Nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, ruský vedec Iľja Mečnikov zverejnil v roku 1908 teóriu, podľa ktorej sa populácie konzumujúce veľa fermentovaného mlieka - napríklad Arméni, Bulhari či Turci - dožívajú vysokého veku. V roku 1954 sa v literatúre v súvislosti s antibiotikami zaviedol po prvýkrát aj názov probiotiká (po grécky znamená pro pozitívny a bios život). Išlo o látku blahodarnú pre život, pôsobiacu proti nežiaducim účinkom antibiotík. Najznámejšie probiotiká sú laktobacily a bifidobaktérie. Laktobacilom sa darí najmä v zažívacom trakte, v pošve a v materskom mlieku. Bifidobaktériam zase v tenkom a hrubom čreve. Mliečnych výrobkov s probiotikami sa vyrába mnoho - jogurty, jogurtové mlieka, zákysy a ďalšie kvasné mliečne nápoje.
Odborníci tvrdia, že nie je dôležité, aby laik prenikal do hĺbok a skúmal toho, ktorý laktobacil či bifidobaktériu konkrétny mliečny nápoj obsahuje. Pretože každý z nich má vlastný názov a niekoľko podskupín. Podstatné je, aby výrobok vôbec nejaké probiotiká obsahoval. Tie sú - logicky - prítomné len tam, kde je prítomná živá kultúra. Výrobca síce o ich prítomnosti často informuje na obale, ale aj mnohí odborníci sa k niektorým výrobkom stavajú s podozrením.
Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že ak mliečny nápoj obsahuje živú kultúru, nemôže mať dlhú lehotu trvanlivosti. Prítomnosť probiotík preto radia jednoducho otestovať napríklad na jogurte tak, že jeho celofánový obal by sa mal po hodine-dvoch od vyloženia z chladničky vyduť smerom von. Probiotický výrobok by nemal byť tepelne spracovaný. Keď ho však výrobca kvôli dezinfekcii spracoval, potom doň musel baktérie vložiť dodatočne.
Tráviaci trakt, imunita a význam probiotík
Tráviaci trakt si musí poradiť nielen s rozložením potravy a s jej strávením, ale zároveň sa musí chrániť pred neželanými votrelcami - toxínmi, vírusmi, smrtiacimi baktériami a podobne. Tie doň nielenže prenikajú zvonka s potravou, ale sa významne rozmnožujú pri rozklade potravy. Pozoruhodné pritom je, že škodlivé i prospešné mikroorganizmy sú rozmiestnené po celej sliznici tráviaceho systému. Pritom keby sa rozložila celá črevná sliznica, ktorá prichádza do kontaktu so spracovaním potravy, predstavovala by plochu väčšiu ako tenisové ihrisko - približne 300 m2. „Na slizniciach takejto obrovskej plochy žije desaťnásobne viac baktérií a mikroorganizmov, ako má človek buniek,“ informuje MUDr. Pritom.
V ňom žalúdok ešte neposkytuje vhodné prostredie na prežívanie baktérií. V ňom sa ich množstvo pohybuje približne okolo čísla 10 na tretiu na mililiter obsahu. V tenkom čreve počet mikroorganizmov o niekoľko radov stúpa, aby sa po presune do hrubého čreva pohyboval okolo hodnoty 10 na štrnástu až šestnástu. „Zo žalúdka sa potrava do tenkého čreva presúva po niekoľkých hodinách, ostáva v ňom tiež niekoľko hodín ale následne v hrubom čreve až niekoľko dní. Je dôležité, aby pri výskyte obrovského množstva baktérií v tenkom a najmä v hrubom čreve bola zabezpečená vhodná skladba ich mikroflóry.“
„Tiež keď sa črevná flóra naruší užívaním antibiotík, hormonálnej antikoncepcie, pokazenými potravinami či potravou nevhodného zloženia, reaguje sliznica zápalmi a vôbec oslabením imunitného systému,“ konštatuje Bukovský. Laktobacily takisto bránia rozmnožovaniu baktérií, ktoré spôsobujú črevné hnačky. Pomáhajú tiež k zlepšeniu celkovej imunity organizmu vrátane zápalov horných dýchacích ciest. Pozitívne pôsobia aj proti rozmnoženiu baktérie Helicobacter pylori, ktorá sa objavuje v žalúdku a býva pôvodcom zápalov čriev i žalúdočných vredov.
Objavili sa dokonca informácie, ktoré hovoria o vplyve probiotík na znižovanie vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Výživári radia konzumovať jogurt alebo zákys so živou kultúrou hlavne na raňajky. Vtedy sa organizmus čistí a je vhodnejšie, keď iné potraviny nepôsobia proti účinku probiotík. Podľa lekárov aj probiotiká v tabletách pomáhajú udržiavať rovnováhu črevnej, ale aj vaginálnej flóry. Keďže ich však na trhu nájdeme obrovské množstvo, je pravdepodobnejšie, že vhodný preparát ponúknu predovšetkým známejšie a väčšie firmy.
Živé probiotické kultúry obsahuje väčšina čerstvých jogurtov. Dôležité je vždy skontrolovať dátum spotreby. Z nápojov obsahujúce probiotické baktérie sú to hlavne mliečne nápoje a tiež sójové verzie kefíru a acidofilného mlieka. Syry sú zdrojom probiotík. Najčastejším a najznámejším prirodzeným prostredím pre probiotiká sú kyslomliečne výrobky - jogurty, zakysanky, bryndza. Nachádzajú sa aj v pivovarských kvasniciach, či v ich extrakte známom ako Pangamín. V súčasnosti sa dajú kúpiť aj vo výživových doplnkoch, akým sú probiotiká Probio-fix, Nutrolín B a iné.
Jogurt ako zdroj živín a probiotík
Jogurt je mlieko fermentované za prítomnosti mliečnych baktérií. Určité špecifické druhy baktérií zmenia časť laktózy na kyselinu mliečnu. Dve najčastejšie využívané baktérie v tomto procese sú probiotické baktérie lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophilus. Čím čerstvejší jogurt je, tým viac živých baktérií obsahuje. Jogurt má podobnú nutričnú hodnotu ako mlieko, no kým telo strávi za hodinu asi 30% spotrebovaného mlieka, za ten istý čas strávi až 90% jogurtu. Jogurt má povesť zdravej potraviny. Kvalitný jogurt je bohatým zdrojom bielkovín a vápnika.
Niektorí výrobcovia pridávajú do svojich jogurtov rôzne zdraviu prospešné prísady. Najrozšírenejšie je prídávanie probiotických kultúr obsahujúcich Lactobacillus acidophilus, L. casei, L. reuteri a Bifidobacterium bifidum. Tieto baktérie pomáhajú udržiavať rovnováhu medzi viac než 200 druhmi baktérií nachádzajúcich sa v črevnom prostredí. Jogurtové kultúry a probiotiká vo všeobecnosti sú často predmetom výskumov pre ich rôznorodé pozitívne účinky na ľudský organizmus, od zlepšovania trávenia a schopnosti znížiť riziko infekcií tráviaceho traktu až po posilňovanie imunitného systému a znižovanie rizika vzniku niektorých druhov rakoviny.
Jogurt má blahodarný vplyv napríklad na trávenie osôb, ktoré trpia poruchou trávenia laktózy. Jogurt je výnimočný v tom, že probiotické kultúry v ňom obsiahnuté produkujú enzýmy potrebné pre trávenie laktózy počas procesu fermentácie. To spôsobuje, že mliečny cukor obsiahnutý v jogurte je pre týchto ľudí oveľa ľahšie stráviteľný. Štúdie preukázali tiež pozitívny účinok jogurtov na deti trpiace chronickou hnačkou, či v zmierňaní tzv. cestovateľskej hnačky u dospelých.
Pokiaľ chcete mať z jogurtu naozaj úžitok, dajte si pri jeho výbere záležať na tom, aby naozaj obsahoval živé a aktívne probiotické baktérie. Asi najznámejší fermentovaný mliečny nápoj patrí medzi zdravé pokrmy. Zdravé preto, že jeho konzumácia priaznivo ovplyvňuje fungovanie ľudského organizmu. Pravidelná konzumácia jogurtu zlepšuje stav čriev, najmä vytvára vhodné prostredie pre rast probiotických baktérií. Jogurt zmierňuje ťažkosti s trávením mliečnej bielkovine. Stimuluje imunitný systém. Znižuje cholesterol. Prospieva dlhovekosti.
Probiotiká v jogurte vyživujú naše črevá, čo ďalej znižuje zápal v tele. Dôležitá je aj kombinácia s prebiotikami - vláknina zo zložiek ako cibuľa, cesnak, pór či banány, ktoré podporujú rast dobrých baktérií v čreve. Jednotlivé zložky spolu s probiotikami majú synergický účinok a zlepšujú vstrebávanie živín. Efekty sú potvrdzované štúdiami, ktoré ukazujú zlepšenie hydratácie pokožky a imunitných reakcií pri kombinácii probiotík, prebiotík a správnej stravy.
Praktické tipy pri výbere a využívaní probiotík v jogurte
- Hľadajte jogurty s označením živé kultúry a s uvedeným zoznamom kmene obsahujúcich Lactobacillus a Bifidobacterium.
- Overte dátum spotreby a skladujte jogurty v chlade; probiotiká môžu byť citlivé na tepelnú úpravu.
- Pri antibiotickej liečbe zvážte doplnenie probiotík, ale konzultujte to s lekárom.
- Pre ľudí s intoleranciou laktózy je jogurt ľahšie stráviteľný vďaka fermentácii laktózy baktériami.
- Pri výbere jogurtov sledujte aj obsah tukov a pridaných cukrov; najlepší účinok majú tie s čistým zložením a živými kultúrami.
Vo všeobecnosti jogurt a ďalšie kyslomliečne výrobky sú bohaté na bielkoviny a vápnik a často obsahujú aj probiotické kultúry. Rôzne štúdie skúmali vplyv AB-jogurtov na eradikáciu Helicobacter pylori a ukázali, že AB-jogurt môže zlepšiť efektivitu liečby aj pri rezistencii baktérie. Vedenie štatistík a experimentov ukazuje, že kombinácia probiotík s bežnou liečbou môže mať významný pozitívny vplyv na zdravie čriev a imunitu, a to aj pri rôznych chorobách a stave organizmu.
Okrem jogurtov sú probiotiká prirodzené aj v bryndzi, kefíre, kyslej kapuste a ďalších fermentovaných potravinách. Výrobky z fermentovaných mliekých výrobkov predstavujú dôležitý zdroj živín a môžu prispievať k znižovaniu krvného tlaku, zlepšeniu metabolického zdravia a podpore imunitného systému. Probiotiká sú dnes bežne dostupné aj vo forme doplnkov, no potraviny poskytujú prirodzenú formu vstrebávania a podporu zdravej črevnej mikroflóry.
Probiotics Benefits + Myths | Improve Gut Health | Doctor Mike
V závere je dôležité zdôrazniť, že aby jogurt priniesol maximálny úžitok, treba vyberať výrobky s živými kultúrami a s vhodným zložením, spolu s vyváženou stravou bohatou na prebiotiká a vyhýbať sa nadmernému tepelnej úprave a zbytočným pridávaniam cukrov. Kombinácia zdravého životného štýlu a konzumácie probiotík v jogurtoch môže prispieť k lepšiemu tráveniu, posilneniu imunity a celkovému zdraviu.
Jogurt je jednou z najdôležitejších súčastí bežnej stravy dospelých aj detí. Na čo si teda dávať pozor pri výbere a ako maximalizovať prínos probiotík v jogurte? 1) sledujte živú kultúru, 2) vyberajte nízky obsah cukru a tukov, 3) kombinujte s prebiotikami v strave a 4) nezabúdajte na rozmanitosť fermentovaných potravín a doplnkov podľa potreby.