Francúzske mestá v 19. storočí: dejiny urbanizácie a ich dopady na mestský život

Dejiny miest sú neoddeliteľne spojené s dejinami území, resp. štátov, na ktorom sa nachádzajú. Mesto nemôže byť úplne izolované od svojho blízkeho či vzdialeného okolia. Na úrovni mesta môžeme rekonštruovať veľké, politické, hospodárske, teda v podstate celoštátne dejiny a ich dôsledky. Za posledných približne 200 rokov existovali mestá v strednej Európe v rámci nasledujúcich štátnych útvarov: Svätá ríša rímska národa nemeckého (do roku 1804) a v rámci nej v Uhorskom kráľovstve. Neskôr v rámci Rakúskeho cisárstva, po vyrovnaní Rakúsko - Uhorska (od roku 1867). Od roku 1928 v I. ČSR, od roku 1939 vo vojnovej Slovenskej republike. Od roku 1945 v následne obnovenej Československej republike (1945 - 1948 - 1989), po roku 1992 v Slovenskej republike. Vo veľmi zhutnenej podobe, na relatívne malom priestore môžeme vidieť všetky pozitívne i negatívne zmeny v ich živote. Všetkým týmto zmenám sa museli prispôsobovať obyvatelia miest (resp. menšín, ktoré v nich žili).

Územné a politické kontexty v priebehu 19. storočia

Len v 20. storočí v podstate za jednu generáciu mohol občan mesta zažiť existenciu štyroch rozličných štátov (Rakúsko-Uhorska, I. ČSR, vojnovej Slovenskej republiky, obnovenej Československej republiky po roku 1945), dokonca dve rozličné formy vlády (monarchiu i republiku), čiastočnú demokraciu Rakúsko-Uhorsko, i klasickú parlamentnú demokraciu I. ČSR, diktatúru vojnovej Slovenskej republiky, riadenú demokraciu rokoch 1945 - 1948 a následne komunistickú diktatúru 1948 - 1989. Po roku 1992 postupne formovanú demokraciu Slovenskej republiky. Veľkým politickým zmenám v štátnom usporiadaní v strednej Európe sa musela väčšina občanov chtiac - nechtiac prispôsobiť.

V prvej tretine 19. storočia zohrávali významnú úlohu v mestách cechy. Cechovní remeselníci mali početnú prevahu oproti zamestnancom a robotníkom v manufaktúrach. Cechy boli zastúpené najmä v výrobe súkna (Skalica, Púchov, Ľubietová). Skalický cech mal v tom čase vyše 100 členov. Kožiarsky priemysel mal skoro úplne cechovný charakter (Rajec, Brezová pod Bradlom, Ratková). Cechová výroba a cechové organizácie boli v Uhorsku zrušené zákonom v roku 1872. Od roku 1850, resp. 1868 existovali v Rakúsko-Uhorsku obchodné a živnostenské komory, ktoré pôsobili v určitom obvode (podľa správneho rozdelenia štátu). Ich úlohou bolo zjednocovať všetkých živnostníkov vo všetkých odboroch živností a obchodu. Ďalšou úlohou bolo informovať živnostníkov o nových zákonných opatreniach. Ich správna činnosť spočívala vo vytvorení a udržiavaní registra živností, evidencia ochranných známok a pod.

Urbanizácia a demografia v 19. storočí

Podobne sa vyvíjal aj systém za I. ČSR, kedy existovali tri typy živností. Podľa sčítania z roku 1787 bolo v Uhorsku 38 slobodných kráľovských a baníckych miest, z toho na území dnešného Slovenska 24, ďalej 230 poľnohospodárskych mestečiek (z celkového počtu 655 v Uhorsku). Najväčším mestom bola Bratislava (28 502 obyvateľov), Banská Štiavnica (20 528), Komárno (12 154), Košice (8 244), Trnava (7 245), Prešov (6 106), Banská Bystrica (5 121). Mnohé tzv. zemepanské mestá bola väčšie ako niektoré mestá, napr. Spišská Nová Ves mala vyše 5000 obyvateľov, Nové Mesto nad Váhom a Rožňava takmer 5000, Levice, Nitra, Hlohovec a Jelšava vyše 3000. V slobodných kráľovských a banských mestách žilo vtedy približne 6% obyvateľov. V mestách vyše 1/3 živiteľov predstavovali remeselníci. V roku 1787 žilo v spomenutých mestách 7712 samostatných majstrov, ale len 600 samostatných obchodníkov. Veľká časť remeselníkov v mestách sa zaoberala aj poľnohospodárstvom.

Definície urbanizácie a hlavné princípy

Urbanizácia znamená postupné rozširovanie mestských foriem života. Na jednej strane to predstavuje rast miest (tzv. fyzická urbanizácia, alebo „urbanizácia“ v užšom slova zmysle), na druhej strane je to rozvoj infraštruktúry vidieckych regiónov porovnateľný s urbanistickými štandardami (funkčná urbanizácia) ako aj zmeneným sociálnym správaním obyvateľov vidieckych sídiel (sociálna urbanizácia). V 19. storočí bola hlavnou príčinou industrializácia. Industrializácia je proces počas ktorého dochádza k premene predindustriálnej spoločnosti, založenej prevažne na agrárnej a remeselnej výrobe, v spoločnosť industriálnu, založenú na priemyselnej výrobe. Hlavnými príčinami boli tieto faktory: 1. nahromadenie kapitálu; 2. uvoľnenie pracovnej sily, najmä na vidieku; 3. nové technické objavy a postupy. etapa od vynálezu parného stroja; J. Prvým priemyselným štátom sa stala už v 19. storočí Veľká Británia, nasledovali Francúzsko, Nemecko a USA v poslednej tretine storočia. Do konca 19. storočia okrem Ruska a Balkánu priemyselná revolúcia zasiahla celú Európu. Tento proces výrazne ovplyvnil demografiu a urbanizáciu, čo v praxi znamenalo rýchly rast mestského obyvateľstva migráciou z vidieka a demografickú expanziu.

Ako príklad ilustruje aj štatistika: v Anglicku, najpriemyselnejšom štáte 19. storočia, žilo v roku 1801 v mestách 17 % obyvateľov; v roku 1891 už 72 %. V roku 1900 žilo 15 % svetovej populácie v mestách. V roku 1950 žilo ešte 70 % svetovej populácie na vidieku. Podľa OSN v roku 2014 prvýkrát viac ako 50% obyvateľstva na svete žilo v mestách. (OSN, DESA, Population division, World Urbanization Prospects 2018).

Príklady a kontext v Uhorsku a na území dnešného Slovenska

Ako ukazujú štatistiky, urbanizácia v Uhorsku prebiehala v 19. storočí pomalšie v porovnaní s rozvinutými západoeurópskymi regiónmi, lebo industrializácia bola výrazne oneskorená. Podľa sčítania v roku 1869 obce nad 5 000 obyvateľov predstavovali 10,1 %, obce nad 20 000 obyvateľov 2,8 %. Mestá nad 100 000 obyvateľov na území dnešného Slovenska vtedy neexistovali. Po vzniku ČSR urbanizácia pokračovala pomaly a v roku 1921 žilo v obciach nad 5 000 obyvateľov len 18,8 % obyvateľov, 4,9 % v mestách nad 20 000. V rokoch 1950 - 1970 sa podiel miest zvyšoval, Bratislava mala po roku 1950 už vyše 100 000 obyvateľov a v rámci celého Slovenska rástol podiel obyvateľov v mestách.

Živnostenský a mestský systém

V 19. storočí zohrávali úlohu v mestách cechy, ich zrušenie v Uhorsku prebehlo v roku 1872. V roku 1850, resp. 1868 vznikli obchodné a živnostenské komory s úlohou zjednocovať živnostníkov, udržiavať registra živností, evidenciu ochranných známok a informovať o zákonných opatreniach. Po vzniku ČSR existovali tri typy živností; v mestách sa rozvíjali mestské štatúty a ich právna úprava. Pojem štatutárne mesto označoval mesto spravované podľa mestskej vyhlášky alebo plne riadené podľa zákona štátu. Praha a Bratislava mali štatút hlavného mesta.

Železničná doprava a mestský rozvoj

Rozvoj železničnej dopravy po roku 1800 je spojený s vynálezom parného stroja. Prvé úseky zahŕňali konskú železnicu Bratislava - Trnava (1836) a čoskoro aj Bratislava - Svätý Jur (1840). V roku 1848 bola prevádzkovaná trať Bratislava - Marchegg - Gänsendorf, ktorá bola predĺžená do Viedne. Do roku 1860 Košice napojili na Tisú železnicu a roku 1871 vzniklo spojenie Budapešť - Zvolen, ktoré v roku 1872 bolo prepojené Košicko-bohumínskou železnicou. Železnice sa stali mestotvorným činiteľom, umožnili presun obyvateľov, tovarov a rozvoj pracovných príležitostí na žiadaných križovatkách. Električky nahradili konskú silu kvôli efektívnosti a spoľahlivosti dopravného systému. Prvá električka v Európe bola vo Francúzsku (1839), na území dnešného Slovenska bola prvá električka v Košiciach (1891). V 19. storočí sa objavovali rôzne typy električiek - s parným pohonom, neskôr elektrické pohony, a ich rozchod (1435 mm na väčšine tratí, 1000 mm v Bratislave) ovplyvnil urbanistické rozvody miest.

Moderné architektúry a mestské kompozície

Moderné hnutie architektúry po 1. svetovej vojne predstavovalo ideologické programy namierené proti tradičnému historickému prístupu. Funkcionalistická architektúra sa zameriavala na mestský veľkomestský kontext a kládla dôraz na efektívnu štruktúru, často na úkor tradičných estetických prvkov. Le Corbusier a ďalší predstavitelia prezentovali novú urbanistickú víziu: mestá ako organizmy so základnými funkčnými zložkami, ktoré sú rozptýlené a zároveň vzájomne prepojené. Vyslovene sa presadzovala potreba vyriešiť problém automobilizmu prostredníctvom urbanistických konceptov s prefíznou organizáciou the City, autostrády a veľkoplošnými blokmi. Na západných trhoch sa rozvíjala architektúra ako reakcia na socialistický realizmus a postmodernizmus, pričom Debaty o tom, čo znamená „mesto“ v 20. storočí, nadväzovali na diela Rossiho a Venturiho, ktoré kládli dôraz na históriu štýlov a ich významové kontexty.

Vo východnom bloku sa sídlisková výstavba často sústredila na doskové a vežové domy, čo prinášalo mestské štruktúry s výraznou monotónnosťou. V reakcii na tieto trendy vznikali projekty a teórie, ktoré zdôraznili potrebu identifikovateľnosti a orientácie v meste. Neskôr sa urbanizmus posúval k väčšej integrácii architektúry a urbanistického plánovania, pričom do popredia sa dostával význam estetickej kvality a kontextu krajiny. Postmoderná architektúra a myšlienky Architektúry mesta Roberta Venturiho iniciovali prechod k hybridným prvkom a k otvorenosti voči rôznym historickým štýlom, čo sa premietlo aj do západných projektov a teórií. Tieto trendy sa odrazili aj v európskych mestách, ktoré hľadali nové formy a identitu po období totality a urbánnych utópií.

Geografie a klimatické rámce

Francúzska krajina je rovinatá na severe a západe, s kopcovitou a hornatou oblasťou na juhu a východe. Parížska panva predstavuje jadro Severofrancúzskej nížiny, ktorá je významnou poľnohospodárskou oblasťou. Pobrežie je dlhé 5500 km a rôznorodosť prírodnej scenérie poskytuje pestré možnosti mestského a regionálneho rozvoja. Doterajšie posuny urbanizácie v 19. storočí a následné architektonické trendy odrážajú nielen hospodárske a technické zmeny, ale aj kultúrne a environmentálne väzby medzi mestom, krajinou a obyvateľmi.

Príklady významných miest a ich špecifikácií: Bratislava, Košice, Trnava, Prešov, Banská Bystrica, Banská Štiavnica. Mestá ako Skalica, Rajec, Levice a ďalšie mali výrazný cechový a remeselný profil, ktorý definoval ich ekonomické a sociálne vzťahy. Urbanizácia, železnice a rozvoj infraštruktúry formovali mestskú kultúru, architektúru a sociálne vzťahy v 19. storočí a nasledujúcich dekádach.

tags: #francuzske #mesta #v #19 #storoci