Podstatou a aj dôsledkom naplnenia sa Duchom Svätým má byť život v zhode s Božím Slovom, čiže život riadený Kristom. Úsilie o takýto život nazývame životom v Duchu, alebo podľa Ducha. Je to trochu iné pochopenie naplnenia sa Duchom Svätým ako to, ktoré sa praktizuje v takzvanom charizmatickom hnutí. My sme si tiež hovorili o tom, že naplnenie Duchom Svätým sa deje prostredníctvom modlitby, že sa musíme modliť za to, aby sme sa stali naplnenými Duchom Svätým. Lebo každý jeden z nás je pozvaný k tomu, aby sa opierajúc o vieru v Božie prísľuby, prosil Pána o naplnenie Duchom Svätým.
Písmo Sväté rozlišuje ovocie a dary Ducha Svätého. V Gal 5,22-23 čítame: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Zase o daroch Ducha Svätého sa hovorí najmä v 1 Kor 12,1: „A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.” O zásadách pri využívaní týchto darov sa hovorí v tom istom liste v 14. hlave. Potom sv. Pavol ukazuje rôzne dary, z ktorých najväčším je láska. „Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. Láska je ukázaná ako najväčší dar Ducha Svätého. Sv. Pavol to ešte ráz zdôrazňuje v hlave 14, keď hovorí: „Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali.” (14,1).
Rozlíšenie medzi ovocím a darmi a ich účel
Najmä však nie je ľahké uskutočniť rozlíšenie medzi ovocím a darmi Ducha Svätého. Snáď by sme to mohli vyjadriť takto: Ovocie Ducha slúži predovšetkým našej osobnej premene a nášmu posväteniu. Sú prejavom nového života v človeku. Nový život však zase uschopňuje k službe Bohu i ľuďom. Slúžiť Bohu to znamená svedčiť o ňom a približovať iných k Bohu, ako aj budovať jednotu medzi sebou a Bohom. Dary sú všeobecne určené skôr na posvätenie spoločenstva alebo pre určitú službu tomuto spoločenstvu. Často sa stáva, že ktosi dostane dokonca neobyčajne dary, ale oni samotné ešte nesvedčia o vnútornej premene tohoto človeka.
Na potvrdenie tohoto môžeme uviesť slová samotného Pána Ježiša: „Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Ale súvis týchto Kristových slov je takýto: „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.« (Mt 7,21).
Kristus veľmi zdôrazňuje, že znamením toho, či sme blízko Boha, Krista, nie je prorokovanie či konanie zázrakov, ale život podľa Ježišovej vôle, podľa vôle jeho Otca a podľa jeho slova. Dary Ducha Svätého sú akousi manifestáciou, prejavom jeho prítomnosti a pôsobenia, sú určené predovšetkým pre neveriacich ako svedectvo a tiež na budovanie spoločenstva kresťanov. Treba ich však samozrejme prijímať s úctou a vďačnosťou, ale musíme ich súčasne nechať oceniť starším cirkvi, čiže kňazom a ľuďom duchovne skúsenejším, ktorí posúdia ich pravosť a tiež akým spôsobom majú byť užívané.
Sv. Mimo toho, tieto neobyčajné dary nie sú nutné k vedeniu života v Duchu Svätom. Nemôžeme prijať tvrdenia, že každý naplnený Duchom Svätým, musí nutne hovoriť jazykmi, alebo že každé hovorenie jazykmi je istým znakom naplnenia. Významné udalosti a sviatky v našich životoch sú často sprevádzané odovzdávaním darov. Oslávenec prijíma dary od gratulantov a následne sa z jednotlivých darov teší. Po istom čase však dar zovšednie a ako dni plynú, pôvodná intenzívna radosť z daru sa akosi vytráca. Možno je to iba naša ľudská nedokonalosť, že sa prestávame tešiť zo všednosti. Boh ľudstvo od počiatku obdarováva. Daroval nám to najcennejšie - SEBA. Otázka znie, či nám aj tento najväčší dar „nezovšednel“ a či sa z neho dokážeme naozaj úprimne tešiť.
Boh však ide ešte ďalej a dáva nám dary naozaj v plnosti - 7 darov Ducha Svätého (číslo sedem isto nie je náhodné a vyjadruje plnosť). Ide o dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a dar bázne voči Bohu. Tieto dary sme dostali úplne zadarmo a našou jedinou úlohou je ich prijať. Nie sú to však dary, z ktorých radosť po niekoľkých dňoch odíde a za krátku chvíľu zapadnú prachom (teda nemalo by to tak byť). Ide o dary samotného Boha, ktoré sa navzájom dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. (KKC 1831) Je to niečo úžasné a fascinujúce. Boh nás obdarúva darmi, ktoré nás zdokonaľujú a privádzajú bližšie k Bohu a k druhým ľuďom - sami sa stávame darmi. Ak správne využívame dary, ktoré sme od Boha dostali, môžeme sa tešiť z bohatého ovocia, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. 1831
Je sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu. V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi, Dávidovmu Synovi. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. 1832 Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. Ovocie Ducha Svätého - to je názov katechézy, ktorú pápež František predniesol pri stredajšej generálnej audiencii 27. októbra v zaplnenej Aule Pavla VI. Venoval sa v nej ďalšej časti Listu sv. apoštola Pavla Galaťanom. „Postavme sa pred Krista na kríži, začnime odznova od neho. Vezmime do rúk kríž, pritisnime si ho k srdcu. Princípom duchovného života je Duch Svätý, ktorý jediný má moc meniť ľudské srdce, pripomenul pápež. Za ďalšiu veľkú tému Listu Galaťanom označil náuku o duchovnom boji, v ktorej sv. Pavol oproti „skutkom tela“ stavia „ovocie Ducha“. Tým ovocím je «láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť» (Gal 5,22).
Ovocie Ducha ako smernica pre život cirkvi a jednotlivca
Svätý Otec pred príchodom na audienciu požehnal dva veľké zvony nesúce meno: „Hlas nenarodených“. Z iniciatívy poľskej nadácie „Áno životu“ zvony poputujú na Ukrajinu a do Ekvádoru. „Pre tieto národy a pre všetkých nech sú znamením angažovanosti v prospech obrany ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť. ohlasuje svetu Evanjelium života, nech prebúdza ľudské svedomie a spomienku na nenarodených. Samotnú katechézu uviedlo čítanie z 5. «Bratia, ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami».
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Kázanie svätého Pavla je celé sústredené na Ježiša a na jeho veľkonočné tajomstvo. Apoštol sa predstavuje ako zvestovateľ Krista a to Krista ukrižovaného (porov. 1 Kor 2,2). Galaťanom, ktorí sú v pokušení zakladať svoju nábožnosť na dodržiavaní predpisov a tradícií, pripomína stredobod spásy a viery: Pánovu smrť a zmŕtvychvstanie. Robí to tak, že pred nich stavia realizmus Ježišovho kríža. Píše: «Kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný!» (Gal 3,1).
Ako dnes, aj dnes mnohí hľadajú istotu skôr než živého Boha, sústreďujú sa na rituály a predpisy, namiesto toho, aby celou svojou bytosťou prijali Boha lásky. Pavol žiada Galaťanov, aby sa vrátili k Bohu a k ukrižovanému Kristovi. Svedčí o tom v prvej osobe: «S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus» (Gal 2,19.20). A v závere listu hovorí: «Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet» (6,14).
Praktická dimenzia života v Duchu a ovocie Ducha
Ak strácame niť duchovného života, ak nás sužujú tisíce problémov a myšlienok, osvojme si Pavlovu radu: postavme sa pred Krista na kríži, začnime odznova od neho. Vezmime do rúk kríž, pritisnime si ho k srdcu. Alebo zotrvajme v adorácii pred Eucharistiou, kde je Ježiš Chlebom rozlámaným pre nás, ukrižovaný, ktorý vstal z mŕtvych, Božia moc, ktorá vlieva svoju lásku do našich sŕdc. A teraz, opäť vedení svätým Pavlom, urobme ďalší krok. Položme si otázku: Čo sa deje, keď sa v modlitbe stretáme s ukrižovaným Ježišom? Deje sa to, čo sa udialo pod krížom: Ježiš odovzdáva Ducha (porov. Jn 19,30), čiže dáva svoj vlastný život. A Duch, ktorý vychádza z Ježišovej Paschy, je princípom duchovného života. On je ten, kto mení srdce, nie sú to naše skutky. Srdce mení on. Nie naše konanie, ale pôsobenie Ducha Svätého v nás mení srdce! On je ten, kto vedie Cirkev, a my sme povolaní poslúchať jeho pôsobenie, ktoré sa deje kdekoľvek a akokoľvek on chce.
Na druhej strane práve konštatovanie, že Duch Svätý zostúpil na všetkých a že jeho milosť pôsobila bez akéhokoľvek vylúčenia, presvedčilo aj tých najviac zaťatých spomedzi apoštolov, že Ježišovo evanjelium je určené pre všetkých, a nie len pre zopár privilegovaných. A tí, ktorí hľadajú istotu, malú skupinku, jasnosť vecí, tak ako kedysi, sa vzďaľujú od Ducha, nedovolia, aby do nich vstúpila sloboda Ducha. Život spoločenstva sa teda obnovuje v Duchu Svätom. A je to vždy vďaka nemu, že načerpávame pre svoj kresťanský život a napredujeme v duchovnom zápase. Práve duchovný boj je ďalším veľkým učením Listu Galaťanom. Apoštol predstavuje dva protikladné fronty: na jednej strane «skutky tela», na druhej strane «ovocie Ducha».
Ovocie Ducha je naopak «láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť» (Gal 5,22): tak hovorí Pavol. Kresťania, ktorí si pri krste «obliekli Krista» (Gal 3,27), sú povolaní žiť týmto spôsobom. Dobrým duchovným cvičením môže byť napríklad prečítať si zoznam od svätého Pavla a pozrieť sa na svoje vlastné správanie, aby sme videli, či tomu zodpovedá, či je náš život naozaj podľa Ducha Svätého, či prináša toto ovocie. Prináša môj život tieto plody? Lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť? Napríklad prvé tri vymenované slová sú láska, pokoj a radosť: podľa nich rozpoznávame človeka, v ktorom prebýva Duch Svätý. Človek, ktorý je pokojný, radostný a milujúci: v týchto troch črtách vidíme pôsobenie Ducha.
Toto apoštolovo učenie kladie veľkú výzvu aj našim spoločenstvám. Niekedy má ten, kto sa priblíži k Cirkvi, dojem, že sa nachádza pred hutnou hromadou príkazov a nariadení: ale to nie, toto nie je Cirkev! Nuž, v skutočnosti sa nedá zachytiť krásu viery v Ježiša Krista, ak vychádzame z primnohých prikázaní a morálnej vízie, ktorá v jej postupujúcom rozvetvení môže spôsobiť, že zabudneme na pôvodnú plodnosť lásky, živenú modlitbou, ktorá obdarúva pokojom a radostným svedectvom. Rovnako život Ducha, ktorý je vyjadrený vo sviatostiach, nemôže byť udúšaný byrokraciou, ktorá bráni prístupu k milosti Ducha, pôvodcu obrátenia srdca. A koľkokrát my sami, kňazi či biskupi, robíme toľko byrokracie pri udeľovaní nejakej sviatosti, pri prijímaní ľudí, že tí v dôsledku toho zareagujú: „Nie, toto sa mi nepáči“ a odídu, a nevidia v nás neraz tú silu Ducha, ktorý obnovuje, ktorý nás robí novými. Máme teda veľkú zodpovednosť ohlasovať ukrižovaného a vzkrieseného Krista, vedení vanutím Ducha lásky. Pretože len táto Láska má moc pritiahnuť a zmeniť srdce človeka.
Generálna audiencia 27. Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. P. „Jeden slávny a uznávaný vedec, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, mal manželku. Bola to však osamelá a smutná žena, pretože jej muž bol málokedy doma. Neustále lietal lietadlami z jednej konferencie na druhú. Keď občas profesor našiel svoju manželku plakať, reagoval tvrdo a nevľúdne. Jedného dňa si opäť všimol, že po tvári ženy stekajú slzy. Namrzene sa prstom dotkol jej líca a vzal jednu z nich. Prst zdvihol pred tvár manželky a chladne jej povedal: „Načo plačeš? Pozri, slzy sú len zmes albumínu, sodíka, vápnika, lizozímu, glukózy, bielkovín, uhlíka… v smiešnom množstve. Čo je to slza? Príliš často vidíme iných očami chemika. V takom prípade dávame za pravdu tým, ktorí tvrdia, že ľudské telo je len zmesou tuku, z ktorého je možné vyrobiť sedem kusov mydla, železa, z ktorého by sa dal vyrobiť klinec strednej veľkosti, fosforu, ktorý by vystačil na výrobu dvoch tisícok zápalkových hlavičiek, síry, vďaka ktorej by sa človek dokázal zbaviť vlastných bĺch… A láska je teda len chemická reakcia, akýsi druh choroby. Ľudské bytosti sú tovar na predaj, duchovný svet je len istý druh hlúposti…[1] Preto „žime duchovne“…, ako píše sv. Pavol v liste Galaťanom (porov. Gal 5, 16).
V Katechizme Katolíckej Cirkvi sa píše: „Mravný život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Je sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu. V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi, Dávidovmu Synovi. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. Tradícia Cirkvi ich vymenúva dvanásť: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota“ (KKC 1830 - 1832).
Sv. Pavol ich vymenúva v Liste Galaťanom (porov. Na prvom mieste je láska. Láska je ovocím Ducha, ktorý v nás pôsobí, a nič lepšie nemôže charakterizovať kresťana ako práve tento dar. Prežívanie lásky a delenie sa ňou v nás rodí dar radosti. Je to výsledok lásky. Lebo ten, kto miluje, sa teší, že je v blízkosti toho, koho miluje. Takto prežívaná láska a s ňou spojená radosť zanechávajú v duši Boží pokoj a tento dar znamená, že v našom živote absentuje - chýba nepokoj. A to je veľmi dobre. Lebo nepokoj v nás rodí strach, ale pravý pokoj je pomôckou k tomu, aby sme bojovali s našimi vášňami.
Boja s vášňami sa prejavuje v čnosti trpezlivosti, ktorá je ovocím toho, že sa duše nechávajú viesť Duchom Svätým, aj keď v ich živote prevládajú a sú prítomné rôzne druhy skúšok. S týmto ovocím Ducha sa spája aj postoj nešomrať na danú situáciu. Svätý Pavol píše v Liste Korinťanom: Láska je trpezlivá. Kresťan sa nemôže vyhnúť vo svojom živote skúškam, utrpeniu. Tieto chvíle sa však dajú prežívať vo viere a pochopiť, že je to čas milosti a očisťovania. Vytrvalosť je podobná trpezlivosti. Ovocie vytrvalosti prináša duši silu využiť všetky prostriedky na boj a pomocou nich chce dosiahnuť cieľ, aj napriek svojim obmedzeniam a slabostiam či hriechom.
tags: #ovocie #ducha #svateho #katechizmus