Koniec legendárnej firmy. Rodinná pekáreň najstaršieho slovenského pekára Jozefa Káčera († 93) po 31 rokoch skončila s výrobou chýrneho belianskeho chleba. Voňavý krehký bochník si udržal čerstvosť aj tri dni a neopakovateľnú chuť v ňom robili domáce nastrúhané zemiaky. Obľúbená maškrta bola bežnou súčasťou hotelových menu v okolí Terchovskej doliny a cestovali za ňou ľudia zo širokého okolia.
Tajomstvom špeciality nebola len kvalitná pec, ale najmä ručne vyrábaný kvások, ktorý majster pekár v Belej (okr. Žilina) vyrábal vlastnými rukami neuveriteľných 80 rokov. Prvé problémy pekárne sa začali pred dvoma rokmi s nástupom koronakrízy. Klincom do rakvy však pre nich bol trojnásobný nárast cien energií a plynu spred pár týždňov. Výrobou a predajom chutného chleba sa živila štrnásťčlenná rodina aj s deťmi 31 rokov.
Časová os životného príbehu a sociálny kontext
„Problémy sa začali s koronou, zatvorilo sa veľa hotelov a odberatelia skončili biznis. Bežné rodiny to ťahať nedokázali. Postupne sme nemali žiadne rezervy, keď sa niečo pokazilo. Upadla nám chuť, ubíjalo nás to postupne, až nás to pred letom zlomilo úplne,“ hovorí Dušan (61), ktorý pracoval v pekárni celý svoj produktívny život a viedol k rodinnej fi rme aj všetky štyri deti - Dušana (38), Petru (37), Danielu (34) a Tatianu (30).
Najväčšou vášňou k pečeniu zahorel najstarší Dušan. „Mal 28 rokov, keď sa vrátil zo Švédska kvôli starkému. Ten už v tom čase hovoril, že už vládze menej a zišiel by sa mu pomocník, mal už 80 rokov. Dušan teda prišiel, boli na seba veľmi naviazaní. Fungovali spolu desať rokov. Po tom, ako Dušan videl tie čísla energií, sa v lete zbalil a odišiel pracovať do Nemecka na stavby,“ hovorí Dušanova sestra Petra (37).
Trojnásobne drahšie - Dušana zasiahli hneď dve rany osudu - prvá nastala, keď minulý rok v auguste zomrel jeho milovaný dedko, najstarší slovenský pekár Jozef Káčer († 93). Druhou krutou ranou boli nové výmery cien energií, ktoré platia od septembra. „My sme už od korony prežívali kruté časy, nedokázali sme si zarobiť peniaze potrebné ako zálohu, keď sa pokazí stroj, alebo zarobiť toľko peňazí, aby sme aspoň mohli ísť raz za rok na malú dovolenku. Bolo to frustrujúce. Keď prišli teraz pred letom nové výmery, ostal som stáť v nemom úžase, vedel som, že je koniec,“ smutne konštatuje starší Dušan (61).
Energie im zdraželi trojnásobne, plyn stál minulý rok 860 eur mesačne, teraz 2 460 eur, elektrina stála minulý rok mesačne 180 eur a teraz 360 eur. „Aj keby sme chlieb predávali po deväť eur, sme na nule, neprodukujeme žiaden zisk. A takto sa nedá podnikať, že máme len na základný život a naozaj si nemôžete dovoliť pomaly nič,“ dodal Dušan. „Ďakujeme všetkým zákazníkom, ktorí nás podporovali 31 rokov a tak nám pomáhali budovať legendárnu značku belianskeho chlebíka,“ hovorí Dušanova manželka Jarmila (60).
Tradícia a receptúra
„Recept v trezore“ a slzy v očiach - Helena (86) spomína, že pre ňu bol Jozef Káčer viac než len pekár. „Mal v sebe toľko dobroty, ja som od neho nepočula nikdy krivé slovo, nikdy mi nič zlé nepovedal, ani neurobil.“
„Pekár musí mať robotu rád, starký ju miloval,“ hovorí jeho vnuk Dušan (teraz už 31-ročný). Od starého otca sa učil osem rokov, jeho precíznosť mu bude chýbať. Dušan tiež popisuje, ako spolu prežívali rôzne výzvy - od rožkov až po homogenizáciu výroby v menšej rodinnej pekárni.
„Chlieb pečieme podľa tradičnej receptúry. Nepridávajú doň žiadne umelé prísady, používajú len trochu droždia. Dôležité je dodržať časy a teploty, robia si vlastný kvások, ktorý do deväťdesiatky stále pripravoval Jozef Káčer.“
„Z cesta vyváľajú bochníky a vložia ich do slamených ošatiek - nádobiek, kde chlieb nakysne. Z horúcejšej pece putujú do chladnejšej, kde sa dopiekajú...“
Pokračovanie rodinnej tradície
„Až dokonca mi pomáhal, niekedy som sa aj hneval. Hovoril starký, veď ma nechaj, ja viem, čo mám robiť. Prišiel som načas, ale on tu bol ešte skôr a vybavoval telefonáty.“
Dušan Káčer chce však všetky postupy starého otca zachovať, nerozmýšľa o väčšej fabrike. Aj keby mu to prinieslo lepší zisk, už by to nebola tradičná výroba. Hovorí, že všetko dôležité sa naučil od starého otca a to nechce meniť.
Košice a okolie: kultúrno-historické pamiatky a súvislosti
Okrem pekárskej legendy príbeh rozširuje aj bohatá kultúrno-historická nádielka Košíc a regiónu. Dóm svätej Alžbety, Kostol svätého Michala, Synagóga na Puškinovej ulici a Premonštrátsky kláštor Jasov predstavujú významné sakrálné aj kultúrne objekty. Tieto pamiatky spolu s Uličkou remesiel a tradičnou pekárňou tvoria autentický obraz regiónu, ktorý láka turistov aj na dlhšie pobyty v centre Košíc a okolí.
Špecifiká regionálnej gastronómie a cestovného ruchu
Košice ponúkajú okrem dominantných pamiatok aj ďalšie zaujímavosti: Dóm svätej Alžbety, Urbanova veža, Spievajúca fontána a široká paleta ubytovania v centre mesta. Návštevníci môžu spojiť prehliadku s návštevou synagógy, expozícií Východoslovenskej galérie a ďalších historických lokalít. Ubytovanie v Košiciach je dostupné v širokom spektre štandardov - od luxusných hoteloch až po pohodlné apartmány.
Forma a štruktúra článku
- História rodinnej pekárne a jej význam pre región
- Ekonomické výzvy a dopad energetických cien
- Tradičná receptúra, kvások a remeselná technika
- Rodinné príbehy a kultúrno-historické wokna Košíc
- Možnosti návštevníkov a súbor atrakcií v Košiciach a okolí
Infografika a vizuálny doplnok
Video doplnenie
The Last Traditional Bakeries | Inside a Vanishing Bread Tradition
Tabuľka: Zmeny cien energií a dopad na prevádzku
| Energia | Minulý rok | Aktuálne | Rozpätie |
|---|---|---|---|
| Plyn | 860 EUR/mes. | 2 460 EUR/mes. | trojnásobne - 2860 EUR |
| Elektrina | 180 EUR/mes. | 360 EUR/mes. | zdvojnásobnené |
Diskusia o budúcnosti rodinnej pekárne ostáva otvorená, ale rodina zdôrazňuje, že tradičný postup a dedičstvo zostanú. Dušan Káčer ďalej pracuje na zachovaní tradície a zároveň sa snaží ponúknuť zákazníkom špecifické pečivo, ktoré odzrkadľuje pôvodný duch Belej a okolitého Terchovského regiónu.