Odporúčaná denná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku: súčasný stav, porovnania a cesty zlepšenia

Rozdiel medzi spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami je aj naďalej značne viditeľný. Na základe údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.

Odborníci dvíhajú varovný prst nad aktuálnym stavom spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, lebo z výživového hľadiska je situácia skutočne nepriaznivá. „Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka,“ vysvetľuje gastroenterológ Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc. Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (0,9 %). „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Na celkové výsledky spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v roku 2018 si ešte budeme musieť počkať, no dá sa predpokladať, že za Európou budeme v spotrebe naďalej zaostávať. Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a bojujú za to, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala. „V závislosti od cieľovej skupiny sa snažíme vyberať vhodné formy komunikácie a aktivity na šírenie posolstva dobrých benefitov mlieka. Pre deti máme projekt Adoptuj kravičku,“ vysvetľuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Svetové a európske súvislosti: odporúčania a trendy

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Navyše, najnovšia štúdia kanadských vedcov poukázala na to, že plnotučné mliečne výrobky môžu znižovať riziko srdcovo‑cievnych ochorení a cukrovky typu 2 v porovnaní s nízkotučnými druhmi. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka smerujú všetky svoje aktivity k tomu, aby aj Slováci dosiahli WHO odporúčanú spotrebu.

Globálne trendy ukazujú, že celková spotreba mliečnych výrobkov v Európe často presahuje 200 kg na osobu ročne (v 2021 až 283 kg na osobu na rok). Najvyššia spotreba mliečnych výrobkov, najmä syrov, bola v západorických štátoch a v Grécku dosahujúc viac ako 34 kg na osobu ročne. Na Slovensku je celková spotreba mliečnych výrobkov vrátane ovčích výrobkov 189 kg na osobu na rok, čo je výrazne pod európskymi priemermi.

V porovnaní s ČR, kde je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov výrazne vyššia (okolo 230 kg a viac), sú slovenskí spotrebitelia vystavení tlaku trendov vyžadujúcich vyššiu konzumáciu kvalitných mliečnych výrobkov. Svetová priemerná spotreba v roku 2021 bola 118,2 kg mlieka na osobu ročne, pričom Európa 283 kg, čo poukazuje na význam regiónov s tradične vyššou spotrebou.

Podpora domácej výroby a vzdelávanie verejnosti

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už od roku 2008 realizujú aktivity v rámci Mliečneho fondu, ktoré majú za cieľ zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov a rozlíšiť slovenské výrobky od zahraničných. Cieľom je tiež povzbudzovať spotrebiteľov k poznaniu, že mlieko nepochádza len zo supermarketu, ale vyžaduje si prácu ľudí zo slovenského chovu a mliekarenskej výrobnej siete.

V rámci osvetových aktivít sa často organizujú dni otvorených dverí na mliečnych farmách a školské programy, ako Adoptuj kravu. Na Slovensku sa tiež zdôrazňuje význam kvalitných kyslomliečnych výrobkov a syrov v jedálničkoch detí a dospelých. Podľa odborníkov by mal každý človek skonzumovať denne aspoň 2 dcl fermentovaných mliečnych nápojov, alebo 10 dkg tvarohových či syrárskych výrobkov.

Otázky pôvodu mlieka a práce chovateľov dojníc sú spojené s ekologickými a ekonomickými aspektmi lokálnej produkcie. V otázkach dostupnosti a výberu mliečnych výrobkov by sme sa mali snažiť o viac fermentovaných výrobkov, kyslomliečnych nápojov a čerstvých syrov, ktoré majú vysokú biologickú hodnotu a prispievajú k zdraviu organizmu.

Tabuľka: obsah základných zložiek mlieka a ich význam

ZložkaHlavný významPoznámka
Bielkovinystavba a údržba organizmu; obsahujú 18 z 22 aminokyselínKazeín 82 %; srvátkové bielkoviny 12 %
Tukyzásobovanie energie; ľahká stráviteľnosťkrátke reťazce mastných kyselín; fosfolipidy
Laktózahlavný sacharid; energia; vývoj mozgu a nervového systémuu dospelých môže spôsobovať intoleranciu
Vápnikstavba kostí a zubov; regulácia krvného tlakupriaznivý pomer Ca:P
Vitamínyimunitný a metabolický podporný efektobsah vitamínov A, E, B u jednotlivých typov mlieka

Praktické odporúčania pre rodiny a deti

Pre zlepšenie situácie v spotrebe je vhodné začleniť do jedálnička viac fermentovaných mliečnych výrobkov, jogurtov a syrov. Deti môžu mať prospech z desiatových jogurtov a mliečnych dezertov, ktoré poskytujú potrebné vápniky a vitamíny. Rovnako dôležité je postupné zvyšovanie denného príjmu mlieka a mliečnych výrobkov u dospelých, a to udržiavaním rovnováhy medzi výživou a celkovou energetickou bilanciou.

Obrázok: Cesta mlieka od farmy na stôl

Uzavretie a motivácia verejnosti k vyššej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov vyžaduje koordinované akcie zo strany výrobcov, škôl, médií a zdravotníckych inštitúcií. Svetový deň mlieka predstavuje vhodnú príležitosť na pripomenutie významu mlieka a na propagáciu zdravých návykov v populácii.

Cesta mlieka z farmy na stôl

Konkrétne kroky na zvýšenie spotreby

  1. Podpora domácich fariem a lokálnych mliekarenských výrobkov cez Mliečny fond.
  2. Organizovanie dní otvorených dverí na mliečnych farmách pre školy a rodiny.
  3. Vzdelávacie aktivity, ktoré rozširujú povedomie o benefitoch mlieka a mliečnych výrobkov.
  4. Podpora konzumácie fermentovaných výrobkov a syrov s vysokou nutričnou hodnotou.
  5. Zváženie štúdií ukazujúcich pozitívny vplyv konzumácie plnotučného mlieka na zdravie s moderovaním výživovej spotreby.

Meta description a kľúčové slová

tags: #odporucana #spotreba #mlieka #slovensko