Vplyv jedenia studeného jedla na zdravie a trávenie

Jedlo, či už chceme, alebo nechceme, je alfou a omegou nášho života a je jedno, či jeme, aby sme prežili, alebo žijeme, aby sme jedli. Jedlo dodáva nášmu telu energiu a predstavuje pohon, bez ktorého by sme zomreli, vie však s naším zdravím aj poriadne zamávať a ublížiť nášmu telu. O jedle, ktoré jeme, by sme preto mali vedieť čo najviac, a s tým súvisia aj informácie o trávení. Pretože jedlo do nás nielen vojde a vyjde von, jedlo sa v našom tele spracováva, štiepi, trávi, vstrebáva a využíva, a ako to celé prebieha, je hotová veda! Povedzme si teda spolu niečo o tom, aká je cesta jedla v našom tele, ako vplýva to, čo zjeme, na naše zdravie a energiu, ale aj to, ako na trávenie vplýva chuť či konzistencia jedla. Sme to, čo jeme?

Napríklad taký hamburger - môžeme sa naň pozerať ako na kalorickú bombu s označením nezdravé a naše telo, samozrejme, vidí aj všetky tuky navyše v podobe majonézy, slaniny a tučného syrа, ktoré sa v ňom nachádzajú. Zároveň však vie vyťažiť z bielkovín v mäse, ale aj z čerstvej zeleniny, ktorá sa v ňom nachádza tiež. Preto je dôležité, aby sme sa naučili jedlo vnímať ako prostriedok, ktorým nášmu telu dodáme konkrétne makroživiny, ktoré ďalej spracuje v náš prospech. To, aké makroživiny prijmeme, zásadne ovplyvní aj to, ako sa budú ďalej tráviť.

Cesta jedla

Cesta od jedla na tanieri až po pobyt na toalete je dlhá a komplexná a v závislosti od toho, čo zjeme, trvá celý proces „spracovania“ 24 - 72 hodín. Najjednoduchšie si náš tráviaci systém poradí s ovocím a so zeleninou s vysokým obsahom vlákniny, ktoré preň predstavujú menšiu záťaž, zatiaľ čo mäso či jedlá bohaté na živočíšne tuky a bielkoviny sa trávi najdlhšie. Čo je možno prekvapivé, ešte rýchlejšie ako ovocie či zelenina sa trávia sladkosti a spracované potraviny, keksíky, čokolády či cukríky prejdú naším črevom raz-dva, to však nie je žiadna výhra, keďže počas tohto „rýchleho prechodu“ si z nich naše telo vezme akurát tak kalórie, ale takmer žiadne živiny!

Cesta jedla, ktoré zjeme, sa začína už v ústach pri prvom prežúvaní, pokračuje pažerákom, ktorý spája ústnu dutinu so žalúdkom, do samotného žalúdka, odtiaľ do tenkého čreva a ďalej do hrubého. Odtiaľ po finálnom spracovaní vyjdú už len zvyšky, ktoré naše telo nevedelo, nemohlo alebo nepotrebovalo spracovať. Cez ústa až do žalúdka. Orgány, ktoré sme si vymenovali, sú známe aj ako tráviaca trubica, no tráveniu napomáhajú aj ďalšie prídavné orgány, hneď v ústach sú to napríklad zuby, jazyk či slinné žľazy.

To, čo väčšinu z nás zaujíma na jedle najviac, je jeho chuť. Na jazyku sa nachádzajú tzv. chuťové bunky, ktoré sú spojené s mozgom a dodávajú mu informácie o tom, čo sme zjedli, aké chute jedlo má, a v mozgu dôjde aj k „vyhodnoteniu“, či nám dané jedlo chutí alebo nechutí. Pomocou zubov jedlo pohryzieme a slinami, ktoré produkujú slinné žľazy, ho zvlhčíme. Vďaka nim je jedlo mäkšie a jednoduchšie sa posunie ďalej do pažeráka bez toho, aby sme sa ním zadusili. Sliny však majú okrem zvlhčovania ešte jednu funkciu, obsahujú enzýmy, ktoré už v ústnej dutine začínajú štiepiť veľké molekuly cukrov na menšie. Takto spracované jedlo sa po prehltnutí posúva cez trubicu, ktorú nazývame pažerák, do žalúdka, kde štiepenie a premiešavanie pokračuje ďalej. V žalúdku sa vylučuje kyselina chlorovodíková, známa aj ako žalúdočná kyselina. Tá obsahuje enzýmy, vďaka ktorým sa k štiepeným látkam pridávajú aj bielkoviny. Tie sa postupne štiepia na aminokyseliny, aby boli na svojej ďalšej ceste pripravené vstrebať sa do krvi. V žalúdku okrem štiepenia prebieha aj premiešavanie. Rozhryzené a natrávené jedlo sa tu takpovediac miesi, kým nie je dostatočne malé, mäkké a rozložené na to, aby sa mohlo posunúť ďalej - do tenkého čreva.

Tenké a hrubé črevo: vstrebávanie a finálne spracovanie

Takto natrávené zvyšky pokračujú ďalej do tenkého a potom aj do hrubého čreva. Hlavným rozdielom druhej fázy trávenia je vstrebávanie - potrava sa štiepi aj v čreve a môžu za to hlavne lipázy a žlčové kyseliny, ktoré sa vyrábajú v pečeni a pankrease. Okrem toho sa na drobné rozložené zložky každého jedla dostávajú cez špeciálne bunky steny čreva do krvného obehu, kde už sú ďalej spracované. Glukóza sa dostane do buniek, ktoré z nej vyrobia energiu, aminokyseliny sa podieľajú na výstavbe bielkovín a tuky pomáhajú vytvárať hormóny. Drvivá väčšina vstrebávania živín a vody prebieha v čreve, v tenkom, ale aj v hrubom čreve. Tenké črevo meria 3 - 5 metrov, hrubé črevo približne 1,5 metra, a tak musí jedlo prejsť približne 4,5 - 6,5 metra, kým sa dostane z nášho tela von. V hrubom čreve sa vstrebáva zvyšná voda a prípadné zvyšky, ktoré sa ešte dajú využiť, a nevyužiteľný zvyšok sa sformuje do stolice.

Má chuť jedla vplyv na trávenie?

To, ako dlho sa aké jedlá trávia, sme si už povedali. Čo je však zaujímavé, je fakt, že aj chuť či konzistencia toho, čo zjeme, vplývajú na to, ako bude ďalej prebiehať trávenie. Tekuté, resp. kašovité jedlá sa preženú rýchlejšie, keďže tráviaca trubica potrebuje menej času na to, aby ich premiešavala, zvlhčovala a zmäkčovala. Rozličné konzistencie vyžadujú rôznu aktivitu tráviacich orgánov a v konečnom dôsledku trvá strávenie tuhej stravy dlhšie než polievky či omáčky. A čo chuť? Ak nám niečo chutí, ale pokojne stačí aj vôňa, náš mozog vyšle signál na produkciu slín a tráviacich štiav a tekutín. Takto pripravované telo rozštiepi a natrávi zložky potravy o niečo rýchlejšie.

Problémy s trávením a ich zvládanie

Trápi aj teba pocit plnosti, nadúvania, pálenie záhy alebo bolesti po jedle? Nie si jediná, keďže počet pacientov s tráviacimi ťažkosťami rastie. Gastroenterológovia sa najčastejšie stretávajú s refluxnou chorobou, potravinovými intoleranciami, nafukovaním či zápchami. Mnohé z týchto stavov sú spôsobené ochorením, veľa z nich sa však dá upraviť životosprávou a správnym výberom potravín. Strava a pohyb sú dôležité aj pre naše trávenie, a ak si zvykneme dodržiavať 5 tipov od odborníkov, tráviaci systém sa nám určite poďakuje: 1) jedz dostatok ovocia, zeleniny a vlákniny; 2) vyhýbaj sa polotovarom a spracovaným jedlám; 3) uprednostni varenie, dusenie a pečenie pred vyprážaním; 4) zarad do jedálnička probiotiká; 5) pravidelne športuj.

Pravidelným pohybom nielen ozdravíš svoje trávenie, ale tiež rozprúdiš energiu, zlepšíš si celkové zdravie a náladu a dokonca sa ti zdvihne sebavedomie. Ľudské telo ma vždy fascinovalo, čo bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý som sa rozhodla stať sa lekárkou. Páči sa mi, ako sa dá prostredníctvom „ľudskej reči" vysvetliť, čo sa v našom organizme deje a dať tak možnosť všetkým, ktorí sa zaujímajú porozumieť nášmu fungovaniu. Na blogu Fitshaker sa vám tak snažím priblížiť témy týkajúce sa ženského zdravia, výživy a fungovania nášho tela, podložené štúdiami a faktami.

Čo spôsobuje zlé trávenie a ako mu predísť

Zlé trávenie (dyspepsia) je súbor príznakov, ktoré vznikajú z poruchy v tráviacom trakte a býva sprevádzané nepohodou, bolesťou či kŕčmi. Dôvody bývajú rôzne: stres a úzkosť, stravovacie zvyklosti, prejedanie sa počas sviatkov, alkoholu alebo nedostatku pohybu. Pre správne trávenie je kľúčové upraviť režim a stravu, prípadne doplniť výživové doplnky. Probiotiká a postbiotiká pomáhajú udržiavať črevnú mikroflóru, ktorá je dôležitá pre imunitu a správne trávenie. Kde ich nájdeme? V potravinách ako kimchi, tempeh, kefír alebo miso. Raňajky a obed by mali byť bohatšie, večera ľahšia a aspoň 2-3 hodiny pred spaním. Rovnako sú pre trávenie prospešné bylinky a prírodné prostriedky, ktoré môžu doplniť enzýmy na trávenie.

Tipy a praktické rady pre lepšie trávenie

1. Jedz pomaly a sústredene, vypni mobil a televíziu a užívaj si každý dúšok a každý kúsok jedla.
2. Dodržuj pravidelný pitný režim; dostatok tekutín uľahčuje posun potravy črevami.
3. Sezónne a lokálne potraviny zaisťujú prirodzený rámec pre správne trávenie.
4. Polievka by mala byť súčasťou jedálneho lístka každý deň; je ľahko stráviteľná a podporuje hydratáciu.
5. V prípade tráviacich ťažkostí zváž doplnky ako enzymy, probiotiká a postbiotiká, ktoré môžu pomôcť zrýchliť návrat do rovnováhy.

Niektoré jednotlivé zložky môžu tráviť studené jedlá odlišne. Všeobecne platí, že cukry a škroby sú rýchlejšie stráviteľné, zatiaľ čo tuky a bielkoviny si vyžadujú dlhšie obdobie. Správna kombinácia makroživín a dostatočný príjem vlákniny sú kľúčom k efektívnemu tráveniu a zdraviu celého organizmu.

Vplyv stresu a alkoholu na trávenie

Stres a alcool môžu dráždiť žalúdok, zhoršovať peristaltiku a zhoršovať pocit ťažoby po jedle. Pohyb a relaxácia napomáhajú obnove tráviaceho procesu a môžu znížiť riziko opakovaných ťažkostí.

Prírodné prostriedky a doplnky na podporu trávenia

Bylinky a enzýmy môžu zlepšiť trávenie prirodzene. Medzi osvedčené možnosti patria napríklad mäta, harmanček, triphala, medovka a kurkuma. Doplnenie enzýmov ako pomoc pri ťažkostiach po jedle môže tiež pomôcť, najmä pri opakovanom prejedaní sa. Bylinkové čaje a extrakty predstavujú jednoduchú podporu bez zbytočného zaťaženia organizmu.

Tabuľka: Orientačné delení makroživín a ich účinky na trávenie

Proti prejedaniu a tráviacim ťažkostiam existujú aj praktické návody: jedlo rozdeľovať rovnomerne počas dňa, vyhýbať sa nadmernému záchvatu, a v prípade potreby využiť doplnky a bylinky. Ako sa hovorí, zmena stravovania a pravidelný pohyb môžu výrazne zlepšiť stav trávenia a celkové zdravie, a pomôcť udržať energiu a vitalitu.

tags: #jedenie #studeneho #jedla