Rozsah spotreby masa je obrovský a každý rok predstavuje miliardy zvierat usmrtených pre ľudskú výživu. Podľa FAO sa ročne spotrebuje približne 360 milionov ton mäsa, čo prevádza do alarmujúcich čísel zabitých zvierat po celom svete. Denné čísla sa líšia podľa druhu zvierat a dostupných údajov, pričom kurčatá tvoria najväčšiu časť z nich.
Denné čísla zabitých zvierat podľa hlavných druhov
Podľa ourworldindata.org je každý deň porazených približne 900 000 kráv. Ak by každá krava merala dva metre a stála za sebou, táto rada by sa tiahla 1 800 kilometrov. Denný účet zabitých kurčiat je ešte výraznejší: približne 202 miliónov kusov denne. Pre lepšie pochopenie sa dá povedať, že každú minútu je porazených približne 140 000 kurčiat. Ďalej sú to kačice (okolo 12 miliónov denne), ošípané (asi 3,8 milióna) a ovce (1,7 milióna) a kozy (1,4 milióna).
Počet zabitých rýb je najistý len v rámci odhadov, no predstavuje stovky miliónov denne. Naozajstná neistota spočíva v tom, že pre ryby neexistujú vždy spoľahlivé celeglobálne štatistiky ako pre hospodárske zvieratá.
Podmienky chovu a utrpenie zvierat
Väčšina hospodárskych zvierat je chovaná v žalostných podmienkach, čo prispieva k utrpeniu počas života aj pred zabitím. Prasatá žijú v stiesnených a stresujúcich podmienkach; kravám sa odoberajú teľatá pre produkciu mlieka, čo vedie k utrpeniu matky aj teleňa. Mnohé zvieratá sú kastrované bez anestézie. Podmienky chovu a prepravné praktiky často vedú k zbytočnému poškodeniu a stresu, čo zhoršuje aj kvalitu mäsa a zdravie ľudí.
Okrem samotného číselného vyjadrenia sú dôležité aj dopady na environmentálne a sociálne systémy: menej pôdy na produkciu, vyššia potreba krmív a negatívne dopady na biodiverzitu. Väčšia časť svetovej pôdy je dnes využívaná na chov hospodárskych zvierat a pestovanie krmív; bez konzumácie mäsa by sa mohli ušetriť miliardy hektárov pôdy a zredukovať emisie.
Dôsledky pre klímu, zdravie a biodiverzitu
Redukcia spotreby mäsa by mala viaceré prínosy: zníženie používania antibiotík v chove, čo by zmiernilo vznik rezistentných baktérií; sníženie rizika pandemických ochorení, ktoré často vychádzajú zo zvierat; a zníženie utrpenia zvierat. Okrem toho by menej využitej pôdy znamenalo väčšie množstvo lesov alebo ďalších ekosystémov a vyššiu biologickú rozmanitosť. Potravinový systém je však komplexný; globálne stratégie by mali zahrnúť aj redukciu odpadu, lepšie trvanie a efektívnosť potravín a kultiváciu alternatívnych zdrojov bielkovín.
Vegánstvo a alternatívy
Existujú alternatívy k tradičnej strave založenej na živočíšnych výrobkoch. Rastlinná strava ponúka širokú škálu jedál, ktoré môžu nahradiť mäso a mliečne výrobky. Vegánstvo je viac než diéta; je to pohľad na svet, ktorý kladie dôraz na rešpektovanie prírody a tvorov, znižovanie utrpenia a environmentálnu udržateľnosť. Niektorí ľudia začínajú postupne, najprv vegetarizmus a následne vegánstvo, iní skúšajú mesiac bez živočíšnych produktov a sledujú zdravotné a psychologické prínosy. Hlavnou výzvou v tejto ceste je zabezpečenie dostatku vitamínov, najmä vitamínu B12, a primeranej živiny zo rastlinnej stravy.
- Prechod na rastlinnú stravu môže znížiť potrebu antibiotík a zlepšiť zdravie.
- Návrhy na začiatok: čítať štúdie a články o vegánstve, skúsiť mesiac bez živočíšnych produktov, sledovať svoje telo a prispôsobiť stravu.
- Vízia spoločnosti: redukcia utrpenia zvierat a zlepšenie environmentálneho stavu klímy a biodiverzity.
Praktické scenáre zo sveta aj zo Slovenska
V Európskej únii prevažuje chov zvierat v klietkach, a preto sú organizácie ako Eurogroup for Animals a Eurobarometer aktívne v skúmaní verejného postoja k dobrým životným podmienkam zvierat a k potravinovým systémom. Výskumníčky a analytici zdôrazňujú potrebu transformácie potravinových systémov s jasnými cieľmi a lepšou koordináciou politík, aby sa minimalizoval odpad a zlepšili sa environmentálne výsledky. Na Slovensku existujú iniciatívy na znižovanie potravinového odpadu a zlepšovanie informovanosti spotrebiteľov o dátumoch spotreby a dátumoch minimálnej trvanlivosti.
Príklad praxí na Slovensku: podľa informácií z roku 2015 sa ročne stratí alebo skončí ako odpad okolo 20 percent mliečnych výrobkov (29 miliónov ton) v rámci Európy; veľká časť odpadu pochádza zo spotreby a neefektívneho skladovania potravín. Od roku 2021 existuje povinnosť triediť kuchynský biologický odpad z domácností (KBO); niektoré typy odpadov sú zlikvidované inak, čo znižuje environmentálne dopady. Pri pohľade na globálne štatistiky sa ukazuje, že aj akékoľvek zlepšenia v správe potravinových systémov môžu mať významný vplyv na biodiverzitu a klímu.
Pohľad do praktickej reality
Popisovú ilustráciu ukazujú aj konkrétne jaty cez realistické detaily: „Štiesnená miestnosť, teplo, vlhko, obrovské píly, krv na dlážke, na stenách, na náradí“ a podobne opisuje husté výrobné linky a mechanizmy porážky. Tieto pasáže majú za cieľ poukázať na intenzitu a rituály, ktoré sú súčasťou moderného mäsiarskeho priemyslu a ktoré zároveň vyvolávajú otázky o etike a humánnosti v chove a porážke zvierat.
V dnešnom článku sme zhromaždili údaje o počte zvierat zabitých denne na mäso a poukázali na súčasné aj potenciálne dopady na zdravie ľudí, zvieratá a planétu. Ide o komplexnú tému, ktorá vyžaduje kombináciu štatistík, environmentálnych a etických úvah a praktických krokov smerujúcich k zodpovednej spotrebe a zlepšeniu životných podmienok zvierat.
Zhrnutie dát zo zdrojov
- Denné zabíjanie kráv: približne 900 000 podľa Our World in Data.
- Denné zabíjanie kurčiat: približne 202 miliónov; v minútovom prepočte 140 000 kurčiat.
- Ošípané, ovce a kozy: približne 3,8; 1,7 a 1,4 milióna denne.
- Ryby: presný počet je neistý; odhady sú stovky miliónov denne.
- Environmentálne dopady: veľký podiel pôdy na chov, využitie vody a znečistenie odpadom.