Ruský klenotník nemeckého pôvodu Karl Peter Fabergé v rokoch 1885 až 1917 vytvoril v rodinnej dielni šperky v tvare veľkonočných vajec. Tieto zlaté vajcia majú vysokú umeleckú hodnotu, špičkovú kvalitu a často niesli aj významné posolstvá pre svojich darcov a obdarovaných. Údajne ich bolo vyrobených 69 a 50 z nich pre cársku rodinu Romanovcov, ktoré sú známe ako „cárske vajcia“; ostatné boli vytvorené pre ďalších prominentných zákazníkov. Prvé vajce vzniklo v roku 1885 na objednávku pre ruského cára Alexandra III. ako dar pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu pri príležitosti Veľkej noci.
Na prvý pohľad ničím výnimočné biele vajce otvorené odhaľovalo zlaté prekvapenie: zlato, ktoré sa ukrývalo vo vnútri. Pod bielou škrupinou sa skrývalo zlaté žĺtko a v ňom aj zlatá sliepočka; bola otvárateľná a v nej sa ukrývala diamantová replika cisárskej koruny. Tento dar urobil na cárovu manželku veľký dojem, a preto sa Mikuláš II. rozhodol jej jedno vajce darovať každý rok na Veľkú noc. Po smrti Alexandra III. jeho syn Mikuláš pokračoval v tradícii a dával každoročne vyrábať dve vajcia - jedno pre svoju matku a druhé pre manželku.
Najznámejšie Fabergého vajcia
- Rotschildovo vajce - najdrahšie vajce, vydražené za 16,5 milióna USD. Ružovej farby, s hodinami na prednej strane; každú hodinu z vrchu vajíčka vyskočí kohút pokrytý diamantmi.
- Zimné vajce - druhé najdrahšie, predané za 9,6 milióna USD; vyrezávané z horského krištáľu a zdobené diamantmi a platinou, symbolizujúce mráz. Vo vnútri sa nachádza prekvapenie v podobe miniatúrneho košíka s kvetmi z kremeňa a drahokamami.
- Korunovačné vajce - dar cára Alexandre; vonkajšok z viacfarebného zlata, zdobený gilošovaným smaltom a diamantmi; vo vnútri je miniatúrny koč, na ktorom sa viezla cárovná na korunovácii.
- Konvalinkové vajce - ružové smaltované vajce s diamantovými a perlovými konvalinkami; ukrýva portréty cára Mikuláša II. a jeho dcér.
- Stratené tretie vajce - zabavené Romanovcami počas ruskej revolúcie; stálo na zlatom stojane tvar levích labiek; obsahovalo hodinové prekvapenie a zafíry a diamantové tlačidlo.
Takto vznikla séria cárskych vajec, ktoré Fabergé vyrobil približne 50 kusov pre rodinu Romanovcov a ďalšie pre šľachtu a prominentných zákazníkov. Po revolúcii v roku 1917 mnoho vajec ušlo z Ruska, niektoré sa stratili, iné ostali v štátnom vlastníctve alebo v súkromných zbierkach. Odhaduje sa, že celkovo vzniklo približne 70 vajec, no dnes je isté, že 43 kusov je potvrdených ako existujúcich a prístupných verejnosti alebo súkromným zbierateľom. Fabergého vajcia sú považované za najvzácnejšie klenoty z obdobia impéria a ich hodnota pravidelne atakuje milióny až desiatky miliónov dolárov.
Vývoj a techniky fabergé vajíc
Peter Carl Fabergé, narodený v Petrohrade, bol synom ruského klenotníka s nemecko-francúzskym pôvodom. V roku 1872 prebral rodinný podnik a v roku 1885 vytvoril prvé veľkonočné vajce na objednávku cára Alexandra III. Keď cár videl, ako pôsobí tento dar na svoju manželku, rozhodol sa, že každý rok bude vyrábať podobné vajcia. Fabergé postupne spolupracoval s rôznymi remeselníkmi, pričom hlavnými boli Erik August Kollin, Michail Perchin a Henrik Wigström. Vytvoril približne 50 až 69 vajec pre cársku rodinu a ďalšie pre iných zákazníkov, pričom mnohé z nich obsahovali prekvapenia ako miniatúrne lode, lokomotívy alebo šaty korunových šiat.
Techniky, ktorými Fabergé vajcia vznikali, sú dodnes predmetom výskumu. Gilošovanie - jemné vyrezávanie kovu do mikroskopických vzorov - vytváralo holografický efekt na povrchu. V ponuke boli aj smalty; bohaté farebné odtiene už dnes nie sú ľahko reprodukovateľné, a tak sa často uvádza, že tajomstvá výroby sú dnes čiastočne stratené. Každé vajce bolo jedinečné a vyžadovalo koordináciu práce viacerých remeselníkov - od kovania až po smaltovanie a maliarstvo. Aj preto sú Fabergé vajcia často opisované ako dirigované dielo, kde Fabergé bol akoby dirigentom orchestra.
História poznania a súčasný odkaz
Po zvrhnutí monarchie v roku 1917 boli Vajcia často vyvážané alebo ukrývané pred Marxistickou vládou. Najväčšiu súčasnú zbierku tvoria súkromné zbierky a muzeálne inštitúcie. Z času na čas sa objavia tendsie k obrovskej hodnote vo svetových aukciách. Napríklad zimné vajce z roku 1913 patrí medzi najdrahšie kusy; jeho súčasná aukčná hodnota sa odhaduje na desiatky miliónov eur a porovnania často sú presúvané medzi aukčnými síňami ako Christie’s či Sotheby’s.
Medzi významné fakty patrí, že Fabergé vyrobil viac než 60 až 71 vajec (podľa rôznych zdrojov), z ktorých 43 kusov zostalo potvrdených ako existujúce. Po revolúcii sa niektoré vajcia dostali do zahraničia, iné zostali v Moskovskom Kremlí a v súkromných zbierkach. Najväčšiu súkromnú zbierku vlastní Viktor Vekselberg a jeho Fabergé múzeum v Petrohrade, ktoré predstavuje významný kultúrny a investičný odkaz impéria.
Záver a súčasné kontexty
Fabergé vajcia sa dnes tešia nielen umeleckej hodnote, ale aj historickému a investičnému významu. Ako uvádzajú odborníci, ich hodnota spočíva vo výnimočnej kombinácii remeselného majstrovstva, umeleckého vyjadrenia a historickej symboliky moci a rodiny cárov. Zimné vajce a iné exempláre sú často považované za kľúčové artefakty dekoratívneho umenia a predstavujú jedinečnú kapitolu v histórii Západnej Európy a Ruska.
Fabergé Masterpieces : The Exquisite Art of Imperial Eggs | SLICE WHO | FULL DOCUMENTARY
Perličky a špecifiká príbehov jednotlivých vajec
- Rotschildovo vajce: najdrahšie a najviac spektakulárne - hodiny na prednej strane a kŕčatý mechanizmus so skákaním kohúta každú hodinu.
- Zimné vajce: vyrezávanie z horského krištáľu s platinovými vločkami a 4500 diamantmi; vo vnútri sú košík a kvety z kremeňa a nefritu.
- Korunovačné vajce: miniatúrny koč s dverami, ktoré otvárajú sa a objavuje vnútri ďalšie prekvapenie z radu miniatúrnych diel.
- Konvalinkové vajce: ružové smaltované s konvalinkami a portrétmi cára a jeho dcér.
- Stratené tretie vajce: stratilo sa počas revolúcie a objavilo sa až v následnom období; obsahovalo zlaté hodiny a diamanty.
Historické kontexty a súčasné konverzné hodnoty ukazujú, že Fabergé vajcia sú viac než len šperky - sú to ikonické symboly monarchie, umeleckého remesla a investičného kapitálu v muzeálnom svete. Každé vajce má svoj príbeh, ktorý sa viaže k osudu cárov, členov rodiny i samotných remeselníkov, ktorí ich tvorili.