Zemiaky (Solanum tuberosum) sú plodinou s najväčším počtom vírusových a hubových ochorení, ktoré dokážeme úspešne potlačiť, ale neustále sú ohrozované novými škodlivými organizmami, ktoré sa na území Slovenskej republiky doteraz nezistili, alebo sa vyskytli iba lokálne, ohniskovo.
Odbor ochrany rastlín ÚKSÚP každoročne monitoruje výskyt týchto škodlivých organizmov na našom území a prijíma príslušné opatrenia na ich eradikáciu.
Fytoinšpektori pravidelne posielajú vzorky odobratých rastlín, či už príznakových alebo bezpríznakových na Odbor diagnostiky ÚKSÚP-u na presnú determináciu škodlivých organizmov.
V roku 2012 sme monitorovali na zemiakoch stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma), bakteriózy zemiakov krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus) a hnedú hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum), hubové ochorenie rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum), z háďatokna zemiakoch monitorujeme háďatká zemiakové (Globodera pallida a Globodera rostochiensis)a háďatko zhubné (Ditylenchus destructor) a nových živočíšnych škodcov z radu chrobákov zaradených medzi škodlivé organizmy, zatiaľ bez slovenského názvu, Epitrix spp.
Všetky odrody zemiakov majú rovnakú štruktúru: koreňový systém, stonku, listy a plody. Posledne uvedené sú bobule s mnohými semenami. Počas kvitnutia sa na vrchu rastliny objavujú kvety.
Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen na poraste, ale infekcie sa šíria na hľuzách aj pri skladovaní. Pri výrobe zemiakov vznikajú choroby v troch fázach: pri pestovaní, pri zbere a manipulácii s hľuzami a pri skladovaní.
Prehľad chorôb zemiakov
Stolbur zemiaka
Stolbur zemiaka je hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie nielen zemiakov, ale aj rajčiakov a ďalších ľuľkovitých rastlín predovšetkým v teplejších oblastiach strednej a južnej Európy. Dôležitým hostiteľom je pupenec roľný (Convolvulus arvensis), ktorý je rezervoárom stolburu v prírode spolu s ďatelinovinami, kukučinou, durmanom, astrovitými a hostiteľom je aj vinič. Prenášajú ho niektoré druhy cikádiek, pravdepodobnosť mechanického prenosu je veľmi malá.
Na zemiakoch sa príznaky objavujú až v druhej polovici leta, pri včasnom napadnutí nie je úroda. Na začiatku infekcie sa vrcholové listy sfarbujú do fialova, žlta alebo červena a lievikovite sa zvinujú pozdĺž hlavnej žilky podobne ako pri vírusovej zvinutke. V pazuchách vyrastajú výhonky v ostrom uhle oproti hlavnej byli a v kolienkach stoniek dochádza k výrazným kyjakovitým zhrubnutiam. Typickým príznakom je vyrastanie adventívnych hľúz na nadzemnej časti v pazuchách spodných listov. Rastliny zakrpatievajú, majú metlovitý vzhľad, postupne vädnú a odumierajú. Ak sa vytvoria hľuzy, sú malé, mäkké, špongiovitej konzistencie a na jar vytvárajú množstvo tenkých nitkovitých klíčkov. Stolbur možno očakávať v nížinných a teplých oblastiach štátu. Prieskum sa vykonáva v skladoch a v porastoch zemiakov.
Bakteriózy zemiakov
Bakteriózy zemiakov a opatrenia proti ich zavlečeniu na naše územie som opísala v predchádzajúcich signalizáciách. Okrem porastov zemiakov monitorujeme v tomto prípade aj rajčiaky, ľuľok sladkohorký a ľuľok čierny a zdroje povrchovej vody určenej na zavlažovanie alebo odpadové vody zo zariadení na spracovanie a balenie zemiakov. Vzorky hľúz odoberáme od pestovateľov a z obchodnej siete.
Rakovinovec zemiakový
Podrobnejšie sa chcem venovať opisu rakoviny zemiakov, ktorú spôsobuje rakovinovec zemiakový. Táto choroba je na našom území známa desaťročia a zatiaľ sa nám darí ju úspešne eradikovať. Výsledky monitoringu od roku 1998 do roku 2011 nezaznamenali ani jeden pozitívny nález. Problémy spôsobovala v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď sa podieľala na 100 % stratách zemiakov. Prísnymi rastlinolekárskymi opatreniami sme dokázali naše pôdy ozdraviť. Nebezpečenstvo predstavuje prenos na hľuzách vo voľnom pohybe v rámci EÚ a dovoz infikovaných hľúz z tretích krajín mimo EÚ. Dovoz z tretích krajín je „strážený“ na miestach vstupu rastlinného tovaru: v prístavoch, na letiskách, na našej hranici sú miesta vstupu z tretích krajín hraničné prechody s Ukrajinou. Pohyb v rámci EÚ je voľný.
Rakovina zemiakov sa prejavuje bujnením pletív, pri ktorom sa na infikovaných hľuzách v blízkosti očiek, na stolonoch alebo na báze stonky vytvárajú bradavičnaté nádorys rozmermi niekoľko milimetrov až do veľkosti päste. Nádory na hľuzách sú spočiatku biele alebo ružové, postupne tmavnú, rozpadnú sa a následne prichádza k hnilobe celej hľuzy. Nádory v suchom prostredí práchnivejú, vo vlhkom prostredí hnijú. Nádory vytvorené za prítomnosti svetla sú zelené. Niekedy bývajú napadnuté listy, zriedka kvety. Nikdy nenapáda korene. Na poraste zemiakov nie sú viditeľné príznaky infekcie. Rakovinovec zemiakový napáda mladé rastúce pletivá. Parazituje vo vnútri buniek hostiteľskej rastliny, kde vytvára zoosporangiá s pohyblivými zoospórami. Zimné zoosporangiá sú uvoľňované do pôdy z rozkladajúcich sa nádorov a sú životaschopné 20-30 rokov i v nepriaznivých podmienkach. Môže napadnúť zemiaky, rajčiaky, baklažán, ľuľok a ďalšie plodiny a buriny z čeľade ľuľkovité. Rakovinovec najlepšie vegetuje v oblastiach s priemernými júlovými teplotami vzduchu pod 16°C s dostatkom vlahy. Zárodky rakovinovca zemiakového sa môžu rozširovať zo zamorených na nezamorené pozemky najmä zeminou prichytenou na rastlinách, na hľuzách zemiakov, na sadeniciach rastlín, koreňovej zelenine, cibuľovinách a buľvovitých rastlinách, na poľnohospodárskych strojoch, náradí a obuvi pracovníkov, zeminou ktorá zostala vo vreciach od zemiakov a pod. Môžu sa prenášať tiež hnojom, kompostom, vodnou a veternou eróziou pôdy, na väčšie vzdialenosti aj zvieratami a vtákmi. Dôležitou ochranou je pestovanie rezistentných odrôd zemiakov.
Bakteriálna krúžkovitosť zemiaka
Príznaky baktériovej krúžkovitosti zemiaka (skratka CMS) sa objavujú pri dokvitaní, spodné listy usychajú. Okraje listov sa zvinujú nahor. V neskorších fázach sú cievne zväzky obklopené žltohnedou oblasťou, mäknú. Po stlačení hľuzy sa pletivá cievnych zväzkov ľahko oddeľujú a vyteká z nich krémovo sfarbený sliz podobný syru, bez zápachu. Na šupke sú nepravidelné hviezdicovité praskliny.
Hnedá hniloba zemiaka
Hnedá hniloba zemiaka (skratka RS) sa prejavuje vädnutím listov počas dňa a ich opätovným vzpriamovaním počas noci. Na stonkách sú vpadnuté miesta, listy majú bronzovité sfarbenie. Po rozrezaní cievnych zväzkov z nich vyteká belavý bakteriálny sliz. Na priereze hľuzy vidieť hnednutie a odumieranie vodivých pletív s krémovým bakteriálnym slizom, neskôr sa v hľuzách tvoria dutiny. Pletivo hľuzy zostáva pevné, na povrchu hľuzy sú tmavopurpurové škvrny, prípadne praskliny.
Chemická ochrana porastov proti týmto bakteriózam nie je možná, základom ochrany je šľachtenie na rezistenciu, zdravé sadivo a striedanie plodín.
Háďatká
Háďatká zemiakové
Háďatká zemiakové súcystotvorné háďatká, parazitujú na koreňoch zemiakov, papriky, rajčiakov, baklažánu a iných druhov z čeľade ľuľkovitých. Pri slabom napadnutí nie sú na nadzemnej časti rastliny vidieť žiadne príznaky. V ohniskách silného výskytu (asi 50 cýst v 100 g pôdy) je krátko po vzídení zabrzdený rast, rastliny sú zakrpatené, tvoria málo slabých stoniek, listy sú malé, predčasne žltnú, často odumierajú. Žltnutie postupuje odspodu nahor. V bazálnej časti stoniek sa tvorí nadmerný počet korienkov. Rastliny vôbec nekvitnú, trsy hynú, nevytvárajú žiadne hľuzy alebo len veľmi málo. Podobné príznaky môžu byť vyvolané i inými faktormi. O tom, že poškodenie je spôsobené háďatkom zemiakovým je možné rozhodnúť iba podľa cýst zistených na koreňoch. Asi 7 týždňov po výsadbe, najčastejšie v druhej polovici júna sú vidieť na koreňoch najskôr biele, neskôr žlté a hnedé cysty. Za prah škodlivosti sa považuje 15-20 vajíčok alebo lariev v 1 g pôdy. Cysty s háďatkami prežívajú v pôde až 20 rokov. Pri detekčnom prieskume zisťuje odborné pracovisko nematód na Odbore diagnostiky ÚKSÚP Vígľaš sporadicky pozitívne nálezy vo vzorkách pôdy odobratých fytoinšpektormi a Odbor ochrany rastlín vydáva príslušné opatrenia.
Háďatko zhubné
Háďatko zhubné sa prejavuje na hľuzách zemiakov objavením sa malých, špinavo-bielych škvŕn pod pokožkou, ktoré sa neskôr zväčšujú a tmavnú. Na silne postihnutých hľuzách sú typické vpadnuté miesta s rozpraskanou a zvrásnenou šupkou, ktorá sa miestami oddeľuje od dužiny. Pokožka zemiakových hľúz nebýva napadnutá, ale ostáva ako tenká papierová blana nad postihnutými miestami. Háďatká sa koncentrujú v bielych tzv. múčnatých pletivách na okrajoch škvŕn. Hnilobné procesy v hľuzách sú vyvolané sekundárnou infekciou baktériami, hubami a voľne žijúcimi háďatkami. Na nadzemných častiach rastlín nebývajú výrazné symptómy, hoci zo silnejšie napadnutých hľúz vyrastajú slabé rastliny, ktoré obyčajne hynú. Podľa vonkajšieho vzhľadu samotnej hľuzy je veľmi ťažké odhaliť prítomnosť D. destructor. Podobné prejavy napadnutia sa prejavujú aj na koreňovej zelenine, ktorú tiež odoberáme na detekčný prieskum.
Podľa nariadenia vlády SR č. 199/2005 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení neskorších predpisov je dovoz, preprava a rozširovanie háďatka Ditylenchus destructor cibuľami, hľuzami a podzemkami hostiteľských rastlín: ľuľok zemiakový, šafrán, gladiola, hyacint, kosatec, tigrídia, tulipán určených na pestovanie, zakázané.
Hubové ochorenia
Pleseň zemiaková
V fáze pestovania napáda hľuzy najrozšírenejšia hubová choroba zemiakov pleseň zemiaková (Phytophthora infestans). Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C, ak trvajú najmenej dva dni za sebou. Na listoch sa napadnutie šíri od okrajov listov ako sivobiele až hnedé lézie, podobné olejovým škvrnám, ktoré splývajú a neskôr sa na ich spodnej strane tvorí šedý povlak spórangiofórov so spórangiami. Na nich sa tvoria zoospóry. Napadnutie hľúz závisí od množstva zrážok, ktoré splavia zoospóry do zeme. V rokoch so silným výskytom plesne je najlepšou prevenciou napadnutia hľúz rýchly zber zemiakov. Urýchlené ukončenie vegetácie je potrebné pri napadnutí vňate 5-20 %. Na hľuzách sú viditeľné mierne priehlbené olivovo-šedé škvrny na pokožke, dužina pod nimi je hrdzavo hnedá a kompaktná. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadive sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok. Najväčšie nebezpečenstvo napadnutia hľúz je pri zbere, pričom infekčný cyklus prebehne až v sklade. Sekundárne poškodené hľuzy napádajú pôvodcovia mokrej hniloby. Z toho dôvodu treba zemiaky pred uskladnením vytriediť a skladovať pri teplote do 6°C. Morenie sadivových zemiakov je nedostatočné, nie sú autorizované fungicídy. Chemickou ochranou je aplikácia fungicídov počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch.
Pleseň zemiakov: tichý zabijak úrody. „To nič, to len trošku dažďa,“ povie si skúsený záhradkár. No ak po pár dňoch nájde na listoch tmavé škvrny a vo vzduchu cítiť zvláštny zatuchnutý pach, môže byť neskoro. Pleseň na zemiakoch je totiž zákerná choroba, ktorá sa šíri nenápadne - cez spóry vo vzduchu, kvapkami vody, dokonca aj špinavým náradím. Rozlišujeme skorú a neskorú pleseň zemiakov. Hoci majú podobné meno, v skutočnosti ide o dve odlišné choroby s rôznymi pôvodcami a priebehom.
Skorá pleseň zemiakov: pomalá, no vytrvalá. Za túto chorobu môžu huby Alternaria solani a A. tomatophila. Zvyčajne sa objavuje už v prvých fázach rastu, najmä ak je teplo (okolo 27 °C) a vlhko. Na listoch vznikajú suché, papierovité škvrny s typickým terčovým vzorom - sú to tie zvláštne kruhy, ktoré sa rozširujú a postupne ničia list po liste. Zasiahnuté bývajú najmä staršie listy, ale hrozí aj poškodenie hľúz - tie sa stanú korkovitými a postupne hnijú.
Neskorá pleseň: dôvod írskeho hladomoru. Ak je skorá pleseň nepríjemná, neskorá predstavuje katastrofu. Spôsobuje ju vodná pleseň Phytophthora infestans, a história pozná jej silu veľmi dobre - v 19. storočí kvôli nej vypukol írsky hladomor, pri ktorom zomreli státisíce ľudí. Neskorá pleseň miluje chladné a daždivé počasie. Začína nenápadne - na listoch sa objavia sivé až fialové škvrny, ktoré sa rýchlo rozšíria. Listy černajú, vädnú, celá rastlina kolabuje. Postihnuté hľuzy zmäknú, zapáchajú a začnú sa rozkladať. A čo je najhoršie - plesni sa darí aj počas skladovania, takže vám môže zničiť aj zdanlivo zdravú úrodu.
Mokrá hniloba zemiakov
Mokrá hniloba zemiakov (Erwinia carotovora). Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Hlavná škodlivosť sa prejavuje vo forme hniloby počas skladovania. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
Suchá hniloba zemiakov
Suchá hniloba zemiakov (Fusarium solani, Fusarium sambucinum) prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Na porastoch vädnú celé rastliny, čo je spôsobené spráchnivením materskej hľuzy. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy. Chemická ochrana je v morení sadiva prípravkami Dithane M 45 a Novozir MN 80. Ak musíte už namorené zemiaky skŕmiť, môžete tak urobiť až po 92 dňoch a umytí hľúz.
Alternáriová škvrnitosť zemiakov
Alternáriová škvrnitosť zemiakov, synonymum hnedá škvrnitosť listov (Alternaria porri f. sp. solani) prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Rozvíja sa pri teplote okolo 25°C a pri vysokej vlhkosti vzduchu (hmly, časté zrážky). Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Zo začiatku škvrny pripomínajú pleseň zemiakovú, neskoršie sa na nich tvoria koncentrické kruhy a pletivo nekrotizuje. Na hľuzách sa tiež prejavuje tmavohnedými preliačenými škvrnami na pokožke, pletivo pod nimi tvorí suchá hniloba. Nekróza nepreniká hlboko do dužiny, ale pri silnom napadnutí hľuza usychá. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.
Obyčajná chrastavitosť zemiaka
Obyčajná chrastavitosť zemiaka (Streptomyces scabies) sa tiež najviac prejavuje na hľuzách. Baktérie sa bežne nachádzajú v pôde, do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.
Ďalšie poškodenia
Ďalšie poškodenia zemiakov v skladoch, ktoré sa prejavujú škvrnitosťami a zmenou farby dužiny, ale sú menej významné, sú šedivosť a hrdzavosť dužiny zemiakov, vločkovitosť zemiakov, poškodenie nízkymi teplotami a mrazom, zaparenie hľúz. Predchádzať im je možné správnou agrotechnikou a uskladnením.
Prevencia a ochrana
Prevencia je základ. Ak sa pripravíte včas a dodržíte základné zásady, šanca na úspešnú úrodu je vysoká:
- Sledujte počasie - keď hrozí vlhké a veterné obdobie, buďte v strehu.
- Pestujte odolné odrody - napríklad Sarpo Mira, Elba alebo Kennebec.
- Striedajte plodiny - nepestujte zemiaky na rovnakom mieste viac rokov po sebe.
- Nezabúdajte na rozstupy - rastliny potrebujú vzduch, aby listy rýchlo schli.
- Zalievajte opatrne - ideálne ku koreňom, nie cez listy.
- Mulčujte - znížite odparovanie vody a zabránite šíreniu spór.
- Dbajte na hygienu - čisté náradie a topánky môžu znamenať rozdiel medzi zdravou a chorou záhradou.
Čo robiť, keď pleseň už prepukla? Ak zbadáte prvé príznaky plesne, nečakajte. Napadnuté časti rastlín odstráňte a spáľte - nikdy ich nedávajte na kompost. Pri väčšom napadnutí neváhajte použiť fungicídy - napríklad tie na báze medi alebo chlórtalonilu. A ak je už celá rastlina postihnutá? Tvrdá pravda znie - vytrhnúť a zlikvidovať. Inak ohrozíte celú úrodu, aj tú susedovu.
Vedeli ste, že…? …pleseň zemiakov môže prežiť zimu? Ak v pôde zostane čo i len jedna napadnutá hľuza, patogén v nej dokáže prežiť aj mrazivé mesiace a na jar sa znovu aktivuje. Preto je dôležité na jeseň starostlivo vyzbierať všetky zvyšky rastlín a dôkladne pripraviť pôdu na ďalšiu sezónu.
Na záver: ochráňte to, čo ste zasiali. Zemiaková pleseň je ako nepozvaný hosť, ktorý príde práve vtedy, keď ste na chvíľu prestali dávať pozor. No s dobrou prevenciou, zdravými sadbovými hľuzami a správnou starostlivosťou sa jej dá čeliť. Ak si každoročne dáte tú námahu navyše, výsledkom bude nielen zdravšia úroda, ale aj spokojný kuchár v kuchyni.
STOP! Nerobte tieto 3 CHYBY pri sadení zemiakov, inak prídete o polovicu úrody!
Integrovaná ochrana proti šíreniu chorôb skladovaných zemiakov znamená predchádzať napadnutiu: vhodným striedaním plodín, používaním len uznaného sadivového materiálu, morením sadiva, vysádzaním zemiakov do vyhriatej pôdy, vyrovnanou výživou, fungicídnou ochranou.
Pri zbere a manipulácii so zemiakmi treba dodržať základné pravidlá: zber za suchého počasia, pri vysýpaní zvoliť čo najmenšiu výšku, osušiť povrch zemiakov ponechaním v suchom prostredí 1-2 týždne pri teplotách 12-15°C, triediť hľuzy až po osušení, odstraňovať prímesí pôdy a kameňov, manipulovať so zemiakmi čo najmenej, netriediť studené zemiaky.
Pred uskladnením je možná dezinfekcia skladov prípravkami Dithane M 45, Dithane DG Neotec a Novozir MN 80 v 0,3-0,5 % koncentrácii, max. 1 % alebo prípravkom Ekokalkon.
V skladoch treba: dodržiavať stabilnú teplotu, zemiaky citlivé na nízke teploty sa uskladňujú pri +5 až +7 °C, málo citlivé pri +3 až +4°C a ostatné pri +4 až +5°C, optimálna vlhkosť vzduchu na uskladnenie zemiakov je 85 až 90 %, je potrebné dostatočné vetranie, najmenej 10 m3 za 1 h na 1 t zemiakov, zabrániť kondenzácii vody na hľuzách.
Ak sú skládkové choroby na hľuzách rozšírené, nie je možné ich triediť na linkách, aby neboli kontaminované zdravé hľuzy, ale ručne. Pri vyskladňovaní do obchodnej siete je vhodné hľuzy zahriať na 10-12°C.