„Jedna generácia nám vyslovene pretiekla pomedzi prsty a tú s kľudným svedomím môžeme označiť ako generáciu ohrozenú chudobou a dediacou chudobu svojich rodičov,“ tvrdí Mgr. Karol Langstein, vedúci referátu sociálnej pomoci Mestského úradu v Banskej Bystrici. Veľký význam preto pri implementácii intervencií bude venovať hlavne deťom. „Našou úlohou je vytvárať možnosti pre cieľové skupiny a k tomu poskytovať kvalitnú sociálnu prácu,“ hovorí ďalej.
Na konferenci sdružení Úsměv jako dar jste hovořil zasvěceně o súvislosti chudoby s rodinným prostredím, v ktorom dieťa vyrastá. Väčšina z nás mala to šťastie, že vyrastala v rodine, či už v úplnej alebo neúplnej, bezproblémovej alebo problémovej, náhradnej alebo inej, ale základ bol, že v rodine. Rodina je základnou bunkou spoločnosti, preto by jej spoločnosť venovať primeranú pozornosť. Odvíja sa v nej rad činností a úkonov, ktoré sú nenahraditeľné pre budúcnosť každého dieťaťa. Najsilnejší je vzor správania sa rodičov, ktorý vedome alebo podvedome kopírujeme.
Hovorieva sa, že každý začíname na tej istej čiare, čo môžeme vnímať ako pravdu, problémom môže byť, že každý máme inú trasu nášho životného prežívania. Jednou vetou sme každý iný, ale zato jedinečný. V současnosti se používa výraz dediční chudoby. Existujú už minimálne dve generácie, ktoré vyrastali v prostredí rodiny, v ktorej nikdy nik nevykonával pravidelnú pracovnú činnosť v zamestnaní. Sú to rodiny žijúce v komunitách, ktoré nemajú snahu deťom dávať vzdelanie, ale naopak ich čo najskôr zapojiť do procesu zvyšovania príjmu v podobe poberania dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k nim, formou rôznych zberov surovín, materiálu a v niektorých prípadoch aj žobraním a páchaním malých alebo väčších deliktov.
Hlavne v rodinách žijúcich v komunitách. Vrstva chudobných ľudí reaguje viac impulzívne na momentálnu potrebu a toto správanie prevláda nad snahou, ktorú by aj boli ochotní vložiť na realizáciu zmeny svojho myslenia a postojov. Každodenné riešenie tých najbazálnejších potrieb si nevyžaduje akademické vzdelanie, ale zdravé ruky, ktoré prinesú hocijaký príjem, aj keď malý a nepravidelný - dôležité je, že teraz v tento deň.
Z toho vyplýva aj ďalšia podstata myslenia väčšiny chudobnej vrstvy obyvateľstva - vnímanie času. V hodnotovom rebríčku priorít vzhľadom na čas je pre chudobu dôležité tu a teraz. Málokedy funguje myslenie na budúcnosť. Hlad, náhla potreba financií a iné potreby sú tu a teraz - tak ich treba riešiť všetkými prostriedkami a pomoci všetkých členov rodiny, nevynímajúc deti.
Paradoxom je, že v každej komunite sa nájde jedinec, rodina alebo pár jedincov, ktorí profitujú z chudoby na základe vykorisťovania - úžery, malých finančných služieb za vysoké úroky. Takto podchytené rodiny, ktoré si „pasú“, sú zdrojom cyklického príjmu v prospech vykorisťovateľa. Zároveň rodina, ktorá sa ocitla v núdzi, a požičala si, sa nevie vymaniť vďaka úrokom zo zadlženia.
Ak je príliš úzky výber stratégií, môže nastať efekt, že problém pretrváva. Aby sa definovali parametre tejto úlohy, je potrebné porozumieť príčinám chudoby. David Shiper, autor knihy The Working Poor, hovorí, že v USA ľuďom nie je jasné, čo zapríčiňuje chudobu. Výsledkom je, že im nie je jasné, čo by mali robiť. Mať jasno v príčinách chudoby je veľmi dôležité.
Príčiny chudoby môžeme podľa Ruby K. Payne rozdeliť do štyroch skupín. V prvej ide o správanie jednotlivcov - výskum možností volieb, správania, charakteristík a obyčajov ľudí žijúcich v chudobe. Ďalšou kategóriu je ľudský a spoločenský kapitál v komunite. Predposlednou príčinou je vykorisťovanie. Dôležitým argumentom chudoby je tiež ekonomické-politické usporiadanie - výskum ekonomických a spoločenských stratégií na medzinárodnej, národnej a miestnej úrovni. Jednotlivec môže získať vzdelanie, ale aj napriek tomu môže ostať chudobným. Potrebné je navrhnúť stratégie naprieč všetkými štyrmi príčinami chudoby.
Rodičia detí z málo podnetného prostredia očakávajú od školy, že ich deťom poskytne vzdelanie, a nepripúšťajú si, že by mali v tomto procese figurovať - prvá chyba. Škola nemá zdroje na podporu outsiderov, necháva ich prepadávať a zodpovednosť nesú len rodičia - ďalší problém. Spoločnosť má nedôveru voči ľuďom žijúcim v chudobe - významná chyba!
Na úvod stačí venovať chudobe viac pozornosti a systémovo nastaviť intervencie smerujúce k zmene myslenia a postojov. Verím, že by sa znížil počet záškolákov, nezamestnaných a v konečnom dôsledku aj detí, ktoré musia opúšťať svoje biologické rodiny z dôvodu neschopnosti rodičov postarať sa o svoje deti.
Hlad ako komplexný fenomén: fyzické a psychologické rozmery
Rozhovor sa dotýka aj problémov hladu a spôsobov, ako ho pochopiť. Hlad nie je len nedostatok jedla; existujú aj psychologické faktory a zároveň fyziologické signály tela. Rozlišujeme medzi hladom a chuťou do jedla, pričom prvý je fyziologický, druhý psychický a často emocionálny.
Fyzický hlad je dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi príznaky patria škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, únava, náladovosť, závraty a nevoľnosť. Cyklus hladu a sýtosti riadi hypotalamus a mozog hľadá najmä kaloricky bohaté jedlá. Hormóny ghrelin a leptín regulujú pocit hladu a sýtosti; ghrelin zvyšuje chuť do jedla pred jedlom, leptín signalizuje nasýtenie po sýtosti.
Keď sa najeme, telo začne produkovať leptín a inzulín; krvný cukor stúpa a telo má dostatok energie. Keď hlad uspokojíme, hormóny upravia hladiny a cyklus sa opakuje. Hlad má dopad na telo: žalúdok, krvný cukor, mozog, pankreas a tukové zásoby spolupracujú na regulácii energie a chuti do jedla.
Rovnako je dôležité rozlišovať medzi hladom a chuťou do jedla. Emocionálna chuť k jedlu vzniká v reakcii na stres, nudu alebo silné emócie, kým hlad je fyziologický a súvisí so signalizáciou tela potrebou energie. Lieky, zdravotné stavy a spánkový režim tiež vplývajú na apetít a môžu viesť k prejedaniu alebo naopak k nedostatku chuti k jedlu.
Faktory ovplyvňujúce naše chute a čo s tým robiť
- Strava: Potraviny bohaté na bielkoviny, vlákninu a komplexné sacharidy zasýtia na dlhšie; vyhýbanie sa potravinám s vysokým glykemickým indexom pomáha stabilizovať hladinu cukru.
- Životný štýl: Pravidelná fyzická aktivita zvyšuje potrebu kalórií; teda aj hlad býva častejší po cvičení.
- Psychický stav: Nálada a stres ovplyvňujú chuť do jedla; hormonálne zmeny môžu zvyšovať apetít.
- Medikácia: Niektoré lieky zvyšujú alebo znižujú chuť do jedla; treba konzultovať s lekárom.
- Nedostatok mikroživín: Horčík, zinok, vitamíny D a železo môžu ovplyvniť reguláciu hladu a sýtosti.
- Nedostatok vlákniny: Vláknina spomaľuje trávenie a stabilizuje hladinu cukru; dopĺňať ju môžu napríklad psyliom s inulínom.
- Nedostatok vody: Smäd môže byť zamieňaný za hlad; vhodné je piť dostatok tekutín.
- Nedostatok spánku: Znižuje leptín a zvyšuje ghrelin, čo zvyšuje apetít a chuť do jedla.
Na záver: hlad je globálny problém. Pápež František označil jeho existenciu za zločin proti základným ľudským právam. Pandemické roky a klimatické zmeny zhoršili potravinovú neistotu po celom svete. Správy OSN a GRFC ukazujú kontinuitu problému a potrebu riešení na úrovniach od miestnych komunít až po globálne inštitúcie.
