Na území dnešnej obce Divina boli slovanské sídliskové nálezy z 11.-12. storočia. Novozaložená obec sa spomína v rokoch 1325 a 1393, keď patrila panstvu Lietava, potom panstvu Budatín. Názov obce je doložený z roku 1325 ako Divina, z roku 1393 ako Dywyne, z roku 1474 ako Nagh Dywen, z roku 1598 ako Diwina Maior, z roku 1808 ako Welká Diwina a v maďarčine Nagydivina, Nagydivény. V roku 1598 mala 32 domov, v roku 1720 36 daňovníkov, v roku 1784 227 domov, 243 rodín a 1326 obyvateľov, v roku 1828 mala 214 domov a 1437 obyvateľov.
Zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a chovom dobytka. V 19. storočí bola tu v prevádzke pálenica. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. Časť obyvateľstva sa zaoberala drotárstvom. Obec často postihovali povodne. Lúky obec sa spomína v roku 1458. Patrila zemianskym rodinám. Roku 1598 mala 17 domov, v roku 1720 mala 11 daňovníkov, v roku 1784 mala 54 domov, 57 rodín a 314 obyvateľov, v roku 1828 mala 51 domov a 403 obyvateľov. Pred 1. svetovou vojnou bola obec Lúky pripojená k Divine.
Geografický a urbanistický rámec
Obec Divina sa nachádza na severe Slovenska, približne 6 km severne od okresného mesta Žilina. Leží v malebnom údolí Divinského potoka. Toto umiestnenie v údolí ovplyvnilo jej rast do dnešnej dĺžky takmer 6 km. Obec je súčasťou okresu Žilina v Žilinskom kraji. V jej blízkosti sa nachádzajú obce Divinka, Svederník, Dlhé Pole, Rudinská, Rudina, Rudinka, Dlhá nad Kysucou, Vranie a Považský Chlmec.
Z urbanistického hľadiska predstavuje Divina typickú reťazovú dedinu. Tento typ osídlenia vznikol na Slovensku počas nemeckej kolonizácie v 13.-14. storočí. Charakteristické je vymeranie rovnobežných pásov kolmých na hlavnú cestu. Rozptýlené osídlenie Diviny bolo potvrdené aj v textových operátoch Prvého vojenského mapovania v 18. storočí. Dodnes existujú nezastavané časti, ako napríklad miestna časť Vrbí alebo u Paríži.
Obec Divina sa skladá z dvoch pôvodne samostatných častí: Divina a Lúky. Lúky sa prvýkrát spomínajú v roku 1458 a patrili rôznym zemianskym rodom. Pred 1. svetovou vojnou bola obec Lúky pripojená k Divine, napriek tomu, že existovali žiadosti o osamostatnenie.
História a pôvod názvu
Územie Diviny a jej okolia bolo osídľované už v dávnych časoch. Okrem nálezov z doby bronzovej a rímskej sa v blízkej lokalite Veľký vrch našlo najstaršie a najväčšie slovanské osídlenie na severnom Slovensku z predveľkomorovského obdobia. Pri archeologických výskumoch boli objavené keltské mince, ostrohy a črepiny nádob.
Divina vznikla na základe zvykového a žilinského kolonizačného práva, neskôr prešla na valašské. Šoltýsi, ako zakladatelia nových osád, mali významné privilégiá a nepatrili medzi poddané obyvateľstvo. Prvé písomné zmienky o území Diviny pochádzajú z roku 1244, kedy sa v listine nitrianskeho biskupa opisovali hranice územia Kysúc. V popise chotára Diviny z roku 1325 sa spomína aj obec Lúky. Názov obce má bohatú históriu: v roku 1325 sa spomína ako Divina, v roku 1393 ako Dywyne, v roku 1474 ako Nagh Dywen, v roku 1598 ako Diwina Maior, v roku 1808 ako Welká Diwina a v maďarčine Nagydivina. V latinčine slovo "Divina" znamená "božská".
Ostatné historické údaje potvrdzujú obdobia, keď Divina bola v rukách divinských zemanov a neskôr v rukách Budatínskeho panstva. V 16. a 17. storočí sa menili majitelia, rozvíjali sa rôzne formy hospodárskeho života a aj otázky vodcovských a šoltýskych práv.
Kultúrne a hospodárske rysy
Obec mala v 16.-19. storočí bohatú históriu spojenú s poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a chovom dobytka. V 19. storočí tu bola v prevádzke pálenica. Počas prvej Československej republiky si obec udržala poľnohospodársky charakter, časť obyvateľov sa venovala drotárstvu. Obec často postihovali povodne. Lúky sú doložené od roku 1458 a patrili zemianskym rodom.
V minulosti Divina bola svedkom meteoritického úkazu. Dňa 24. júla 1837 dopadol na začiatok obce meteor, ktorý bol neskôr darovaný Národnému múzeu v Budapešti. Najväčšie fragmenty sa zachovali v Budapešti a kópie sú dnes súčasťou pamätnej expozície.
Krajinné a turistické prvky
Región Diviny ponúka množstvo vyhliadkových bodov. Rozhľadňa na Svederníku ponúka výhľady na Hričovskú vodnú nádrž, Váh a Súľovské skaly. Rozhľadňa na Dubeňu v Žiline, Zarúbaná Kýčera pri Veľkom Rovnom, Mikovčákova rozhľadňa na Kamenitom a Rozhľadňa na Marťákovom kopci sú ďalšie miesta so stratégiou pre turistov. V novších časoch bola otvorená aj Rozhľadňa u Jantov v Krásne nad Kysucou.
V okolí Diviny možno navštíviť aj zaujímavé kultúrne pamiatky a iné atrakcie: Budatínsky zámok so stálymi expozíciami drotárstva a výhľadom na Žilinu z Vyhliadkovej veže Dubeň, Hrad Strečno, Terchová a Národný park Malá Fatra.
Drotárstvo a kultúrne dedičstvo
Divo Divina si zachovala bohaté ľudové staviteľstvo - drevenice, humná a bačoviská z 19. storočia. Drotárstvo ako tradičná remeselná činnosť zohrávalo významnú úlohu v živote obyvateľov a je pripomínané prostredníctvom expozície v Budatínskom zámku.
V obci sa zachovali pečatidlá z 18. a 19. storočia zobrazujúce rôzne motívy, ktoré odrážajú miestne folklórne a spoločenské histórie. Medzi zaujímavé historické záznamy patrí spomienka na staré mlyny a záujmy o hranice panstiev.
Prístup a ubytovanie
Pre návštevníkov sú v Žiline a okolí dostupné rôzne druhy ubytovania - hotely, penzióny, chaty a chalupy. V turisticky vyhľadávanom regióne je možné spojiť návštevu Diviny s exkurziou na Budatínsky zámok, vyhliadkovou vežou Dubeň, hradom Strečno a Národným parkom Malá Fatra.
Tipy na trasy a výlety
- Rozhľadňa na Svederníku - 10 m, 27 schodov, výhľady na Váh a Javorníky.
- Rozhľadňa na Dubeňi (Žilina) - 27 m, výhľad na Žilinu a okolie.
- Hrad Budatín a drotárske expozície - archeologické a historické zobrazenia.
- Národný park Malá Fatra a Terchová - výlety pre rodiny a milovníkov prírody.
Najdôležitejšie udalosti a kultúrne významy
Divina má bohatú históriu spojenú s rozvojom poľnohospodárstva, s drotárstvom a s tradičným zemianskym hospodárstvom. Meteoritická udalosť z 1837 a neskoršie uvedené pamätné miesta a sochy dotvárajú jej kultúrny a historický obraz. V stredoveku a novoveku sa Divina nachádzala pod správou Budatínskeho panstva a potom pod panskou správou, čo určovalo hospodárske a spoločenské vzťahy v regióne.
Aktualizovaná kronika a súčasnosť
Divina dnes predstavuje typickú slovenskú dedinu s dvomi časťami - Divina a Lúky - a so zachovanými fenoménmi tradičnej architektúry a krajiny. Región ponúka kombináciu historických pamiatok, prírodných krás a moderného cestovného ruchu s možnosťou ubytovania a návštev vo vedľajších mestách a atrakciách.