Milo Urban a jeho dielo "Drevený chlieb"

Milo Urban, rodák z Oravy, patrí k trvalým hodnotám slovenskej literatúry.

Narodil sa 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave v rodine hájnika.

Jeho rané detstvo prebehlo v hájovni pod vrchom Babia Hora, prakticky odtrhnutý od civilizácie.

Základné vzdelanie získal v Zázrivej a Oravskej Polhore, gymnázium navštevoval v Trstenej a v Ružomberku.

Z rodinných dôvodov a pre konflikt s profesorom zanechal štúdium na gymnáziu.

Pracoval ako pomocný redaktor v tlačovom orgáne Slovenská ľudová strana a ako úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave.

Pracoval v denníku Slovenský národ v Bratislave, no po jeho zániku v roku 1927 ostal nezamestnaný a venoval sa vlastnej literárnej činnosti.

Bol redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák.

Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval s rodinou do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne.

V roku 1947 bol eskortovaný do ČSR a postavený pred ľudový súd.

V roku 1948 bol ľudovým súdom odsúdený na verejné pokarhanie za svoju novinársku činnosť počas vojny.

Usadil sa v Chorvátskom Grobe a živil sa prekladaním.

V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde 10. marca 1982 zomrel.

Urbanova prozaická tvorba patrí k trvalým hodnotám našej spisby.

Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny.

V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok.

Prekladal z poľskej, nemeckej (Thomas Mann) a českej literatúry (Karel Čapek).

Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií.

V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí.

Obyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými.

Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa v poviedke Drevený chlieb.

Drevený chlieb: Sociálno-psychologická novela

Novela Drevený chlieb pochádza zo zbierky Z tichého frontu (1932).

Ide o sociálno-psychologickú novelu, ktorá zobrazuje ťažký život lesných robotníkov na Orave.

Hlavnou postavou je Adam Žuk, drevorubač a furman.

Poviedka Drevený chlieb má jednoduchý dej a zápletku.

Hlavnou postavou je Adam Žuk, kartár a opilec.

Dej sa odohráva pred Vianocami, kedy Adam prepije svoju výplatu a na ceste domov sa k nemu pripojí Ježiško.

Ten sa ho pýta, prečo pije, na čo Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába a chce zabudnúť na ťažkú realitu, v ktorej je aj chlieb pre neho tvrdý ako z dreva.

"Taký bol Adam Žuk: ani dobrý, ani zlý ... Robil v lese do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič. Keď koncom týždňa dostal peniaze, vošiel do najbližšej krčmy, sadol si za stôl a prepil ich obyčajne do posledného haliera."

Adam Žuk je typický predstaviteľ ľudí, ktorí sa od rána do večera trápia s ťažkou prácou, no napriek tomu z toho nič nemajú.

Nemá čas premýšľať nad zmyslom života, len ťažko pracuje, aby prežil.

Táto poviedka je silným sociálnym posolstvom o živote ľudí, ktorí sa snažia zabudnúť na svoju ťažkú situáciu v alkohole.

Adam Žuk je jednoduchý človek, ktorý sa snaží prežiť v ťažkých podmienkach.

Je pracovitý, ale aj slabý a náchylný k alkoholu.

Uvedomuje si svoju situáciu, ale nevie sa z nej vymaniť.

Je obeťou ťažkého života a sociálnej nespravodlivosti.

Milo Urban ho opisuje takto: „Taký bol Adam Žuk: ani dobrý, ani zlý. Taký bol, akí bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci. Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič."

Milo Urban vo svojej tvorbe často zobrazuje život v dedinskom prostredí a problémy, ktorým čelia jeho obyvatelia.

V poviedke Drevený chlieb sa zameriava na ťažký život lesných robotníkov a ich boj o prežitie.

Autor poukazuje na nespravodlivosť a ťažkosti, ktorým musia čeliť títo ľudia, a snaží sa vyvolať súcit a pochopenie pre ich situáciu.

Urbanove novely nie sú len portrétmi postáv.

Žije s nimi celé prírodné a spoločenské prostredie dediny, bez ktorého by boli ich hnutia a činy nepochopiteľné.

Symbolika novely "Drevený chlieb"

Názov novely, Drevený chlieb, je symbolický.

Drevený chlieb predstavuje ťažký život, biedu a nedostatok.

Je to chlieb, ktorý si človek ťažko zarába a ktorý mu nedáva dostatok sily a energie.

Citát z diela: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb."

Tento citát vystihuje podstatu novely.

Adam Žuk v ňom vyjadruje svoju frustráciu z ťažkého života a sociálnej nespravodlivosti.

Zároveň poukazuje na rozdiel medzi životom obyčajných ľudí a životom tých, ktorí žijú v blahobyte.

Adamovo vysvetlenie Ježiškovi:

"Ja viem, že ti to bude ťažko uznať. Ťažko veru! Lebo vy tam v nebi... Eh! Kto nebol v lese, kto nezvážal drevo, verím, že ťažko pochopí, prečo sa mi tu opíjame. Ale... Leto alebo zima pre mňa? Jeden parom!... Za tmy vstávam a za tmy odchádzam do lesa... No, leto by ešte ušlo. Ale v zime, keď mrzne, až tak praští... Verabože, je to pre psa robota - vyhrabávať drevo spod snehu, obopínať ho reťazami, vytŕhať z ľadu a každú chvíľu čakať, že zabije alebo teba alebo koňa. Ruky ti pritom tuhnú, uši, nohy si necítiš... Celý si ako to drevo, čo vezieš, hjokáš, zapieraš sa hore vŕškami, až ti kĺby praštia... Celou cestou iné nepočuješ, len preklínanie, iné nevidíš, len koly, ako plieskajú koňom po chrbtoch; ako sa kobyly od námahy predčasne žrebia alebo zdochýnajú v jarkoch, ako drevo pribíja ľudí ku kobyliciam a láme im hnáty... A čo zarobíš za deň...? Pár mizerných korún. Nič! Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Zima v rukách, zima v nohách, zima v srdci... Prídeš do dediny tvrdý ako cepy, dostaneš niekoľko mizerných korún a... Či sa ti nezachce trochu porozprávať? Veru zachce! A tak strašne, že by ťa sto koní neudržalo. Vojdeš, rozkážeš si, vypiješ a cítiš, ako sa ti všetko znova zahrieva, prebúdza, ako znova začínaš žiť a pozorovať, že žiješ... Vy tam v nebi... Čo vy viete o našom živote tu dolu v lesoch. Lesy od vás zhora sú krásne. V lete zelené, v zime biele... Ale my dolu v lesoch... Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb. Tvrdý, len čo je pravda!... Lámu sa na ňom zuby, lámu sa životy. A preto dobre padne zabudnúť na jeho tvrdosť aspoň na chvíľu. Dobre padne zabudnúť na biedu, na ťažkosti, ba i na to, že si na svete..."

Autor zobrazuje ťažký život drevorubačov, ich ťažké životné pomery a kritizuje ich alkoholizmus.

Milo Urban vo svojich dielach zobrazoval nielen ťažký život jednotlivcov, ale aj širšie spoločenské a politické udalosti.

Jeho román Živý bič, ktorý je súčasťou voľného románového cyklu, zachytáva spoločenské dianie od vypuknutia 1. svetovej vojny.

Živý bič je sociálno-psychologický román, ktorý sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky.

Nezobrazuje priamo frontovú líniu, ale zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo.

Prehľad diel Mila Urbana:

tags: #milo #urban #dreveny #chlieb #audiokniha