Príbeh o hobitoch a ich jedálnych návykoch ponúka jedinečný pohľad na kuchyňu Stredozeme, ktorá je úzko previazaná s reálnou viktoriánskou Anglickou a s gastronomickými predstavami Johna R. R. Tolkiena. V texte sa sústreďujeme na to, čo Samom, verný spoločník Froda Pána prsteňov, nechcel alebo nemal rád, a ako Tolkien využíva jedlo na budovanie atmosféry, kontextu a charakterov.
Hobiti: pôvod a kulinárska identita
„Hobiti radi jedia šesťkrát denne.“ Tohto výroku si dejiny pamätajú a Tolkienov Kraj v Hobitovi zobrazuje ako časť viktoriánskeho vidieka, ktorý je zároveň akousi kulisou pre voľný pohyb postáv a ich spoločenského života. Bilbo, Gandalf a trpaslíci často využívajú jedlo ako most k spoločným chvíľam, ktoré posilňujú vzťahy a pohodu v kruhu priateľov.
Tolkienov osobný vzťah k jedlu hobitov je zreteľný: „Ve skutečnosti jsem ve všem hobit kromě velikosti,“ vyhlásil. Má rád salát z čerstvých húb, čo sa prelína do jeho opisov jedál v Kraji a vo väčšine kľúčových scén s jedlom. Jedlá a nápoje sa tak stávajú nielen potravou, ale aj symbolmi prostredia, spoločenského postavenia a vývoja vzťahov.
Gurmánske scény ako nosiče kontextu
Porter, tmavé pivo, aj iné nápoje ako beer či ale (portera a svetlé pivo) predstavujú nielen chuťový základ, ale aj atmosféru scény. Porter a ďalšie nápoje sú súčasťou sociálnych interakcií v kraji a zároveň ukazujú rozdiely medzi postavami a ich spoločenským postavením. „Malinový džem a jablkový koláč“ povedal Bifur, „Koláč s mletým ovocím a syr“ povedal Bofur, a ostatní trpaslíci sa dožadovali viac koláčov a piva. Tieto dialógy vytvárajú autentickú kulisu a dávajú čitateľom predstavu o tom, čo hobiti jedli a pili na čajových stretnutiach.
Slová a tón Tolkienových textov vynikajúco vyzdvihujú dojem z jedla: jedlo a nápoje nie sú len potravou, ale aj spôsobom, ako autor vyjadruje históriu miesta, úroveň rozvinutosti a vzťahy medzi postavami. V Kraji, kde sa odohrávajú udalosti, sa tiež ukazuje, že viktoriánske prvky sa miešajú s fantazijným prostredím Stredozeme, čím sa jedlo stáva mostom medzi realitou a mýtom.
Dané jedlá a ich historická inšpirácia
V texte sa uvádza, že „Melton v Mowbray“ v Leicestershire je miestom pôvodu slávnych viktoriánskych koláčov - Mäsový koláč plnený bravčovinou (Melton Mowbray Pork Pie). Tento koláč s kôrkou z lístkového cesta a poctivým bravčovým aspikom bol obľúbený na čajových stolcoch a slúžil ako tradičný doplnok k čajovým koláčikom. Tolkien mal tieto koláče rád a mohol ich zo svojej detskej skúsenosti či rodinnej tradície znázorniť ako súčasť domáceho koláčového repertoáru.
„Vysoký čaj“ a „nízky čaj“ sú dôležitými pojmami, ktoré Tolkien využíva na odlíšenie socializácie a jedálenskej kultúry. Vysoký čaj bol výdatnou večerou kombinovanou s popoludňajším čajom a viacchodovým menu, zatiaľ čo nízky čaj sa podával prevažne hosťom usadeným pri menších stoloch v salóniku a obsahoval predovšetkým dezerty a ľahšie pokrmy. Bilboovo zhromažďovanie koláčov počas Nečakanej párty potom ilustruje rozdiely medzi týmito dvoma typmi čajových hostín a ukazuje, ako sa jedlo prelína s kultúrnou identitou postáv.
Vo viktoriánskom Anglicku sú dôležité aj tradičné koláče a chleby. Pies a tart predstavujú dva typy koláčov s rozdielmi v spôsobe či tvare: pie má zakrytú náplň, zatiaľ čo tart má odkrytú náplň. Pre Bilba a jeho hostí je charakteristické, že koláče sú „krásne a okrúhle“ a že na stole nahradia časté doplnky k čaju.
Okrem koláčov sa pri stole objavuje aj syr a ďalšie trvanlivé potraviny. V identite Kraj a vo vnútri postáv sa objavujú tvrdé syry, ktoré sa ľahko vyrábajú, skladujú a vydržia dlho - Fowler’s Original Little Derby, Fowler’s Original Sage Derby a Barber’s 1833 Vintage Reserve Cheddar sú spomenuté ako príklady syrov vhodných na dlhšie skladovanie a bežné hosťovanie.
Šaláty, vajcia a chlieb
V viktoriánskej dobe bol charakteristický jednoduchý šalát s bylinkami a varenými vajciami. Letný šalát podľa pani Beetonovej vyžaduje 3 hlávky šalátu, 2 hrste lístkov žeruchy záhradnej, 10 mladých reďkoviek a pár koliesok uhorky. Gandalf v prvom vydaní Hobita žiada kura s paradajkami, no v druhom a nasledujúcich vydaniach ide o kura s kyslými uhorkami, čo odráža úpravy textu a zároveň ukazuje citlivé prechody medzi verziami a ich výkladom.
Hovädzie či jahňacie mäso sa vo viktoriánskej dobe stávalo súčasťou náplní koláčov, no posledných sto rokov sa robia bez mletého mäsa a s ovocím ako hlavnou náplňou. Túto historickú zmenu Tolkien využíva ako súčasť kontextu kraja, ktorý je idealizovanou verziou anglického vidieka, a zároveň ukazuje, že jedlo odráža vývoj spoločnosti a gastronómie v čase.
Chuť a varenie: káva a pivo
Čaj a káva často sprevádzajú hostiny. Do čaju sa tradične podáva smotana a karamelizovaný cukor alebo lisabonský cukor. Bilbo varí kávu v kanvici zavesenej v krbe; výber kávových zŕn z doby počas eduardovskej éry, keď dominovali brazílske zrná, odráža historický kontext. Najstaršie kaviarne sa objavujú v Londýne v polovici 17. storočia a do textov vstupuje aj literárna symbolika: čierna a biela chuť kávy, ktorú kombinujú dve metódy prípravy.
Porter a svetlé pivo predstavujú dôležitú súčasť hospodárskeho a sociálneho života. Kvasenie a pivná kultúra sú v texte zakotvené cez rozdiely medzi beer a ale, a správne rozlíšenie medzi nimi, aby sa dosiahol autentický opis. Bilbo má k dispozícii komoru plnú sudov zrejúceho piva a používa kybel s objemom jednej britskej pinty. V skutočnosti ide o sofistikovanejší spôsob varenia piva, ktorý sa objavil vo viktoriánskej dobe.
Ak by sme chceli použiť ešte staršie exotické pivo, existuje aj verzia receptu na anglosaské pivo ochutené kvietom a plodmi čiernej bez, ktorá by sa mohla objaviť v budúcnosti. Hovädzie a mäso sa objavujú aj v ďalších receptoch, ktoré výslovne naznačujú použitie piva ako sprevádzajúceho nápoja pri jedle.
Záver o jedle Samovom a jeho kulinárskom priestore
Sam, ako hobbit, predstavuje kulinársku tradíciu domova a pohostinnosti. Jedlo u neho a v jeho spoločnosti slúži nielen ako výživa, ale aj ako kombinačná sila pre prežitie, spoločenstvo a cestu za dôležitým údelom. Tolkienov opis jedál, nápojov a kulinárskych zvyklostí tak nie je iba o receptoch, ale o tom, ako kultúrne a historické vplyvy formujú fikčné prostredie a ako sa tieto prvky prelínajú s hrdinami a ich príbehmi.
