Za starých čias išlo vajce na vandrovku a stretlo tam raka. „Kde ideš?“ pýta sa ono. „A ty kam?“ pýta sa on. Už teda boli dvaja a bolo im hneď smelšie. Idú, idú; stretli kačicu. „Kde ideš?“ pýta sa vajce. „A ty kam?“ odpovedá tá. Kačica pristala; už boli tresťení. Všetko dobré do tretice! Idú, idú; stretli moriaka. „Kde ideš?“ pýta sa vajce. „A ty kam?“ odpovedá on. Moriak pristal; boli štyria. Idú, idú; stretli koňa. „Kde ideš?“ pýta sa vajce. „A ty kam?“ odpovedá kôň. Kôň šiel; bolo ich toľko, koľko prstov na ruke. Idú, idú; stretli vola. „Kde ideš?“ pýta sa vajce. „A ty kam?“ odpovedá vôl. Vôl pristal; už boli šiesti. Idú, idú pekne v hŕbke; stretli ešte kohúta. „Kde ideš?“ pýta sa vajce. „A vy ste sa takto rozbehli?“ pýta sa kohút. Dobre teda, už boli všetci siedmi dobrí tovariši spolu!
Vandrovali siedmi tovariši, až ich omrklo - a oni v tmavej hore! Chodník sa stratil, nevedeli, čo si počať. Hore pusto - dolu pusto, kde sa tu uchýliť? A boli aj hrozne hladní! No keď nik nevedel rady, pohlo vajce rozumom. Kohút vyletí na smrek a objaví svetlo. „Kikiríkí! Svetlo vidím, svetlo!“ A naozaj. Ďaleko v tme žiari malé svetlo. „Leť v tú stranu, kde je svetlo,“ káže vajce. „My pôjdeme za tebou.“
Kohút sa pustil v tú stranu, ukazuje cestu. Tovariši idú za ním ani na hotové. Na veľa putovania prišli na polianku. Na polianke stojí malá chyžka. „Zabúchaj na dvere!“
Kôň zabúcha, z chyžky vyjde stará tetka: „Čo tu chcete? Okamžite choďte preč! Len čo sa moji chlapci vrátia, zomelú vás na kašu!“
„Ech, zomelú, nezomelú,“ vraví vajce, „čo ťa po tom! Len nám, siedmim tovarišom, daj jesť, daj piť, daj nocľah!“
„Ba ešte čo!“ povie tetka. „Ja takým skaderukа-skadenoha pozbieraným ošklbancom nič nedám!“
Ale vajce rozkázalo volovi: „Naber zlú tetku na rohy a zanes do hory!“ Vôl nabral zlú tetku na rohy, zaniesol do hory a zhodil do jamy. Potom sa vrátil do chyžky.
Medzitým šiesti tovariši vošli do izby. Našli tam stôl prestretý pre siedmich. Na stole variva a pečiva, koľko sa komu len ráčilo! Bývali tam siedmi zbojníci a práve ich tetka čakala s parádnou večerou. Ešte naši tovariši ani nezasadli k stolu, už bolo počuť huk a lom, až hora prašťala. To zbojníci prichádzali.
Čo tu robiť? Dobrá rada hodná groš. „Ty sadni pod lavicu!“ šeplo chytro kačke. „Ty zalez do kanvy!“ šeplo chytro rakovi. „A ja?“ samo si vajce povedalo, „ja sa vryjem do popola.“
Tak sa všetci skryli, svetlo vyhasili - a čakali. Zbojníci prišli ku chyžke a svetla v nej nevideli. „Čože sa porobilo? Veď vari nám tetka nezaspala?“
Najväčší z nich vojde dovnútra. Vojde vôl na rohy a bác ho cez otvorené dvere do izby! Tam zo dverí buchne koň kopytom. „Ej, kýže je toto skaza! Počkaj, hneď ti posvietim do očí!“
Zbojník skočí k pahrebe, fúka a svetlo roznieti. Žeravý uhlík pripiekne vajce a ono: fúk! Puklo a nafúkalo zbojníkovi tvár horúcim popolom. Vystrčený zbojník skočí ku kanve a chce si oči umyť. Rak mu však prstmi do štipcov!
Kôň búšiac zbojníka vyhodí do predsiene. Vôl ho opäť vezme na rohy a vyhodí von na dvor. Kohút na žŕdke celým hrdlom kričí: „Kikiríkí! Kokoré!“
Došliapaný, doráňaný zbojník doletí ku kamarátom a povie: „Tam je zle-nedobre!“ Naši tovariši a sedmi majstri si potom sadnú k stolu a hodujú. Hostina je hotová a nocujú pod strechou.
Len vajce sa necítilo dobre. Bolo raz jedno vajce. Rozhodlo sa vyraziť na vandrovku a objaviť svet. Vidí ohradu a koňa. „Idem na vandrovku,“ povie vajce. Kráča s koňom; kôň navrhne nasledovať ho so sebou. Ďalej stretnú vola; „Ideme na vandrovku,“ odpove vajce. „Ja idem s vami,“ hovorí vôl. A tak sa pridajú ďalší: mačka na streche sa pridal a moriak, rak a nakoniec aj kohút.
„Nudím sa tu na streche, idem ja s vami,“ povie mačka a trojica sa rozrastie na štyroch. Putujú ďalej až k malému potoku, kde sa rak uistí, že je stále dostatok cesty. „Ja som ešte nebol inde ako v tomto malom potôčiku, idem teda s vami,“ povie rak a pridajú sa ďalší. Moriak aj on zahlási: „Idem s vami.“
Tak sa zo šiestich stáva sedem tovarišov. A keď sa rozprávka rozpráva ďalej, objavia sa aj staršia mačka na lúke a potok, kde sa pýtajú: Kam vedie vaša vandrovka? Vajce opäť s hrdosťou odpovie, že idú vandrovať. A doteraz stále spolu kráčajú, až kým sa im cesta neprekríži s tmavým lesom a ťažkým prieskumom sveta.
Postavy a ich úlohy
- Vajce - Vodca skupiny, múdre a vynaliezavé, ťahajúce všetkých do cieľa a zachraňujúce ich z nepríjemností.
- Rak - Chytí zbojníka do štipcov a pomáha pri prežitie skupiny.
- Kačka - Zakáča a spôsobí hluk, ktorý zmierňuje napätie.
- Moriak - Hrmoce lopatami na peci a svojím hlasným hudrovaním zvyšuje napätie i úsmev.
- Kôň - Buchne zbojníka kopytom a pomáha skupine pri úniku.
- VÔl - Odnesie zlú tetku do hory a hodí ju do jamy, čím uľahčí cestu.
- Kohút - Nájde svetlo a spôsobí hluk, vďaka čomu skupina nájde cestu.
- Zlá tetka - Bytosť chyžky, ktorá nechce pútnikov prichýliť (antagonistka príbehu).
- Zbojníci - Hrozní protivníci, ktorých premôžu naši hrdinovia vďaka svojej chytrosti a súdržnosti.
Motívy a ponaučenia
Rozprávka Ako išlo vajce na vandrovku je typickou ľudovou rozprávkou so silným motívom priateľstva a solidarity. Putovanie vajca predstavuje cestu za skúsenosťou a poznaním. Múdrosť a vynaliezavosť vajca umožňujú skupine prežiť ťažké chvíle a poraziť zbojníkov. Priateľstvo medzi zvieratami ukazuje, že aj malé dieťa môže pochopiť, že spolu sa dá dosiahnuť viac. Humor a napätie vznikajú zo situácií, v ktorých sa zvieratá ocitajú, a z jazyka rozprávky, ktorý je hravý a ľudový.