konárik rozrežeme na časti - odrezky so štyrmi listami a upravíme ich tak, že spodný rez začneme oproti spodnému púčiku a vedieme ho dolu asi pod 45 ° uhlom. Z púčika môže vyrásť nový konárik alebo kvet. Potom spodný list so stopkou odrežeme a vrchné tri listy skrátime o polovicu až dve tretiny. Vrchný rez by mal byť kolmý, 2-3 mm nad púčikom. Spodnú časť odrezku až po list navlhčíme vodou a zasypeme stimulátorom. Do vopred pripraveného substrátu, ktorým je napr. rašelina a agroperlit v rovnakom pomere, napicháme odrezky kolmo až po list. Odrezky dobre zakoreňujú v črepníkoch s priemerom 8 cm po jednom kuse, čím predídeme poškodeniu koreňov pri prvom presádzaní. Napichané odrezky vyžadujú vysokú vzdušnú vlhkosť, preto črepníky vložíme napríklad do akvária a na dno nalejeme toľko vody, koľko substrát nasaje. Akvárium prikryjeme sklom alebo fóliou. Odrezky musia byť na svetlom mieste s teplotou 20 až 25 °C. Priebežne kontrolujeme vlhkosť substrátu a akvárium občas krátko vyvetráme. Časť listov môže opadnúť a začať plesnivieť, preto ich hneď vyzberáme. Proti plesniam a hubám môžeme preventívne zaliať substrát Fundazolom a odrezky postriekať prípravkom Previcur. O 4 až 6 týždňov odrezky zakorenia. Čím starší a hrubší podpník zaštepíme, tým skôr narastie rastlina do dospelosti a plnej rodivosti. Jeden až dvojročné podpníky by mali mať v mieste štepenia, t. j. 10 až 15 cm nad zemou, hrúbku ako vrúbeľ, čo je asi 4 až 8 mm. Vrúbeľ môže byť polodrevnatá až drevnatá časť konárika s tromi až štyrmi listami, ktorý z rodiacej rastliny režeme tesne pred vrúbľovaním. Najvhodnejší je z poslednej rastovej periódy. Najprv zrežeme podpník v požadovanej veľkosti a tvaru, aby sme dosiahli požadovanú rodivosť.
Ako rozmnožiť citrónovník 🍋 Jednoduchý návod (pestovanie citrusov)
V Lunyse nakupujem opakovane už viac ako rok. V ponuke majú tovar, ktorý som inde nenašla, a je tu aj možnosť požiadať o zaradenie produktu, o ktorý má človek záujem a ktorý zatiaľ v ponuke nie je. Zelenina a ovocie sú na rozdiel od kamenných obchodov pri každej dodávke čerstvé, neobité, neobchytané, a tým pádom aj dlhšie vydržia. Dodanie je rýchle. Objednávala som prvýkrát. Tovar bol pekný, čerstvý a rýchlo doručený. Som veľmi spokojná. Oceňujem kvalitu produktov aj rýchlosť vybavenia objednávky. Jediné, čo mi chýba, je presnejší orientačný čas doručenia. Uvítala by som, keby bol aspoň v aplikácii uvedený približne v hodinovom intervale namiesto širokého časového rozmedzia 8:00 - 16:00. Hľadala som kvalitné rumy ako darček k narodeninám. Prekvapila ma cena, zároveň doprava zadarmo a rýchlosť doručenia. Určite odporúčam. Predávajú aj potraviny. Dá sa platiť kartou aj pri doručení. Rýchle dodanie tovaru, príjemná komunikácia, veľmi chutné a kvalitné vegánske syry a nátierky. Ja som za Lunys vďačná. Od covidu objednávam doteraz. Nemusím behať po obchodoch a všetko si iba naťukám do telefónu a donesú mi to pred dvere. Pomaranče, citróny a pod. chutia kyslasto sviežo, posilňujú našu imunitu a môžu sa mnohostranne používať pri varení a pečení.
Zdravotné a výživové prínosy citrusov
Patria do čeľade ružovitých a celkovo existuje približne 1 600 rôznych druhov. Vedeli ste, že existuje 400 odrôd rôznych pomarančov? Na pestovanie sa z nich používa približne 15 odrôd. Podobne ako iné citrusové ovocie aj pomaranče sa odlišujú podľa dužiny, sfarbenia, chuti a účinných zložiek. Najsladším citrusovým ovocím je mandarínka, zatiaľ čo citrón môže poskytnúť približne 50 percent dennej potreby vitamínu C prostredníctvom šťavy z jedného plodu. Citrusové ovocie sa môže pestovať v tropických a subtropických regiónoch. Takmer všetky odrody majú spoločné to, že vnútorná dužina je jedlá a väčšinou je šťavnatá. Citrusové ovocie pochádza z juhovýchodnej Ázie. Rastú na stálozelených stromoch a kríkoch. Ich výška sa pohybuje od 5 do 25 metrov. História citrusového ovocia začala v Číne pred viac ako 4 000 rokmi. Približne v tomto čase sa začalo prvé cielené pestovanie citrusov, ktoré sa dovtedy len zbierali. Odtiaľ sa citrusové ovocie po hodvábnej ceste dostalo postupne aj do oblasti Stredozemného mora a do Afriky, kde sa rýchlo rozšírilo. Citrusové ovocie bolo medzi Rimanmi obľúbenou ingredienciou pri príprave nápojov a ovocných šalátov. Od 14. storočia sa citrusové ovocie cielene pestuje aj v oblasti Stredomoria. V 15. a 16. storočí Citrusové ovocie potrebuje pre svoj rast teplé a suché podnebie. Hlavnými oblasťami pestovania v Európe sú dnes Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Grécko. V Ázii dominujú Turecko, Čína a Thajsko. Na amerických kontinentoch sa citrusové ovocie pestuje predovšetkým v Mexiku a Brazílii. Aktuálne sa po celom svete zozbiera približne 20 miliónov ton citrusového ovocia - so stúpajúcou tendenciou. Zber sa koná najmä v letných mesiacoch. Citrusové ovocie rastie celoročne a zbiera sa v letných mesiacoch. Z citrusov sa dá vyrábať šťava alebo ovocné konzervy, ktoré sú trvanlivé a sú dostupné celoročne. Spravidla sa citrusové stromy oberú kompletne. Po zbere už plody s nízkym obsahom škrobu nedozrievajú. Citrusové ovocie je v celom svete považované za jeden z najobľúbenejších snackov. Môže sa jesť nielen samotné, ale môže sa spracovať aj na smoothies, šalátové dresingy, dezerty, marmelády alebo ovocné nápoje plné vitamínov - rozmanitosť výrobkov z citrusového ovocia je obrovská. Citrusové ovocie ideálne ladí aj s výraznými jedlami a používa sa na okyslenie pokrmov. Citrusové ovocie sa môže skladovať na vzdušnom a nie príliš teplom mieste. Všetky druhy citrusového ovocia sú veľmi bohaté na vitamín C. Čo sa týka kalórií, v zrelom stave zvyčajne ponúkajú 20 až 50 kalórií na 100 gramov. Vďaka tomu majú vyslovene nízky obsah kalórií. Napriek ich pomerne nízkemu počtu kalórií má zrelé citrusové ovocie vysoký obsah energie, ktorý pochádza z uhľohydrátov. Rovnako vo veľkom množstve obsahujú rôzne životne dôležité látky a mnohé minerály. Citrusové ovocie sú chutné, šťavnaté, plné vitamínov a v obchodoch bežne dostupné! Citrusové ovocie tvorí dnes už bežnú súčasť stravovania každej modernej rodiny. Okrem toho že dodávajú nášmu telu energiu a celú paletu vitamínov, pomáhajú mu v prevencii pred zákernou rakovinou. Tropické citrusy, ktoré sa ku nám musia dovážať z exotických krajín, majú pri prevencii rakoviny dokonca zásadný význam. Ak ste doteraz týmto druhom ovocia odolávali, alebo ste ich z rozličných dôvodov ignorovali, možno by ste sa mali zamyslieť a obohatiť si nimi svoj jedálniček. Samozrejme, dopriať si tieto vitamínové bomby len tak raz za čas nestačí. Aby bol ich účinok dostatočne silný, mali by sa konzumovať v primeranej miere každý deň. Vedci zistili, že 100 gramov tohto ovocia denne zníži riziko rakoviny. Je pritom úplne jedno, či budete jesť celé plody, alebo si z nich pripravíte len šťavu. Výskumy dokazujú, že konzumácia citrusov podstatne znižuje riziko rakoviny tráviaceho traktu, úst, hltanu a žalúdka. Pokles rizika u týchto foriem rakoviny bol zaznamenaný až o 40-50%.