Tak, ako zemiaky a fazuľa, aj kapusta patrila od nepamäti na každodenný jedálny lístok našich predkov. Prvá zmienka o nej sa datuje do roku 500 pred naším letopočtom, kedy ju k nám priviezli Kelti. Veľmi rýchlo sa naučili, že vhodným skladovaním môžu tejto zelenine predĺžiť život. Skladovanie v kameninových súdkoch za pomoci kvasenia pretrváva až dodnes. Biela a zelená kapusta sa používa na „rýdzo slovenské” kapustové halušky, fliačky, či sladké kapustníky. Kyslá kapusta je vítaná na každom stole ako vianočná, či silvestrovská kapustnica, segedínsky guláš alebo rôzne pečené mäsá prikryté kyslou kapustou.
Kapusta má vysoký obsah vitamínu C, obsahuje vitamín K, E, vitamíny skupiny B, vrátane kyseliny listovej a pantoténovej, betakarotén, z minerálov draslík, molybdén, horčík, železo, vápnik a zinok. Nechýbajú jej ani bielkoviny, organické kyseliny a vláknina. Vďaka vitamínu B12 pôsobí proti depresiám. Kapusta chráni aj pred ochoreniami srdca a pred sivým zákalom. Ochraňuje bunky, a tým pomáha predchádzať prechladnutiam a infekciám, podporuje krvotvorbu, vďaka vápniku pomáha spevňovať kosti a zuby. Upravuje činnosť štítnej žľazy, čistí tráviacu sústavu, povzbudzuje činnosť čriev a pôsobí protizápalovo. Obsahuje približne toľko vitamínu C ako citrónová šťava. Kyselina mliečna znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje črevnú flóru a oživuje tým imunitný systém.
Varená kapusta je lepšie stráviteľná a pre niekoho chutnejšia, ale pri varení dochádza k stratám vitamínu C. Zdraví ľudia môžu jesť kapustu aj denne v primeranom množstve. Ak vás kapusta nepríjemne nadúva, hlávku pred krájaním najprv 5 minút blanšírujte, potom vodu zlejte a pripravte ju obvyklým spôsobom. Chuť kapusty vyzdvihnú zelerové a horčičné semienka, muškátový orech, estragón, tymian, rasca, cesnak, kôporová vňať, bobkový list, nové a čierne korenie. Červená kapusta pri dusení zmodrie. Aj v prípade kyslej kapusty platí, že tá kupovaná často nemá ani polovicu z toho, čo by pravá poctivá kapusta obsahovať mala. Niektoré testy dokonca ukázali, že v kapuste z obchodu sa nenašlo žiadne množstvo vitamínu C. Ak chcete pre svoje zdravie naozaj niečo urobiť, neváhajte si založiť svoju kyslú kapustu. Pokiaľ sa vám to zdá náročné, tak vedzte, že opak je pravdou. Narezanú kapustu si môžete vo veľkej mise zmiešať so soľou, čiernym korením, pokrájanou cibuľou, bobkovým listom a rascou. Takto pripravenú zmes nakladajte po vrstvách do kameninového súdka na kapustu. Po každej vrstve dobre utlačte rukou, aby ste dostali z masy prebytočný vzduch. Pridajte ďalšiu vrstvu a postup opakujte. Súdok naplňte zhruba do trištvrte objemu, pretože pri kvasení kapusta pustí vodu. Medzi jednotlivé vrstvy môžete pridať jabĺčko nakrájané na plátky, prípadne chren. Súdok zavrite vrchnákom a do drážky na jeho okraji dajte vodu. Vodu priebežne dolievajte, inak sa do súdka dostane vzduch a kapusta sa pokazí. Nechajte kvasiť 2 - 3 týždne v miestnosti s izbovou teplotou. Po vykvasení môžete súdok preniesť do pivnice.
Ako pripraviť najjednoduchšiu domácu kyslú kapustu
Kapustu narežte na tenké rezance, mrkvu nastrúhajte na jemnom strúhadle, premiešajte a nechajte odstáť. V miske nad parou vyšľahajte žĺtky, med, horčicu a maslo. V intenzívnom parnom kúpeli miešajte približne 5 minút, kým sa suroviny nespoja a dresing nezačne hustnúť. Dosoľte podľa chuti, odstavte a prilejte citrónovú šťavu. Po vychladnutí primiešajte pre zjemnenie smotanu. Dresing zmiešajte s vychladnutou zeleninou a servírujte s pečivom, alebo ako prílohu k hlavnému chodu.
Čím chrumkavejší druh kapusty pre prípravu zvolíte, tým jemnejšie ju musíte pokrájať. Obyčajná hlávka kapusty strčí do vrecka hociktoré výživové doplnky aj exotické superpotraviny. Vďaka trendu zdravej výživy sa mnoho ľudí začalo viac zaujímať o zloženie svojho jedálnička a zaraďovať doň potraviny prospešné pre celkové zdravie. V záplave doplnkov a ingrediencií s exotickými názvami sa ale trochu zabúda na obyčajné a lokálne potraviny, ktoré dobre slúžili už našim babičkám, sú doslova nabité vitamíny, a navyše stojí pár korún. Kapusta patrí medzi ne. Kapusta nepatrí len k mäsu alebo do polievky. Skúste tento jednoduchý recept inšpirovaný ázijskou kuchyňou: Skvelé nielen pri chudnutí.
Zoznam prospešných látok obsiahnutých v surovej kapuste je navyše na naozaj úctyhodný: obsahuje vitamíny C a E spolu s vitamínmi skupiny B, ďalej kyselinu listovú a pantoténovú, sodík, vápnik, draslík, horčík, meď, železo, zinok, fosfor, mangán, jód, cholín, inulín, organické kyseliny a mnoho ďalších užitočných látok. Kapustu si môžete bez obáv dopriať aj pri redukčnej diéte. Chrumkavé listy majú veľmi nízku energetickú hodnotu - na 100 g je to iba 19 kcal. Jej konzumácia navyše podporuje imunitu, vysoký obsah vlákniny pomáha tráveniu, okrem toho kapusta pôsobí ako prevencia proti ochoreniam pečene a srdca, má dobrý vplyv na zrak, podporuje pamäť a vďaka vláknine zlepšuje metabolizmus a činnosť čriev.
Vitamínovou bombou je tiež populárny šalát Coleslaw s mrkvou a zelerom. Listy možno tiež odšťaviť, a získať tak veľmi zdravú kapustovú šťavu. Červená kapusta má všetky klady bielej, na tanieri však pôsobí výraznejším dojmom. Za svoju fialovomodrú farbu vďačí anthokyanom, ktoré sa nachádzajú aj v rade záhradných a lesných plodov alebo červenom víne a pôsobia ako antioxidant. Možno ho ochutiť klasicky aj exoticky - výborne si rozumie s aromatickým korením, ako je zázvor, škorica alebo muškátový oriešok. Skvele sa hodí aj s ovocím, napríklad jablkami, slivkami alebo brusnicami.