Rovnako ako dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost aj správne zvolené rastliny dokážu pôdu vyčerpanú po sezóne opäť dostať do formy. Obohatia ju o humus, živiny, zlepšia jej štruktúru, prevzdušnia ju, znížia zaburinenie a ochránia pred nadmerným vysychaním i vyplavovaním živín. Zároveň aktivizujú pôdne mikroorganizmy a drobné živočíchy, ktoré tiež priaznivo vplývajú na pôdnu úrodnosť. V tomto období je aktuálna sejba, s ktorou ste mohli začať už v júli a s postupne sa uvoľňujúcimi hhradkami pokračovať až do neskorej jesene. Vyberajte však také druhy rastlín, ktoré za krátky čas vytvoria bohatú zelenú hmotu a mohutný koreňový systém. Zarýľovať ich môžete ešte na jeseň (facélia, pohánka, hrach siaty, hrach roľný - peluška -, horčica biela, lupína) alebo ako ozimné skoro na jar (vika huňatá, repka ozimná, raž).
5 zásad, podľa ktorých treba vyberať rastliny na zelené hnojenie
Na zelené hnojenie sú z pohľadu obohacovania pôdy o živiny najvhodnejšie druhy z čeľade bôbovitých (hrach, vika, bôb, lupína...), lebo vďaka hrčkotvorným baktériám dokážu hromadiť veľké množstvo dusíka, ktorý sa po ich zapracovaní do pôdy sprístupní ďalším plodinám. Rovnako spolu s horčicou bielou, pohánkou obyčajnou, komonicou bielou či facéliou vratičolistou prijímajú fosfor, draslík a vápnik z takých foriem, ktoré sú pre iné druhy ťažko dostupné, a tak pôdu obohacujú aj o tieto živiny. Myslite však na to, že bôbovité druhy by ste nemali pestovať pred strukovinami a plodinami, ktoré ľahko hromadia dusík (listová zelenina) alebo po nich, po repke alebo horčici, teda po druhoch z čeľade kapustovitých, sa zase nesadia hlúboviny. Pred kúpou osiva zeleného hnojenia je preto vždy dôležité vedieť, čo po ňom budete na hriadke pestovať.
Rovnako ak zelené hnojenie používate opakovane, je vhodné vždy zvoliť iný druh alebo inú zmes. Výber rastlín treba, samozrejme, prispôsobiť aj typu pôdy. Na ľahkú piesočnatú je ideálny napríklad hrach, vika, lupína, komonica alebo ďatelina purpurová. Stredne ťažkú vylepší pohánka, repka, horčica, ďatelina, vika, sója, bôb. Do ťažkej sa hodí horčica, vika, hrach. Pre záhradkárov, ktorí využívajú zelené hnojenie na menších plochách, sú ideálnou voľbou takzvané miešanky, teda zmesi osiva viacerých druhov. Ich súčasťou sú takmer vždy dva základné, rýchlorastúce rastliny - facélia a pohánka -, ktoré dokážu vytvoriť mohutnú nadzemnú časť a koreňový systém už za 40-50 dní.
7 dôvodov, prečo povedať áno zelenému hnojeniu + prehľad rastlín, ktoré ešte stihnete vysiať. Kedy siať rastliny na zelené hnojenie? Rastliny zeleného hnojenia môžete pestovať celoročne ako medziplodiny (skoro na jar alebo koncom leta a na jeseň) alebo ako hlavné plodiny. V prípade medziplodín záhradkári využívajú prevažne miešanky. Ak však potrebujete zúrodniť piesočnatú, unavenú alebo zasolenú pôdu či vylepšiť príliš ťažkú, siahnite po jednom druhu. Pestujte ho ako hlavnú plodinu so siatím na jar alebo na jeseň aspoň jedno vegetačné obdobie. Najlepšie sú druhy, ktoré možno pred dozretím semien opakovane skosiť.
Ako pripraviť pôdu a zapracovať zelené hnojenie?
Pred siatím odstráňte pozberové zvyšky, buriny a pôdu prekyprite. Osivo vysejte nahusto rozhodením po ploche s plytkým zapracovaním hrabľami a v prípade dlhšie trvajúceho sucha výsev a neskôr aj vzchádzajúce rastliny zavlažujte. Pred prípravou záhonov na jar zapracujte rastliny zeleného hnojenia rýľovacími vidlami do pôdy. Na to, aby zelené hnojenie splnilo účel, je veľmi dôležité biomasu do pôdy správne zapracovať. Rastliny treba najneskôr pred vytvorením semien pokosiť, posekať na menšie časti a nechať 1-2 dni zavädnúť, nie uschnúť. Následne ich v závislosti od typu pôdy zapracujte do hĺbky 10 až 25 cm (do ťažších pôd plytšie). Príliš hlboko zapracované zvyšky by mohli začať kvasiť a tak podporiť vznik nežiaducich plesní a húb. S vysádzaním zeleniny na takto pripravené plochy počkajte jeden až dva týždne. Zmes rastlín na zelené hnojenie svojimi koreňmi pôdu prekyprí, zároveň významne podporí činnosť pôdnych organizmov. Spektrum mikroorganizmov v pôde sa rozšíri vďaka pestovaniu rastlín z čeľade bôbovitých.
Facélia vratičolistá ako kľúčová medziplodina
Facélia vratičolistá Phacelia tanacetifolia Benth. je jednoročná rastlina, ktorá poskytuje bohatú fytomasu na zelené hnojenie, má vynikajúcu medonosnosť a rýchly nástup kvitnutia. Tienia povrch pôdy, bráni erózii a viaže dusík v pôde. Nadzemná fytomasa je ľahko zapracovateľná do pôdy a jej korene uvoľňujú živiny z hlbších vrstiev. Facélia je relatívne nenáročná na pôdne a poveternostné podmienky a dobre prosperuje na stredne ťažkých až ľahkých hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom vápnika. Pokiaľ sa pestuje na semeno, sejba sa vykonáva koncom marca až do polovice apríla; ako medonosná plodina sa vysieva od začiatku apríla až do júna. Zelené hnojenie facéliou zabraňuje stratám vody a živín, znižuje zaburinenosť a zvyšuje odolnosť pôdy voči suchu. Facélia tiež podporuje rozvoj pôdnych mikroorganizmov a má nematocídne účinky na korene. Pokiaľ ide o pestovateľské odrody, facélia sa seje na hustotu 450-550 rastlín na m2 a v prípade porastu na skrmovanie aj na šírku 0,125 m medzi radmi. Klíčenie je rozvleklé a môže trvať až dva týždne. Po odkvitnutí a zbere nastáva obdobie zapracovania do pôdy, pričom v prípade medziplodín je sústredené doplnenie dusíka formou dusíkatých hnojív menej vhodné - často stačí iba dusík v dávke prispôsobenej pôdnemu druhu.
Facélia je vhodná aj ako predplodina pre cukrovú repu a pri znižovaní rizík nedostatku železa pri zemiakoch po zbere. Pri ozimných medziplodinách je potrebné ich zapracovať do pôdy do začiatku kvitnutia, aby sa maximalizoval objem zelenej hmoty. Pri pestovaní facélie na zelené hnojenie je možné použiť aj miešanky, ktoré zahŕňajú facéliu a pohánku ako základné komponenty a doplniť ich o ďatelinu purpurovú alebo iné plodiny. Táto stratégia zvyšuje šancu na dostatok hmoty a priaznivý vplyv na štruktúru pôdy a dostupnosť živín.
Ďalšie tipy a praktické poznámky
Na menšie plochy môžete využiť aj netradičné rastliny, napríklad nechtík, ktorý rýchlo rastie a je nenáročný na pôdu, vodu i živiny. Ozdravuje pôdu tým, že výlučky koreňov odpudzujú háďatká. Zelené hnojenie tiež bráni rozmachu burín a pomáha chrániť pôdu počas zimy pred mrazom. Strniskové a podsevové medziplodiny sú v radoch pestovateľov obľúbené pre jednoduchú technológiu pestovania a priaznivý vplyv na pôdu. Zmes „Zelené trio“ a ďalšie miešané zmesi ponúkajú stabilné množstvo biomasy a lepšiu ujatie plodín po zberových obdobiach.
Pre zjednodušenie sejby sú vhodné miešanky drobnosenné alebo veľkosemenné. V osevnom postupe s vyšším zastúpením kapustných medziplodín by sa nemali používať v miešaných porastoch predplodiny, ktoré by mohli viesť k zvýšenému riziku chorôb. Letné medziplodiny kraví najmä na uvoľnené pozemky koncom júna a v prvej polovici júla, pričom potrebujú dobrú vlhkosť a primeraný agrotechnický čas výsevu. Strniskové medziplodiny sa zvyčajne pestujú po hustosiatych obilninách a vyžadujú dostatočnú zrážkovú činnosť v období rastu.
Podľa legislatívnych opatrení SR musia byť zmesi medziplodín na ploche prítomné najmenej desať týždňov od výsevu a osiate musia byť do 30. septembra. Prijímateľ priamych platieb nesmie pri medziplodinách používať hnojivá a prípravky na ochranu rastlín; fytosanitárne účinky a ekonomické efekty sú v súlade s udržateľnou agrokultúrou. Ako medziplodiny sa teoreticky môžu využiť všetky plodiny bežne pestované na ornej pôde, s výnimkou inváznych druhov rastlín. Zmes „Dusík+“ a ďalšie miešanky poskytujú variabilné riešenia podľa klimatických a pôdnych podmienok.
| Rastlina | Hlavný efekt na pôdu | Najlepší typ pôdy |
|---|---|---|
| Facélia vratičolistá | viaže dusík, zlepšuje štruktúru pôdy, redukuje eróziu | stredne ťažká až ľahká hlinitopiesočnatá s dostatkom Ca |
| Hrach siaty, vika, lupina | viazanie dusíka, obnovenie úrodnosti | ľahšie pôdy |
| Horčica biela | zlepšuje pôdu a zaburinenie, chemická ochrana | rôzne pôdy, s výhradou podmienok |
Potrava pre opeľovače: správne zloženie osiva priláka do záhrady opeľovače a užitočný hmyz, čo podporí biodiverzitu. Facélia, horčica, pohánka a repka sú medzi najobľúbenejšími pre včely a motýle. Zelené hnojenie je tiež dôležité pre ochranu pôdy pred eróziou a zlepšenie jej štruktúry, čo má dlhodobý efekt na udržateľnosť pestovania zemiakov a ďalších plodín.
