Ako sa má jesŤ na všetkých svätých a počas pôstneho obdobia v Rímskokatolíckej cirkvi

Rímskokatolícka cirkev prežíva od Popolcovej stredy do Veľkej noci 40-denný Veľký pôst. Pre rímskokatolíkov je začiatok pôstu, teda Popolcová streda, spojený s prísnym pôstom. Rovnako je to aj na Veľký piatok. Pre veriacich platí, že sa môžu najesť raz za deň dosýta a dvakrát si dať menší pokrm a v tento deň nesmú jesť mäso. Rovnaké pravidlá platia aj na Veľký piatok. Katolíci by sa mali tiež od jedenia mäsa zdržiavať každý piatok, keďže pre cirkev to je tzv. deň pokánia.

Pôstna disciplína a medzináboženské rozlišovania

Ľudia však pôst od mäsa môžu nahradiť iným úkonom. Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne v januári 1992 pre všetky diecézy na Slovensku určila, že veriaci sú v piatky povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov: zdržiavať sa mäsitých pokrmov, vykonať skutok nábožnosti, čo znamená účasť na svätej omši alebo na krížovej ceste, či sa pomodliť bolestný ruženec, prípadne čítať aspoň desať minút Sväté písmo. Piľtkovým skutkom pokánia môže byť aj skutok lásky k blížnemu, čo znamená navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých alebo hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám, zrieknuť sa sledovania televíznych programov alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie.

Pôst od mäsa sa však nedá ničím nahradiť na Popolcovú stredu a Veľký piatok a rovnako v tieto dni platí aj prísny pôst, teda katolík sa môže najesť raz do dňa dosýta a dvakrát si dať menšie občerstvenie. Podľa Kódexu kánonického práva „zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života“. Prísny pôst zaväzuje všetkých plnoletých, teda osemnásťročných, a to až do začatia šesťdesiateho roku života. (CCI, kán. 1252)

Minulé pôstne prístupy a historické zvyklosti

Aká však bola v cirkvi pôstna disciplína v minulosti? Ešte naši rodičia či starí rodičia to mali s pôstom prísnejšie. Pred niekoľkými desaťročiami bol prísny pôst napríklad aj na Štedrý deň. Dodajme, že nasledovné riadky sa týkajú rímskokatolíkov.

Eucharistický pôst trval od polnoci, nesmela sa piť ani voda. Celkom presne opisuje pôstnu disciplínu Andrej Radlinský v Nábožných výletoch, ktoré vydal v roku 1850, a v roku 1945 vyšlo štrnáste vydanie, ktoré bolo aktualizované. V tejto publikácii Radlinský vysvetľuje význam sviatkov, liturgie a liturgického roka, rozoberá omšu a podobné témy. Pokiaľ ide o pôst, Radlinský hovorí, že „v širšom zmysle slova znamená zdržovať sa niečoho, čo nám je príjemné.“

Toto všetko nazýva Radlinský dobrovoľným pôstom, ktorý má vykonávať každý od narodenia po smrť. Podľa Radlinského zdržovaním sa dobrovoľných pôžitkov človek dosiahne nad sebou väčšiu vládu a stane sa dokonalým kresťanom. V užšom zmysle slova znamená podľa Radlinského pôst zdržovať sa istých jedál v istom čase, ako to predpisuje cirkev. V roku 1945 sa v Nábožných výlevoch o prísnom pôste a možnosti jesť len raz dosýta písalo, že „obyčajne to býva napoludnie, možno však toto nasýtenie preložiť i na večeru ako na Štedrý deň, okrem toho ešte ráno a večer si môžeme niečo máličko zajesť“.

Podľa Radlinského vtedy platil pôst od 21. dňa do 60. roku života, dnes však od 18. roku života. Pôst od mäsa platil od polnoci do polnoci pre všetkých katolíkov od 7 rokov až do smrti; dnes platí od 14 rokov. Z pohľadu pôstnych pokrmov v minulosti sa rozumelo akékoľvek mäso a z mäsa pripravované pokrmy, vrátane mäsových polievok a škvarkov. Výnimky zahŕňali napríklad ryby, žaby, raky, divé vodné kačice a slimáky. Všetky tuky a masti boli vyňaté z pôstu.

Piatučky a dišpenzy v histórii

V piatky (okrem Veľkého piatku) boli od zdržiavania sa mäsa oslobodení veriaci pri jarmokoch, slávnostiach alebo pri posviackach chrámu. Dišpenz od mäsitého pôstu mali široké skupiny veriacich, napríklad pri cestovaní, v hostincoch, pre hostinských a ich rodiny, alebo pre rodiny, kde aspoň jeden člen bol oslobodený od pôstu. Cirkev tiež dávala dišpenz pre chorých, diabetikov a tehotné ženy. Prísny pôst a dišpenze sa odlišovali podľa regiónov a doby.

Svätý Otec si podľa Radlinského želal, aby sme sa dobrovoľne postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky. Veriaci v dni, keď sú oslobodení od všeobecného cirkevného zákona pôstneho, majú pôst nahradiť modlitbou, dobrými skutkami, najmä almužnou. Pôstne zákony sa vyhlasujú vždy v kostole v druhú nedeľu po Deviatniku (fašiangová nedeľa).

Pôstna disciplína dnes

Súčasnú pôstnu disciplínu zaviedol v cirkvi pápež Pavol VI., ktorý vydal vo februári 1966 apoštolskú konštitúciu Paenitemini. Dnes Rímskokatolícka cirkev učí, že všetky piatky v roku sú dňami pokánia a veriaci môžu konať pokánie rôznymi spôsobmi: zdržiavať sa mäsa, vykonať skutok nábožnosti (účasť na svätej omši, krížovej ceste alebo bolestnom ruženci), čítať Sväté Písmo minimálne 10 minút, alebo konať skutky lásky k blížnemu. Okrem presne určených spôsobov sú aj ďalšie formy pokánia, ako napríklad dobročinné skutky či sebazaprenie vo forme znižovania času pri obrazovkách alebo sociálnych sietiach.

Podľa súčasných pravidiel by mal byť pôstný deň na Popolcovú stredu a Veľký piatok prísny-teda jesť sa smie raz denne dosýta a dvakrát menší pokrm, mäso sa neje. V ostatných piatkov v roku sa môžu veriaci postiť rôznymi spôsobmi alebo nahradiť pôst iným činom kajúcnosti. Pôstne obdobie má štvrtú časť, ktorú tvorí Veľké pôstne obdobie, trvajúce 40 dní pred Veľkou nocou, a zahŕňa aj temné dny Krížovej cesty a modlitieb.

Praktické návody na doma počas Veľkej noci

Na Zelený štvrtok si môžete doma urobiť večeru na pamiatku poslednej večere Ježiša Krista a jej rodinnú spoločenosť. Ježiš umýval nohy apoštolom ako znak služby a pokory, preto môžete po večeri vyjadriť prosbu o odpustenie a vzájomnú lásku. Urobte si doma modlitbový kútik a môžete spolu s rodinou bdieť nad Getsemanskej záhradou. Počas Veľkého piatka sa slávia obrady Božie Slovo a uctievanie kríža, no samotná svätá omša sa nekoná. Na Bielu sobotu sa odporúča prijať Ranné chvály a pripraviť sa na Veľkú noc vigíliu, ktorá je vrcholom trojdnia.

Veľkonočná vigília je nocou očakávania Pána a vyvrcholí slávením vzkriesenia na Veľkonočnú nedeľu. Počas roka slávia veriaci aj sväteniny a požehnania, ktoré predstavujú duchovné účinky a posvätenie vecí a ľudí. Požehnanie pokrmov na Veľkú noc pripomína tradičnú pôstnu disciplínu a má vyjadriť, že spoločné stolovanie pri eucharistickom stole pokračuje aj doma v rodinnej hostine - agapé.

Ak sľubujete dodržiavať pôstnu disciplínu, uvedomte si, že veľký význam má vnútorná zmena myslenia a života a nie len formálne dodržiavanie pravidiel. Odporúča sa, aby pôstný denník zahŕňal modlitby, čítanie Svätého Písma a skutky lásky k blížnemu, ktoré vedú k hlbšiemu spojeniu s Bohom a komunitou veriacich.

tags: #moze #sa #jest #na #vsechsvatych #maso