Históriou bohatý Ľvov je veľmi vzdialený od predstavy väčšiny cestujúcich do tohto post-sovietskeho mesta. Do Ľvova sa s nami dostanete pohodlne a jednoducho. Naše mikrobusy Leo Express odchádzajú z Košíc s cieľovou zastávkou v Krakove, kde pohodlne prestúpite na náš čierno-zlatý autobus Leo Express, ktorý vás dovezie do cieľovej destinácie. Spoj Košice - Krakov - Ľvov je najrýchlejším spojením Ľvova so Slovenskom a Poľskom. Stojíme na zastávkach Ľvov, vlaková stanica a Ľvov, aut. st.
Už viac ako 500 rokov je historickým centrom a zároveň srdcom Ľvova Tržné námestie, ktorému dominuje Ľvovská radnica. Ak budete v Ľvove ostávať cez noc, rozhodne si nenechajte ujsť návštevu Lyčakovského cintorína, ktorý je rovnako ako celé mesto na zozname UNESCO. Okrem náhrobkov starých niekoľko storočí tu nájdete cez dvadsať prekrásnych kaplniek a svätyní alebo hroby vojakov z vojny medzi Poľskom a Ukrajinou. Už od 16. storočia Ľvova obýva početná arménska komunita, ktorá mestu dala jedinečný charakter svojej kultúry. Ruch mesta a kamenné ulice je potrebné vyvážiť návštevou prírody - a ťažko by ste hľadali lepšie miesto ako kopec Vysokyj zamok, z ktorého si môžete užiť nádherný výhľad na celý Ľvov.
Ľvov nezískal povesť kultúrneho centra východu bezdôvodne. Ak máte radi nočný život, alebo si chcete dovolenku spríjemniť nevšedným zážitkom, môžete si vybrať z neuveriteľného množstva výstav, koncertov či festivalov, ktoré sa tu každoročne konajú. Pre občanov Slovenska a Českej republiky platí, že ak na Ukrajine zostanú maximálne 90 dní, nie je nutné mať víza. Je však nutné mať pas s platnosťou minimálne 3 mesiace po uskutočnení cesty. Pri kúpe lístka je tiež nutné uviesť svoje meno, ktoré musí byť zhodné s pasom cestujúceho. Jedna osoba môže prevážať potraviny pre vlastnú potrebu nepresahujúcu hodnotu 200 EUR a váhu 2 kg. Osoba staršia ako 18 rokov má povolený dovoz 1 liter tvrdého alkoholu, 2 litre vína, 5 litrov piva alebo 200 cigariet.
Približne osemstotisícový Ľvov je najväčším mestom západnej Ukrajiny. O tom, že Ukrajina je zaujímavá krajina, či už z hľadiska prírodného ale aj architektonického som sa presvedčil osobne už dávno. Rôzne šumy a informácie o nebezpečenstve, krádežiach, mafii a to najmä od ľudí, ktorí tam osobne neboli som nikdy nebral vážne. Práve naopak. Na ukrajinskom vidieku a menších mestách panuje ešte neskazená pohostinnosť, ľudia sú spontánni, priami a ešte neskazení... ako to povedať, kapitalizmom. Vybrali sme sa sem na futbalové majstrovstvá Európy v Poľsku a Ukrajine /rok 2012/, pričom Ľvov bol jedným zo štyroch ukrajinských hostiteľských miest. Navyše, o architektúre a histórii tohto mesta sa možno dočítať len samé chvály.
Slobodník má veľký problém! Gašpar vystúpil a stalo sa niečo, čo nikto nečakal!
Tentoraz sme sa vydali na Ukrajinu cez Poľsko a do Poľska cez hraničný prechod Vyšný Komárnik - Barwinek na východe Slovenska. Podľa mapy ide o najkratšiu trasu a navyše, v katastri obce Vyšný Komárnik je Dukliansky priesmyk. Väčšina z nás ešte v tejto časti Slovenska nebola, tak sme chceli využiť príležitosť a aspoň v rýchlosti sa rozhliadnuť po mieste, kde sa odohrali najtvrdšie boje počas 2. svetovej vojny na našom území. V katastri obce Vyšný Komárnik je tak dnes Areál duklianskeho bojiska s pamätníkom padlému vojakom 1. čs. armádneho zboru. Pri pamätníku je vojenský cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru. Len pripomeniem, že Vyšný Komárnik bola prvá obec na území ČSR, ktorú 6. októbra 1944 oslobodili jednotky 1. Čs. Armádneho zboru. Už samotnú cestu na hraničný prechod lemujú na podstavcoch ako pamätníky lietadlá, tanky, delá, čo musí byť pre nadšencov vojenskej histórie nezabudniteľným zážitkom.
Asi sto kilometrov cesty cez Poľsko viedlo peknou mierne hornatou krajinou, no trmácanie v aute nás už nebavilo, keď sa konečne objavil hraničný prechod Medyka. Psychicky som sa naladil na niekoľko hodinové čakanie a tvrdú kontrolu. Na akú je zvyknutý zrejme každý, kto už navštívil Ukrajinu napríklad cez hraničný prechod vo Vyšnom Nemeckom. Aké však bolo prekvapenie, keď už o približne pätnásť minút sme boli na opačnej strane hranice. Za všetkým hľadaj futbal, alebo snáď aj väčšie pochopenie medzi Poliakmi a Ukrajincami. Hneď pred hranicou sme dostali od colníkov v žltých vestách do auta tabuľku so zeleným nápisom EURO 2012, bleskovo nám zobrali pasy, prekontrolovali ich colníci jednej aj druhej krajiny a už sme neveriacky vyrazili po novej ukrajinskej asfaltke.
V centre Ľvova nás už čakal na svojej zelenej Lade Oleg. Tento vitálny šesťdesiatnik je rodinný známy nášho spolucestujúceho Vlada, ktoré korene siahajú na východ Slovenska do rusínskej národnosti. Olech bol stará škola, všetko zariadil. Nocľah na lekárskej ubytovni priamo v centre mesta, kde nás už čakali na stole zásoby chleba, syru, saláma, kefír... No a samozrejme niekoľko fliaš Ľvovskej vodky. Približne osemstotisícový Ľvov je najväčším mestom západnej Ukrajiny. Pritom až do roku 1939 patril do Poľska a po Varšave a Krakove bol tretím najväčším poľským mestom. No po odsune židovskej a poľskej komunity v roku 1945 už žije v Ľvove v porovnaní s minulosťou len malé percento Poliakov a drvivú väčšinu tvoria Ukrajinci. Poliaci tu však majú dodnes vlastné školy a rôzne inštitúcie. Napriek tomu, že pre nás je Ľvov z turistického hľadiska absolútne neznámym pojmom, pre Poliakov z celého sveta ide o niečo ako pútnické miesto. Potomkovia niekdajších obyvateľov mesta sem prichádzajú s nostalgiou navštevovať rodisko svojich predkov, kde žili, tvorili a vyvíjali sa celé generácie časti poľského národa. Vďaka historickému prepojeniu so západnou kresťanskou kultúrou je Ľvov dodnes považovaný za posledné mesto západnej kultúry vo východnej Európe.
Ak by som okolo nevidel nápisy v azbuke a na cestách aj volgy, moskviče a lady, skôr by to vo mne vyvolalo dojem pekného a zachovalého stredoeurópskeho mesta. Hoci práve na cestách popri dobre známych žigulákoch vidno aj množstvo luxusných áut patriacich tzv. Medzi rečou sme sa Olecha spýtali, či tu existuje napätie medzi Poliakmi a Ukrajincami, čo však on rozhodne poprel. Medzi týmito dvoma národmi vraj vo Ľvove nepanuje žiadna nevraživosť. Celkovo musím povedať, že hoci je mesto približne dvakrát tak ľudnaté ako Bratislava, mal som tu pocit bezpečia. A to sme sa po centre prechádzali aj v noci.
Nadobudol som dojem, že ľudia tu k cudzincom prechovávajú sympatie, domáci sa chovali priateľsky, taxikári sa ani len nepokúšali zneužiť našu neznalosť pomerov a vždy povedali stabilnú cenu za cestu. Hádam jediný krát som zostal zaskočený, keď sme v neskorých hodinách vošli do jednej z mnohých miestnych pivární nazývanej Kryyivka, priamo v centre mesta. Vyhadzovač pri dverách nás zastavil zo slovami: Heslo! Trochu mi to pripomenulo nejakú ruskú rozprávku, no v prvom momente nasledovalo prekvapenie a niečo v štýle, že sme turisti. Nato nás dostal do obrazu, razantným rozkazom, povedzte: Sláva Ukrajine!. Nato sme všetci ako jeden zvolali: Sláva Ukrajine. S figliarskym úsmevom nám zaželal pekný večer a pustil na pivo.
Po stenách tu viseli staré fotky banderovcov, ukrajinských nacionalistov, členov Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorí počas a po 2. svetovej vojne bojovali za vytvorenie samostatnej Ukrajiny. Banderovci, nazývajú sa podľa politika Stepana Banderu, sú na Ukrajine väčšinou veľmi populárni, nazývajú sa po nich ulice, stavajú sochy. Kým napríklad u nás alebo najmä v susednom Poľsku, ktorému banderovci uškodili najviac, sú spájaní s fašizmom. Krčma však bola príjemná, ľudia milí, históriu nikto neriešil a ukrajinské pivo chutilo dobre. Asi za dve hodiny sme vychádzali von, no dovnútra sa dobíjali ďalší hostia, na prvý pohľad domáci. Ráno nás Olech zaviedol do komunisticky vyzerajúcej jedálne, kde nám dali privátnu miestnosť. O chvíľu bol na stole horúci boršč, čerstvé maslo, saláma, chlieb... Všetko chutilo výborne. Olech pochopiteľne vytiahol z koženej pracovnej tašky aj dve fľaše vodky.
Po tak peknom začiatku dňa sme vyrazili na prehliadku mesta. A veru, bolo sa načo pozerať. Ak sa sem vyberiete osobne, pýtajte sa na Rynok alebo inak aj Trhové námestie, ktoré tvorí absolútne historické centrum. Nechcem však v tomto článku rozoberať otváracie hodiny múzeí a čo v nich môžete vidieť. To sa dozviete v každom sprievodcovi. Rozprávajme sa radšej o atmosfére a osobných dojmoch. Ľvov má napriek socialistickej minulosti v porovnaní s našimi mestami obrovské historické centrum. Nachádza sa tu okolo 2 000 historických, architektonických a kultúrnych pamätihodností. V roku 1998 bolo dokonca historické centrum Ľvova zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ak chcete výhľad na mesto, odporúčam výstup na Vysoký Zámok, kde sa kedysi v 14. storočí vybudovať hrad Kazimír, no dnes tam zostala kruhová vyhliadka a ukrajinská vlajka.
Ľudia tu ponúkajú bežnú pohodu a bezpečnú atmosféru - aj v noci. Na cestách sú kamenné kocky, ale šoféri sú ochotní a ceny za jazdu sú cenovo stabilné. Nájdete tu množstvo historických dvorčekov s drevenými verandami a typické ľvovské dvorečky s otvorenými nádvorými. V centre mesta nájdete hlavnú železničnú stanicu z roku 1904 a ulicu Pidvaľnu so starými burzami kníh, platní a pohľadníc. Milovníci vintážu sa tu určite nabažia. Múzeá a galérie ponúkajú bohatý výber, pričom hlavná budova múzea so zbierkou európskeho umenia zo 14. až 19. storočia a druhá budova mimo centra sú otvorené pre návštevníkov. Nezabudnite navštíviť aj Open-air múzeum ľudovej kultúry pri raji jedla a zábavy. Ak máte chuť na kávu a sladkosti, navštívte Ľvivskú výrobňu kávy a ochutnajte domáce koláče, alebo sa ponorte do sveta piva na mieste s viac ako 40 ročnou tradíciou.
Okrem histórie sa Ľvov môže pýšiť aj architektúrou so starými budovami a chrámami zo 14. storočia. Židovská komunita, hoci dnes už menej viditeľná, zanechala stopy v podobe ruín synagógy a pamätných kameňov. Pri návšteve cintorínov môžete objaviť ďalšie zaujímavé miesta, ako napríklad jeden z najstarších cintorínov v Európe zo 1787. Prehliadky sú zvyčajne v ukrajinčine, no sú k dispozícii aj QR kódy a popisy v angličtine. Múzeá, galérie a kaviarne v Ľvove ponúkajú bohatý program a atmosféru, ktorá láka cestovateľov z celého sveta. A keď sa stmieva, mesto žiari tóny hudby a svetiel z ulíc Retro štýlu a otvorených dvorov.
tags: #maso #spravodlivych #lvov