Umelý chov kačice divej je overená cesta, ako doplniť voľne žijúce populácie alebo vo vhodných podmienkach založiť nové. Kačica divá je stále veľmi atraktívna poľovná zver najmä v nížinách a pahorkatinách južného a zvlášť juhozápadného Slovenska. V najlepších rokoch jej lov dosahoval takmer 30-tisíc jedincov, ale medzičasom klesol na menej ako osemtisíc. Hoci umelý chov kačice divej nie je žiadna novinka, chceme ho pripomenúť ako spôsob, ktorým možno doplniť populáciu voľne žijúcich jedincov alebo vo vhodných podmienkach vytvoriť základ novej populácie.
Nežiaduce kríženie a genetické riziká
ŽIADNE KRÍŽENCE! V minulosti sa na umelý chov využívali viaceré krížence kačice divej, napríklad s plemenom khaki campbell. Malo to síce prednosti z hľadiska polointenzívneho hydinárskeho chovu, ale boli príliš ťažké, horšie lietali a nemali potrebnú morfologickú, predovšetkým farebnú uniformitu. Nepriaznivo ovplyvňovali genofond voľne žijúcich čistokrvných populácií kačice divej. Na problémy s postupným zhoršovaním nielen genetických, ale aj morfologických a fyziologických vlastností kačíc z umelého chovu podrobne poukázal prof. Šťastný vlani v Česku na stránkach poľovníckeho časopisu (Svět myslivosti 10/2022). Písal o znižovaní schopnosti tráviť prirodzenú potravu, o viazanosti na človeka a o genetických zmenách. Toto nehrozí, ak sa do chovu pravidelne zaraďujú jedince z voľnej prírody.
Rôzne formy chovu a ich výhody
NA RYBNÍKU: Medzi polointenzívne chovy patrí voľný chov na rybníku. Kačice sú viazané na určitú časť rybníka veľmi intenzívnym celoročným prikrmovaním. Vhodné prostredie a dostatok krmiva zabezpečia vysokú koncentráciu vybudovaných hniezd, ktoré v čase znášky slúžia ako zdroj nového chovného materiálu. Výhodou je nízka potreba prikrmovania, pretože kačice získavajú prirodzenú potravu z rybníka a jeho okolia. Nevýhodou je, že vzhľadom na roztrúsenosť hniezd nemožno nájsť všetky vajcia a je tu riziko strát chovaných jedincov a vajec vplyvom predátorov. Samozrejme, tomu sa dá predchádzať intenzívnym tlmením týchto predátorov v zmysle legislatívy. Nezanedbateľným plusom je, že kačice vyliahnuté na určitom mieste sa v nasledujúcich rokoch vracajú hniezdiť do lokality vyliahnutia.
V OHRADE: Vyššou formou, ktorá umožňuje lepšiu ochranu a kontrolu, je chov v uzavretých ohradách na brehu rybníka. Pri tomto systéme ohrada, v ktorej sú rodičovské jedince, sčasti siaha do rybníka. Rodičovské jedince majú zastrihnuté letky, aby neunikali z ohrady. Hniezda sú vo vnútri ohrady, čo zabezpečuje ľahké zbieranie vajec bez strát. Straty na rodičovskom kŕdli sú minimálne a počet znesených vajec, vzhľadom na pestrejšiu potravu získanú z rybníka, vyšší.
VO VOLIÉRE: Najefektívnejší je chov v krytých voliérach s vyšším počtom oddelení. Voliéry s rozmermi 3x7 alebo 3x10 metrov sú zakryté sieťovinou. Mali by byť umiestnené na slnečnom stanovišti s južnou expozíciou. Pre uľahčenie pohybu ošetrovateľov by mala byť voliera vysoká aspoň 180 centimetrov. Bočné steny musíme zapustiť 15 - 20 centimetrov do zeme, aby sme zabránili vniknutiu predátorov (podhrabanie). Na jeden kus treba počítať s plochou 4 - 6 štvorcových metrov vrátane vody. Vhodné je vybudovať manipulačnú chodbu, z ktorej vedú dvierka do každej voliéry. Voliéry sú umiestnené vedľa seba, pričom bočné, dlhšie steny majú spoločné. Zadnú časť voliéry musí tvoriť vodná plocha. Tú zabezpečíme tak, že voliéry vybudujeme na okraji prirodzeného potôčika, ktorý bude zasahovať do zadnej časti voliéry a pretekať postupne všetkými oddeleniami. Poprípade vybudovaním umelého kanála. Vodná plocha musí byť široká minimálne 60 centimetrov, hlboká aspoň 20 centimetrov a breh musí zostupovať pozvoľna. Voliéry by mali mať spád do vody, aby sa zabránilo ich zabahneniu pri vystupovaní kačíc z vody. Spád terénu zabezpečí rýchle stekanie vody. Voda vo voliére neslúži len na napájanie a kúpanie, ale je potrebná aj na párenie kačíc. Preteká zadnou, krajnou stranou voliéry. Aj jej prietok - vodná plocha, musí byť ohradený, aby kačice neprebiehali z jednej voliéry do druhej. Vo voliére je tiež násypec na krmivo s rozmermi 1x1 meter, alebo iné druhy kŕmidiel. Pokiaľ je kanál umelý, nesmieme zabudnúť na štrk a piesok, ktoré slúžia ako gastrolity. Voliéra musí byť umiestnená na priepustnej pôde, aby sa celá plocha nezamáčala. Osadenstvo jednej voliéry predstavuje káčer a 3 až 4 kačice. Znáškové kmene vytvárame v októbri. Vtáky ponechávame v znáške maximálne dva roky s tým, že každý rok obmieňame 50 percent zvierat.
Chovné jedince a zásady krížovania
Chovné jedince: Do voliér nasádzame vtáky zo skorých znášok. Pri výbere postupujeme tak, aby sa do chovu dostali len zdravé, dobre vyvinuté jedince, o ktorých vieme, že sú zaručene čistokrvné. Musíme tiež počítať s rezervou pre prípad úhynu kačíc či neplodnosti káčerov. Pri farmovom chove môžeme rátať so znáškou 30-40 vajec na kačicu.
Kŕmenie a rast káčat
Výživa kačíc v znáškovom kmeni má veľký vplyv na množstvo a kvalitu znesených vajec a tiež na počet živovyliahnutých káčat. Kačiciam mimo znáškového obdobia a pri využívaní vodného výbehu stačí doplnkové kŕmenie zmesou zrnovín. Vhodnejšie je však podávať im plnohodnotnú výživu kombinovaním jadrových a objemových krmív s doplnkami minerálnych látok a vitamínov. Najneskôr 14 dní pred očakávanou znáškou musíme začať podávať kačiciam kompletnú kŕmnu zmes HYD-23 pre kačice v znáške, v ktorej je optimálne zastúpenie všetkých zložiek výživy, hlavne esenciálnych aminokyselín. Výživárske firmy vyrábajú kompletné kŕmne zmesi nutrične vybilancované presne podľa potrieb jednotlivých chovných kategórií a druhov zvierat.
Zbieranie vajec a liahnutie
Znáška: Kačice znášajú vajcia po celej ploche voliéry. Väčšinu vajec znášajú v ranných hodinách. Zbierame ich teda počas predpoludnia pri kŕmení, pri teplejšom počasí aj poobede, aby sa vajcia zbytočne neprehrievali. Maximálna doba skladovania vajec je 7 dní, lebo pri dlhšom skladovaní liahnivosť klesá. Kačice v dôsledku spôsobu života vo vodnom prostredí môžu byť zdrojom nákazy salmonelózou, a preto musíme veľmi zodpovedne dodržiavať zoohygienické opatrenia.
Liahnutie vajec: Liahnutie kačacích vajec prebieha pri teplote 37,6 stupňa Celzia a relatívnej vlhkosti 50 - 60 percent. Vajcia na 24. deň premiestňujeme z liahne do doliahne. Tu sa pri zvýšenej vlhkosti (80-85 %) a teplote 37,4 stupňa Celzia káčatá liahnu na 28. deň inkubácie. Káčatá po oschnutí vyberáme z doliahne a premiestňujeme ich do odchovne alebo ich expedujeme v klimatizovaných zariadeniach. Ak dosiahneme kvalitný chovný kmeň, oplodnenosť vajec môže byť až 90 percent a liahnivosť z oplodnených vajec 85-90 percent.
Odchov káčat
Vyliahnuté a oschnuté káčatá premiestnime z liahne do komorovej odchovne. Pri vyberaní z doliahne mladé kačičky vytriedime, do odchovu zaraďujeme iba zdravé, dokonale vyvinuté a čiperné jedince. V komorových odchovniach ich chováme v kruhových ohradách pod umelými kvočkami - žiaričmi. Počiatočná teplota pri naskladnení kačíc je 29 - 30 stupňov Celzia a táto teplotа sa v priebehu 14 dní odchovu znižuje približne o pol stupňa na 20 - 22 stupňov Celzia. Indikátrom je správna teplota: kačatá sa rozmiestňujú rovnomerne po ploche; ak sú sústredené pod žiaričom, teplota je nízka a vyhľadávajú teplejší priestor; ak sú pri okrajoch, teplota je vysoká. Podlaha odchovne má podstielku 5-7 cm a pri stene je 10 cm hlboký kanálik s prietokom vody. Na odchove počítame 12-15 káčat na štvorcový meter do veku 14 dní. Po 14 dňoch môžu káčatá vyraziť na vonkajší výbeh a po 21 dňoch ich umiestňujeme do krytých spoločných voliér. Na jedno káča počítame 1 m2 plochy.
Výživa mladých a hygiena
Kŕmna zmes pre mladé kačiatky je ad libitum. Prvých 10 dní HYD-19, potom HYD-20; alternatívne môžu byť zmesi BŽ-2. Od 21. dňa pridávame kukuričný šrot a vyraďujeme drahšie zmesi. Dôležité je mať kŕmivo bezchybnú kvalitu a správne skladované, chránené proti hlodavcom a vlhkosti. Hygiena musí byť dodržaná vo všetkých priestoroch - od liahne, cez skladovacie priestory až po napájačky a kŕmidlá.
Vypúšťanie a migrácia
Odchované káčatá určené na zazverovanie revírov vypúšťame do voľnej prírody, najlepšie na vodné plochy. Vek tri týždne sa kedysi považoval za hranicu, dnes sa usaľuje aj dlhšie. Kačice často migrujú medzi Európou a severskými krajinami; hlavné migračné koridory zahŕňajú veľké vodné toky a nádrže. Zimné stavy na Slovensku môžu dosahovať 60 000 - 120 000 jedincov, pričom veľký podiel predstavujú severské populácie. TítoFirstly sú dôležití pre lov a pre udržiavanie diverzity populácie.
Legislatíva a regióny
Na Slovensku je podľa Vyhlášky č. 230/2001 Z. z. loviť iba kačicu divú. V Českej republike je možné loviť tri druhy divých kačíc. V Rakúsku a Nemecku sa právne predpisy líšia podľa regiónov s ohľadom na miestnu avifaunu a početnosť druhov. V súvislosti s vtáčou chrípkou sa diskutuje o vplyve na chovy a o opatreniach, ktoré sú upravené smernicou Rady 92/40/EHS a následnými rozhodnutiami. V budúcnosti by mohla legislatíva reagovať na aktuálnu situáciu a pripraviť pravidlá pre obhospodarovanie tých druhov, ktorých početnosť dovoľuje lov, ako napríklad chochlačka sivá a ďalšie.
Praktické rady pre domáci chov
Ak máte dedinské dvory a uvažujete o chove kačíc, je potrebné pripraviť vhodné prostredie: výbeh, jazierko, úkryt (búdu) s suchou podstielkou a primerané oplotenie. Správny výber plemena závisí od hlavného dôvodu chovu: viac vajec, viac mäsa alebo kombinácia. Kačice nepotrebujú káčera na život v skupine, ale pre rozmnožovanie je potrebný samec. V veľkom výbehu si kačice na čas dokážu zabezpečiť časť potravy z okolia, no býva vhodné dopĺňať ich stravu kŕmnou zmesou s vitamínmi a minerálnymi látkami, najmä počas zimy a znášky.
