Pôvod a pestovanie mungo fazule na Slovensku

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu.

Charakteristika mungo fazule

Mungo fazuľa (Vigna radiata), známa aj pod názvami vigna zlatá či zlatá fazuľa, sa v poslednej dobe teší čoraz väčšej popularite. Táto rastlina patrí do rodu Vigna, rovnako ako vigna čínska. Je drobná, vysoko výživná strukovina, ktorá je už stáročia súčasťou tradičnej ázijskej kuchyne a pre vysoký obsah cenných živín si ju postupne osvojila aj tá moderná. Pochádza z Indie, kde sa pestuje už tisícročia, a odtiaľ sa rozšírila do všetkých teplých oblastí sveta. Mungo fazuľa patrí spolu s adzuki medzi fazule rodu Vigna, ktoré majú množstvo odlišných vlastností od väčšiny fazúľ rodu Phaseolus pochádzajúcich zo Strednej Ameriky. Charakteristika a pôvod mungo fazule Jedná sa o jednoročnú rastlinu, ktorá rastie ako vzpriamená alebo popínavá, dosahujúca výšku 15-90 cm. Jej byle a listy sú porastené chĺpkami, pričom listy rastú na približne 7 cm dlhej stopke po troch. Kvety vyrastajú v strapcoch a sú zelenkavé, prípadne so žltým nádychom. Prevyslé struky môžu mať zelenú, sivú alebo hnedú farbu. V 4-10 cm dlhom struku sa nachádza 6-15 olivovozelených, zriedkavo žltých alebo červenkastých semienok, ktoré majú veľkosť asi 5 mm. Mungo fazuľa pochádza z Indie, kde sa pestuje už tisícročia, odtiaľ sa rozšírila do všetkých teplých oblastí sveta. Druhy fazule mungo: V. mungo - označovaná aj ako fazuľa urdová, prípadne urd. Používa a aj sa pestuje rovnako ako mungo fazuľa. Latinský názov môže byť trochu zmätočný, ale jedná sa o iný druh ako u nás predávané mungo fazule (teda vigna radiata). V. angularis označovaná aj ako v. adzuki. Mungo fazuľa pochádza z Indie, kde sa pestuje už tisícročia, odtiaľ sa rozšírila do všetkých teplých oblastí sveta. Prvé zmienky o fazuli mungo sú 5 000 rokov staré. V Indii sa fazuľa mungo často používa na výrobu dals, ktorý je základným jedlom v tejto oblasti. V Číne sa z nej robí sladká polievka zvaná zelená fazuľová polievka.

Pôvod a kultivácia v agroekosystéme Slovenska

Vigna radiata je teplomilná rastlina a vyžaduje dostatok tepla; vo fóliovníkoch a skleníkoch býva pestovanie najúspešnejšie aj u nás. Pestovanie mungo fazule na Slovensku je najčastejšie realizované vo fóliovníkoch alebo skleníkoch, kde sú podmienky teploty a relatívnej vlhkosti lepšie kontrolovateľné. Plody dozrievajú 2-4 mesiace po výseve. Naše druhy fazule u nás vysievame priamo do pôdy, avšak pre mungo fazule sú priesady nevyhnutnosťou. Predpestovanie: Nechajte fazuľky najprv naklíčiť ( koniec marca až začiatok apríla). Presádzanie: Po objavení lístkov ich zasaďte do hliny, pričom dávajte pozor na jemné korienky. Sadeničky umiestnite na slnečné miesto s teplotou 18-22 °C. Výsadba von: Na záhon ich presádzajte v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Vyberte slnečné miesto chránené pred vetrom. Pôda by mala byť bohatá na živiny a nie príliš ťažká. Pestovanie Vigny si vyžaduje aj dostatok vlhy v pôde, vysievanie koncom apríla a začiatkom mája do riadkov vzdialených 35 cm alebo v štipkách po 3-5 semenách do sponu 40 × 20 cm. Ako správne naklíčiť mungo fazuľu: Namáčanie 8-12 hodín, klíčenie v miskách s vhodnou cirkuláciou vzduchu, pravidelné preplachovanie, zber po 3-5 dňoch a skladovanie v chlade. Kríčková fazuľa potrebuje menší priestor a môže sa pestovať aj v kvetináči s dostatočným odtokom. Kríčkovú fazuľu môžete zbierať, keď sú struky mladé a jemné, zvyčajne 50-60 dní po výseve.

Pestovateľské tipy a praktické návody

  • Kríčková fazuľa nepotrebuje oporu a je vhodná do väčších záhonov aj do kvetináčov; popínavé druhy vyžadujú oporu (sieť, špagát, tyčky).
  • Slnečné stanovište a chránené pred vetrom sú kľúčové; pôda priepustná s neutrálnym pH je ideálna.
  • Hnojenie: optimálne je použitie kompostu.
  • Zber strukov je postupný; zrelé struky sa ľahko ohnú od stonky a je signálom pre zber.
  • Pri klíčení mungo fazule používajte semená určené na klíčenie; zabezpečujú bezpečné a najlepšie klíčenie.

Návrhy odrôd a využitie mungo fazule

Medzi kultivary patril napríklad mungo fazuľa s odrodami vhodnými na konzumáciu ako zelenina aj na klíčenie. Mungo klíčky sú bohaté na vitamíny a enzýmy a predstavujú ľahko stráviteľnú a výživnú súčasť jedál. V tradičnej Ázii sa mungo často konzumuje v šalátoch, polievkach, rizotách a ako doplnok k ďalším jedlám. Klíčky mungo fazule majú typickú jemnosť a sviežu chuť pripomínajúcu hrášok, a preto sú obľúbené vo wokoch, šalátoch či nátierkach.

Poznámka: Pri tehotných ženách a osobách s oslabenou imunitou je vhodné klíčky tepelne upraviť alebo ich konzumovať vo väčšej miere po úprave.

Pestovanie mungo fazule na Slovensku krok za krokom

  1. Predpestovanie: nechte fazuľky klíčiť koniec marca - začiatok apríla; klíčky objavia listy po 4-5 dňoch.
  2. Presádzanie: sázajte na slnečné miesto s teplotou 18-22 °C, hlina by mala byť jemne vlhká, ale dobre odvodnená.
  3. Výsadbа von: v druhej polovici mája alebo začiatkom júna, ak sú priebežne teplé deň a nočné teploty nad 10 °C.
  4. Počas vegetácie: dbať na pravidelnú zálievku, monitorovať vlhkosť pôdy a zabrániť tvorbe plesní pri klíčkoch.
  5. Zber: plody dozrievajú 2-4 mesiace po výseve; mungo klíčky zbierajte skôr, aby si zachovali textúru a nutričné hodnoty.

Navod na klíčenie mungo fazule doma

Nakličovanie je jedným z najpopulárnejších spôsobov konzumácie, pretože klíčky sú plné vitamínov a enzýmov. Mungo je ideálne na naklíčenie, veľmi rýchlo rastie a je veľmi chutné. Klíčky sú plné výživných látok a dajú sa použiť v mnohých pokrmoch. Proces je veľmi jednoduchý: Namáčanie: Fazuľky nechajte vo vode namočené 8 až 12 hodín. Klíčenie: Následne ich presypte do klíčiacich misiek alebo nádob. Do vlhkého prostredia nechajte rásť 2-5 dní. Pravidelná údržba: Klíčky preplachujte 1-2 krát denne. Zber: Klíčky 1-2 cm sú vhodné na konzumáciu; dlhšie klíčky majú výraznejšiu arómu.

Infografika: Vzťah mungo fazule, kultivácie a klíčenia

Nutričné hodnoty a benefity mungo fazule

ZložkaHodnota na 100 g sušeného produktu
Energie1305 kJ / 312 kcal
Bielkoviny24 g
Sacharidy44 g
Vláknina16 g
Tuky1,3 g

Mungo fazuľa je bohatá na vitamíny skupiny B (vrátane kyseliny listovej), vitamíny C, E, K a minerály ako železo, horčík, mangán, draslík a fosfor. Má nízky glykemický index a vďaka vysokému obsahu vlákniny napomáha tráviacemu systému. Podporuje kardiovaskulárne zdravie, znižuje LDL cholesterol a krvný tlak, a prispieva k pocitu sýtosti pri redukčných diétach. Tehotné ženy by mali zaradiť potraviny bohaté na kyselinu listovú, pričom je potrebné vyhýbať sa konzumácii surových klíčkov mungo.

tags: #mungo #fazula #povod #slovensko