Kim Čong-un (* 8. január, Pchjongjang, Severná Kórea; rok narodenia sa často uvádza 1982, 1983 alebo 1984) je severokórejský politik a od roku 2011 najvyšší vodca KĽDR. Do funkcie nastúpil po smrti svojho otca Kim Čong-ila a pokračuje v dynastickej línii rodu Kimov, ktorý vedie krajinu od jej vzniku. Je generálnym tajomníkom Kórejskej strany práce, vrchným veliteľom ozbrojených síl a predsedom Štátnej rady.
Vzostup k moci a kontext vlády
Po smrti Kim Čong-ila v roku 2011 sa Kim Čong-un stal faktickým vodcom a budoval si moc prostredníctvom návštev výrobného sektoru a posilňovania lojality armády. Počas prvých rokov prevzatia moci sa objavili špekulácie o jeho fyzickej vzhľadovej premene, no analýzy ukazujú, že chcelo upevniť moc a stabilizovať režim. Dňa 17. decembra 2011 bolo oznámené, že Kim Čong-il zomrel, a jeho syn sa postavil do čela krajiny.
Od začiatku svojho pôsobenia Kim Čong-un usiluje o tri hlavné pilierové body: konsolidáciu moci, udržiavanie režimu a rozvoj jadrového programu, ktorý zaisťuje výraznú medzinárodnú pozornosť a strategické postavenie Severnaj Kórey. Analytici označujú jeho vládu za ťažko predvídateľnú, s dôrazom na autoritatívnu kontrolu a obratu v ekonomických aspektoch.
Rodina a osobný život
Kim Čong-un je tretí a najmladší syn Kim Čong-ila, syn zakladateľa KĽDR Kim Ir-sena. Jeho matkou bola bývalá tanečnica Ko Jong-hui (Ko Čong-hui), ktorá podľa rôznych zdrojov zomrela na rakovinu v roku 2004. Kim má manželku Ri Sol-ču, s ktorou bol podľa dostupných informácií zosobášený od roku 2009, pričom verejne sa objavuje s ňou od roku 2012. Ich spoločná dcéra Ču-e je predmetom mediálnych správ a existujú aj ďalšie tvrdenia o ďalších deťoch, ktoré nie sú oficiálne potvrdené.
Podľa diplomatických a médiálnych správ sa Kim Čong-un v roku 2012 objavuje aj so širšou rodinou a sestrou Kim Jo-čong, ktorá zohráva v rámci režimu významnú úlohu ako politická reprezentantka a často sprevádza brata na verejných návštevách a diplomatických podujatiach.
Vzdelanie a raná kariéra
Detstvo a mladosť trávil Kim Čong-un v Európe, najmä vo Švajčiarsku, pod falošnými menami. Navštevoval medzinárodnú školu v Gümligen blízko Bernu, kde sa naučil nemecky a do určitej miery aj anglicky a francúzsky. V rokoch 1998-2000 mohol študovať pod krycím menom Pak-un a po skončení štúdia sa vrátil do KĽDR, aby pokračoval na vojenskej akadémii. Po ukončení štúdií nastúpil do vojenskej a politickej štruktúry a v roku 2009 začal pôsobiť v Komisii národnej obrany.
V júni 2009 navštívil Čínu ako tajný vyslanec, kde rokoval o potravinovej pomoci pre KĽDR. Do roku 2010 si vytváral obraz v národnej politike a vo vojenských štruktúrach. Dňa 27. septembra 2010 bol vymenovaný za štvorhviezdičkového generála a 28. septembra sa stal tajomníkom Ústrednej vojenskej komisie a členom ústredného výboru strany. Tieto kroky mu zabezpečili nástupníctvo po zomretí otca.
Vláda a zahraničná politika
Kim Čong-un viedol KĽDR prostredníctvom tvrdého režimu, no zároveň inicioval rokovania so západnými predstaviteľmi a rozbehol viaceré diplomatické snahy, najmä po Zimných olympijských hrách 2018 v Južnej Kórei. V roku 2018 sa stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom na summite v Singapure a neskôr aj v Hanoji, čo viedlo k sérii rokovaní o odzbrojení a sankciách. Hoci tieto stretnutia priniesli určité pozitívne signály, významné záväzky o úplnom odzbrojení neboli dosiahnuté a sankcie zo strany OSN ostali platné, pokiaľ Severná Kórea nesplní očakávania medzinárodného spoločenstva.
Pod vedením Kim Čong-una rozšíril jadrový a raketový program, čo vyvolalo medzinárodné obavy. Analytici sa však zhodujú, že primárnym cieľom jeho zahraničnej politiky je udržanie moci a zabezpečenie obrany krajiny voči vonkajším hrozbám. Zároveň sa snaží o rokovania s Čínou a USA a prípadné zmiernenie alebo zrušenie časti sankcií z príslušného režimu.
Domáca politika a spoločenské dopady
Na domácej scéne Kim Čong-un vykonal reformy v ekonomike a zároveň posilnil kontrolu nad hranicami a trestami pre utečencov, čo viedlo k zhoršeniu životných podmienok niektorých Severokórejčanov. Vákuum moci a nestabilita v regiónoch je zaujímavým aspektom jeho vlády, pričom niektorí analytici tvrdia, že režim prežíva vďaka posilneniu lojality armády a strany. Nárast výskytu informácií o zdravotnom stave lídrov viedol k rôznym mediálnym špekuláciám, no oficiálne informácie ostávajú obmedzené a často sa objavujú až s oneskorením.
Kľúčové míľniky a udalosti
Medzi významné míľniky patria: prvé osobné rokovania s americkým prezidentom (Trump) v roku 2018, následné stretnutia a pokusy o zmiernenie sankcií, ako aj zintenzívnenie jadrového a raketového programu. Dôsledkom vojenko-sankčného režimu OSN zo strany USA a spojencov došlo k výraznému tlaku na KĽDR a k potrebe diplomatických rokovaní, ktoré sa snažia dosiahnuť aspoň čiastočné odzbrojenie výmenou za uvoľnenie hospodárskych sankcií.
- Stretnutie s Donaldom Trumpom v Singapúre (2018).
- Stretnutie v Hanoji s Donaldom Trumpom (2019).
- Pokračovanie jadrového programu a obmedzené uvoľnenia sankcií v závislosti od dohôd.
- Oficiálne potvrdené informácie o rodine a verejnom vystupovaní na významných štátnych podujatiach.
Demografia, kultúrne a symbolické prvky
Deň narodenia Kim Čong-una sa v Severnej Kórei označuje za Deň žiarivej hviezdy, a Deň narodenia zakladateľa štátu Kim Ir-sena je vyobrazený ako Deň slnka. V posledných rokoch sa Severná Kórea snaží meniť tradičné symboly a znižovať vplyv predkov, aby upevnila vlastný status v rámci dynastickej línie.
Kim Čong-un, diktátor který vytvořil severokorejský Netflix
Bolestivá realita a kontrovérzie
V niektorých časových múroch sa objavujú správy o zdravotnom stave a dokonca špekulácie o možnom úmrtí lídra, čo vedie k špekuláciám a zmenám v medzinárodnej politike. Rozsiahle medzinárodné sankcie a diplomatické manévre ukazujú, že Severná Kórea ostáva kľúčovým hráčom na geopolitickej mápie, pričom jej jadrový a raketový program zostáva jedným z hlavných problémov pre medzinárodné spoločenstvo.
Krátke poznámky o medzinárodných vzťahoch
- Kim Čong-un rokoval s kamarátmi USA a Čínou s cieľom zmierniť sankcie a dosiahnuť aspoň čiastočné odzbrojenie výmenou za hospodársku pomoc.
- Diplomatické aktivity zahŕňajú návštevy v Peking, Soule a ďalších mestách so snahou o stabilizáciu regiónu a získanie širokej legitimacy.
- Jadrové a balistické testy zvýšili napätie vo vzťahoch s Japonskom a Južnou Kóreou, čo viedlo k intenzívnemu tlaku zo strany OSN.