Začiatok roka je typický plánovaním novej sezóny aj prvými výsevmi skorých odrôd zeleniny. Medzi nimi aj hlávkovej kapusty. Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) ľudstvo sprevádza už od dávnoveku. K jej prednostiam sa radilo využitie v kuchyni, v ľudovej medicíne a aj možnosť ju skladovať, predovšetkým v jej kvasenej podobe. To, že kvasená forma je veľmi dôležitá pre naše zdravie, sa potvrdilo v 18. storočí, keď pri dlhých plavbách na mori trpeli námorníci skorbutom, čiže nedostatkom vitamínu C.
Kapusta hlávková je plodina, ktorá sa vo veľkom pestuje iba v niektorých krajoch. Aká oblasť je z pohľadu pôdy, teplôt a vody pre ňu vhodná? Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.
Čo treba vedieť o pestovaní hlávkovej kapusty
Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody. Skoré a letné odrody sa dajú pestovať aj na ľahších pôdach s potrebou závlahy 150 - 250 mm. Kapusta sa delí podľa farby na biele a červené variety. Môžeme ju tiež pestovať zo sadeníc alebo zo semien priamo na stanovište, v závislosti od odrody a stratégie pestovania.
Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety. Spravidla ju pestujeme zo sadeníc, pričom jednotlivé kultivary majú odlišné požiadavky na spon a stanovište. Vo veľkej miere sa pestuje letná a zimná hlávková kapusta, pričom zber skorých odrôd je už koncom jari až začiatkom leta, zatiaľ čo neskoršie odrody sa zberajú na jeseň a v zime.
Výber odrody a ich využitie
- Hlávková kapusta biela - skoré odrody určené na priamu konzumáciu; letné a skoré odrody s menšími hlávkami; neskoršie kultivary vhodné na skladovanie a spracovanie.
- Kapusta hlávková biela - neskorá Kamenná hlava vhodná na priamu konzumáciu, kvasenie aj zimné uskladnenie.
- Kapusta hlávková číselne znáša široký rozsah odrôd, ktoré sú registrované a ponúkané v registri povolených odrôd (LRO) aj v predaji semenných spoločností.
V porovnávacích pokusoch pestovaných na jednej ploche staršie aj nové odrody ukazujú rozdiely v potrebe chemickej ochrany a zvládaní extrémnych zrážok či teplôt, čo potvrdzuje výhody najnovších odrôd kapusty.
Podmienky prostredia a príprava pôdy
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate a predpestovanou sa sadi z jesennej aj jarnej prípravy pôdy. Pôda má byť hlboko prekopaná, s priepustnou štruktúrou a vhodnou hladinou živín. Základná príprava pôdy začína už v predchádzajúcom roku; zapracujú sa fosforečné a draselné hnojivá, prípadne dusíkaté vápno, a to počas prvej aj druhej jesennej orbovej operácie. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba s následnou jarom úpravou.
Sejba a výsadba prebieha v rôznych obdobiach: skoré odrody sa vysievajú v polovici februára až apríla, letné odrody od polovice apríla, neskoré odrody v júni. Pri predpestovaní sa kladie dôraz na udržiavanie vlhkého prostredia, správnu teplotu klíčenia a otužovanie priesad. Na sponu sa používa tradičné nastavenie 0,4 x 0,4 m pre skorú kapustu, 0,4 x 0,5 m pre bujnejšiu, a 0,6 x 0,5 m až 0,7 x 0 m pre neskorú kapustu.
Ideálne stanovisko je slnečné a vzdušné, s úrodnou a priepustnou pôdou. pH pôdy by malo byť 6,5-7,0. Dôležité je striedanie plodín a hnojenie fosforom a draslom, s postupným dopĺňaním živín počas vegetácie a zameraním na dusík v primeranej miere.
Výsev, predpestovanie a výsadba priesad
Výsev do parenísk alebo skleníkov je vhodný pre skoré odrody; predpestovanie sadeníc trvá približne 4-5 týždňov. Po výsadbe je potrebné pravidelné zavlažovanie a okopávanie. Mladé sadenice zvládajú krátkodobo mráz, najmä skoré a letné odrody, pričom poloneskoré až neskoré odrody odolávajú až do -15 °C.
Priamo do záhonov je možné sejbať poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody. V prípade špecifických kultivarov ako Kalibos je odporúčaný spon okolo 50-60 cm medzi riadkami a 40-50 cm medzi rastlinami. Sadenice sú zasadené hlbšie než rástli v multipláte, aby získali stabilitu a dobré ukotvenie.
Starostlivosť počas sezóny
Kapusta vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä v období tvorby hláv. Mulčovanie znižuje stratu vlhkosti a zlepšuje štruktúru pôdy. Pri okopávaní a plevele dôležitá je výmena vzdušného priestoru a udržiavanie rovnomernosti vlhkosti. Pri škodcoch a chorobách treba zasiahnuť včas a šetrnými postupmi. Zálievka by mala smerovať ku koreňom a nie na listy, aby sa minimalizovalo riziko chorôb.
Najčastejšie škodcovia sú vošky, mlynárky a skočky. Z chorôb sú to alternáriová škvrnitosť hlúbovín a čierna hniloba. Prevencia zahŕňa rotáciu plodín, zdravé osivo, dobrú drenáž a kontrolu vlhkosti pôdy. V prípade silného napadnutia je efektívne ručné odstraňovanie, biologické prípravky a včasné mechanické zásahy.
Zber a skladovanie
Zber hláv kapusty sa realizuje podľa vegetačného obdobia a pevnosti hlávky. Pri prerezaní hlávky tesne nad zemou je potrebné nechať zvyšok rastliny v poli, prípadne hlúby s koreňovým balom ukladať do debničiek pre skladovanie v pivnici. Praskanie hlávok býva spôsobené náhlymi zmenami vlhkosti a nadmerným dusíkom; preto je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú a vyhnúť sa extrémom.
Kapusta je univerzálna zelenina vhodná na čerstvú konzumáciu, varenie aj kvasenie. Môže sa skladovať pri 0-2 °C a vysokú vlhkosť, pričom časť úrody sa využíva na kyslú kapustu. Správne uložená hlávka vydrží v pivnici alebo chlade určitú dobu a poskytuje množstvo receptov - šaláty Coleslaw, nakladaná kapusta, kimchi a ďalšie.
Pestovanie kapusty od siatia až po zber
tags: #kapusta #hlavkova #biela #kruharenska