Dula je starobylé ovocie, ktoré si postupne znovu zvyknú nachádzať cestu do našich záhrad. Toto voňavé a ale aj pomerne tvrdé ovocie, ktoré je inak čerstvé v podstate nejedlé, je často zbytočne prehliadané. No je však skutočným pokladom s bohatou históriou a výnimočnými vlastnosťami. Výhody? Všestranné využitie v kuchyni a inde, nenáročné pestovanie, či nezanedbateľný estetický prvok vo vašej záhrade… Poďme sa teraz spolu pozrieť na toto špeciálne ovocie trochu bližšie. Ako na jeho pestovanie, ako ho doma využiť a na záver článku pripojím aj pár jednoduchých receptov (pečená dula, džem, kompót aj dulový syr).
Čo je Dula
Dula (Cydonia oblonga) je opadavý strom alebo ker z čeľade ružovitých (Rosaceae). Pochádza z regiónov juhozápadnej Ázie a Kaukazu, konkrétne z oblastí Iránu, Turecka a Zakaukazska. Strom dorastá do výšky 4 až 6 metrov s hustou a širokou korunou s rozložitými vetvami. Kvety sa objavujú až po prvých mrazoch v apríli až máji a sú pekne veľké (priemer 4-5 cm) a voňavé bielej až svetloružovej farby. Plody duly majú buď jablkovitý alebo hruškovitý tvar s jemne plstnatým povrchom a dozrievajú na jeseň. Zberajú sa, keď sú už plne zrelé a žlté.
Dula je inak jedným z najstarších kultivovaných plodov a bola pestovaná už v starovekom Grécku a Ríme, pričom v mnohých kultúrach sa dula považovala za symbol lásky a plodnosti. Na Slovensku bola dula známa už v minulosti a pestovala sa v záhradách našich starých mám. Bola obľúbená pre svoju odolnosť a všestranné využitie v kuchyni. V minulosti sa dula často využívala na prípravu kompótov, džemov a sladkých dezertov, a bola považovaná za cenný zdroj vitamínov počas zimných mesiacov.
Ako na pestovanie duly
Dula vyžaduje mierne podnebie a je pomerne odolná voči mrazu. Ideálna pôda pre pestovanie duly je humózna a dobre priepustná a s mierne kyslým až neutrálnym pH. Vhodné je slnečné stanovište, ktoré poskytne dostatok slnka aby sa plody duly dobre vyvinuli a dozreli. Zálievka sa odporúča počas suchých období, zároveň však treba dbať na to aby nebola premokrená. Dula zvláda rez, vďaka nemu sa dá udržiavať ideálny tvar koruny, ktorý zvyšuje výnos. Čo sa týka chorôb a škodcov, tak dula je pomerne odolná. Zriedkavo sa môže objaviť chrastavitosť listov a plodov, múčnatka či hrdza.
Všetky dreviny od nás prichádzajú zabalené tak, aby sme zachovali zdravý koreňový systém. Dula je samoopelivá, ale opelenie peľom inej odrody zvyšuje úrodu plodov. Mladé stromčeky začínajú rodiť veľmi rýchlo, prakticky už druhý rok po výsadbe. Plody majú v závislosti od kultivaru buď hruškovitý alebo jablkovitý tvar a za surova sú prakticky nejedlé, pretože sú veľmi tvrdé a trpké. Dozreté plody sú pekné veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú.
Na čo všetko sa dá dula využiť
Dula obsahuje vysoké množstvo pektínu, čo z nej robí ideálnu surovinu na výrobu džemov a želé. Plody duly môžeme aj piecť, čím sa ich chuť zjemní a získa príjemnú sladkokyslú arómu. Okrem toho sa dá využiť v mnohých ďalších oblastiach mimo kuchyne. Listy a semená sa používajú na čaje a odvary; kaša z duly na obklady; olej zo semien a pleťové masky a toniká v kozmetike. Extrakty z dule sa dajú použiť ako prírodné farbivo na textílie. Sušené plody môžete použiť na ozdobné vence a naturalne aranžmány. Aromatická vôňa duly tiež uplatní v voňavých vrecúškach do šatní alebo miestností.
Plody duly sa najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé a muštu, ale aj vína a destilátov. Dula sa tiež odjakživa používala aj v ľudovej medicíne. Sušené plody sú výborné pri žalúdočných problémoch a tiež proti hnačke. Tepelne spracované plody sú vhodné na zlepšenie trávenia a upokojenie žalúdka. Majú mierne laxatívne účinky a obsahujú vlákninu, ktorá je prospešná pre črevá. V Portugalsku toto ovocie nazývajú marmelo a odtiaľ pochádza názov marmeláda.
Čo všetko obsahuje
Dula je bohatá na vitamíny a minerály, najmä vitamín C, vlákninu a antioxidanty. Vďaka vysokému obsahu vlákniny pomáha pri trávení a predchádza zápche. Niektoré štúdie naznačujú protizápalové vlastnosti. Dula obsahuje aj vitamíny A, E a betakarotén, minerálne látky ako draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Antioxidanty pomáhajú neutralizovať voľné radikály a posilňujú imunitný systém.
Vďaka nízkemu obsahu ovocného cukru je dula vhodná pre osoby, ktoré musia obmedziť cukry, avšak obsahuje cukry a pri Fruktózovej intolerancii je potrebné sledovať konzumáciu. Pektíny v dulách umožňujú výrobe dulového syra a zvyšujú tradičné využitie pri džemoch a pástach. Dula je tiež príbuzná jabloniam a hruškám a k svojmu pestovaniu je potrebné teplé slnečné stanovište a vlhkú, výživnú pôdu.
TIP: „Dula“ recepty
- Domáci dulový džem: umyť, ošúpať a nakrájať, variť s vodou, pridať cukor a citrónovú šťavu, sterilizovať.
- Dulový syr: jemná kaša z duly a cukru, krátko povariť, vyformovať do foriem, nechať stuhnúť a usušiť.
- Pečené dule s medom a orechmi: dule s citrónovou šťavou, med, orechy, škorica, piecť a podávať teplé.
- Kompót z duly: dule s vodou, cukrom a vanilkou, dojedať do mäkka, kvasný nálev a sterilizácia.
Drevo a výber odrôd, rozmnožovanie a starostlivosť
Odrody dúl sú mnohé, s ponukou na Slovensku dominujú forme jablkovité aj hruškovité. Dóu sa rozmnožuje štepením na podpník vlastného druhu, odkopkami, potápaním alebo zakorenením odrezkov. Zo semien sa dá tiež množiť, ale potom si dula nezachováva vlastnosti materskej rastliny. Dula dorastá do výšky 4-7 metrov a je relatívne odolná voči chorobám; chlorózy z dôvodu nedostatku železa môžu nastať, preto je vhodné hnojenie s chelátnym železom. Mladé stromčeky rodiť začínajú už druhý rok po výsadbe, staršie formy sa dajú viesť ako ker. Dozrievanie plodov prebieha na jeseň; zber je najlepšie koncom októbra alebo neskôr, plody zostávajú na strome aj po opade listov a vydržia skladovanie v chlade až do konca januára. Do pôdy zlepšenie organické hnoivá, zvlášť pre ílovité pôdy. Pri výsadbe je dôležité mať na pamäti, že dula má plytko zakoreňujúci systém korene a potrebuje hrubšiu vrstvu náletu a kôru, aby bola stabilná.
Predaj a trh s dulou
V ponuke slovenských ovocných škôlok a predajcov u nás dominuje dulová podlhovastá (Cydonia oblonga) s formami jablkovitými aj hruškovitými. Odroda Miagkoplodnaja je považovaná za jednu z najlepších z pohľadu chuti a vône. Vďaka tradičnému využitiu v compótoch, džemoch a syrôch má dula svoje miesto aj na moderných farmárskych trhoch a v bio predajniach. Pestovanie duly je vhodné najmä v teplejších vinohradníckych regiónoch a na slnečných miestach s ľahšou až stredne ťažkou pôdou; dula nepotrebuje veľa chemickej ochrany a je odolná voči bežným chorobám, čo ju robí atraktívnou pre malých aj veľkých pestovateľov.
Praktické tipy pre pestovateľov
- Pred výsadbou zlepšíte pôdu organickým hnojivom (maštaľný hnoj, kompost).
- V teplých oblastiach alebo jasných polohách dula oplýva arómou a chuťou; v chladnejších regiónoch je vhodné chránené miesto.
- Kvitne na konci mája; mrazy včasné môžu ohroziť kvety, preto sa výsadby nesmú robiť neskoro na jar.
- Opeľovanie: dula je čiastočne samoopelivá, krížové opelenie zvyšuje úrodu.
- Polievanie počas sucha, ale pozor na premočenie pôdy.
V súčasnosti sa dula opäť dostáva do povedomia ako výživné a chutné ovocie s potenciálom nielen pre farmárske predaje, ale aj pre domácu konzerváciu, sladkú korist a využitie v ľudovej medicíne. Plody dozrievajú na jeseň a v chlade vydržia až do konca zimy, čo z nej robí spoľahlivú zásobu vitamínov v studených mesiacoch. Dula sa v minulosti u nás považovala za symbol zdravia a plodnosti a aj dnes nachádza svoje miesto v modernom ekologickom a tradičnom pestovaní ovocia.