Kompost je zázrak prírody - mení odpad na výživu. Ale len vtedy, keď viete, čo doň dať - a čo tam rozhodne nepatrí. Pretože kompost nie je odpadkový kôš. Ak mu dáte správne suroviny, odmení vás tmavou, voňavou hmotou plnou života.
Kompost je plný živín a humusu. Poklad pre pôdu, ale nie skládka. Kompost je živý systém, ktorý potrebuje vyvážené podmienky. Aj keď sú to organické materiály, rozkladajú sa pomaly a pri tom zapáchajú. Lákajú muchy, potkany a inú haväť, ktorá v komposte nemá čo robiť.
Uvarené zvyšky často obsahujú soľ, tuky a korenie, ktoré narušujú prirodzený rozklad a mikrobiálnu rovnováhu. Citrusy majú vysokú kyslosť, ktorá môže narušiť pH kompostu a obmedziť činnosť prospešných mikroorganizmov. Toto je jasné - nejde o biologicky rozložiteľné materiály. Semienka plevele môžu v komposte prežiť, ak kompost nedosiahne dostatočne vysokú teplotu. Výsledkom je, že si ich pri použití kompostu zanesiete späť do záhonov.
Nie každý papier je do kompostu vhodný. Aj keď ide o rastlinný odpad, niektoré druhy môžu obsahovať prirodzené látky, ktoré spomaľujú rast rastlín alebo menia pH pôdy. Štiepka a vetvy z ihličnanov (napr. Listy a drevo z orecha obsahujú látku juglon, ktorá môže brzdiť klíčenie a rast iných rastlín. Zaujímavosť: Dobrý kompost nezapácha. Naopak, vonia po lesnej pôde - to je známka, že „pracuje“ správne. Pri zdravom kompostovaní prebieha rozklad organických látok za pomoci aerobných mikroorganizmov - teda tých, ktoré potrebujú kyslík.
Tipy ako kompostovať správne
TIP: Pre správne kompostovanie je dobré kombinovať takzvaný „zelený“ (vlhký) a „hnedý“ (suchý) materiál. Zelený materiál, ako sú šupky, čerstvá tráva alebo kávová sedimenta, je bohatý na dusík. Hnedý materiál - napríklad suché lístie alebo drevitý odpad - zase dodáva kompostu uhlík. Ak kompost pracuje pomaly alebo s ním práve začínate, môže byť vhodné siahnuť po mikrobiálnom urýchľovači. Obsahuje špecifické, navzájom spolupracujúce mikroorganizmy vo vysokej koncentrácii.
Kompostovanie je jednoduchý spôsob, ako vrátiť prírode to, čo si od nej berieme. Prirodzene obohacuje pôdu, podporuje zdravý rast rastlín a pomáha znižovať množstvo odpadu v domácnosti. Či už máte záhradu, balkón, alebo len chuť začať, s kompostom sa vždy priblížite k udržateľnému a zdravšiemu spôsobu pestovania.
Čo do kompostu nepatrí a prečo
Existuje niekoľko druhov vecí, ktoré by záhradkári do kompostu nemali dávať, ak chcú mať úspešné hnojivo pre svoju záhradu. Patria sem mäso a ryby, pečivo, spracované potraviny, mliečne výrobky a oleje či tuky. Choré rastliny, napadnuté plody a trváce buriny s podzemkami tiež zhoršujú proces rozkladu a môžu rozšíriť choroby.
Paradajky ako rastliny, najmä detaily s plesňou a napadnutím hmyzom, sa do kompostu veľmi nehodia. Niektoré paradajky s poškodením môžu predstavovať riziko v celej záhrade. Aj väčšie kamene, kusy dreva, úlomky tehly, železný šrot a zlomky betónu do kompostu nepatria.
Ak dáte do kompostu nesprávne potraviny, neobjaví sa len pleseň, ale aj hlodavce. Preto je dôležité dodržiavať pravidlá kompostovania chorého a poškodeného bioodpadu: napríklad udržiavať vzdušný vankúš na dne kompostu, vrstviť materiály a pravidelne dopĺňať dusíkaté zložky v správnych intervaloch. Močovina je bohatým zdrojom dusíka, ktorý je živinou pre rastliny.
Okrem toho, že do kompostu môžete pridať biologický odpad, nie všetko je vhodné. Choré rastliny a napadnuté plody, zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, ako aj varené jedlá môžu spomaľovať alebo narúšať proces rozkladu a priťahovať škodcov.
Ako vyrobiť kvalitný kompost z praktických materiálov
Pri umiestnení kompostu je výborné mať ich na polotieni alebo v závetrí, aby sa zamedzilo nadmernému vysychaniu alebo zápachu. Kompost by mal byť tiež na hlineném podklade, nie na betóne či fólii, a mala by medzi stenami a kompostom ostať voľná vzdialenosť aspoň 30 cm. Ak bývate za garážou, dbajte na to, aby ste ho neumiestnili k stenám, pri ktorých býva okno, hoci by to mohlo zlepšiť prístup.
V priebehu roka môžete používať rôzne doplnky: mulčovanie z pokosenej trávy, lístie a konáre, ktoré chránia pôdu a zlepšujú jej vlhkosť. Suché konáre a drevený odpad sa dajú využiť ako vrstvy v komposte alebo ako materiál pre vyvýšené záhony. Drvič alebo štiepkovač umožňuje z dreva urobiť buď jemnú drvinu ako mulč, alebo väčšie kúsky na kúrenie či zakopanie do pôdy.
Väčšie množstvo pokosenej trávy naraz sa do kompostu neodporúča; radšej používajte urýchľovače, aby sa podporil proces rozkladu a aby kompost zostal vzdušný. Lístie zo stromov, ktoré opadáva na jeseň, je vhodné zaradiť do kompostu spolu s dusíkatými materiálmi; pred samotným kompostovaním ho môžete posekať a nechať pod snehom alebo prehádzať ho na jar. Pri lístí s napadnutím chorobami alebo parazitmi je potrebné takéto lístie zmiešať s vápnom a navlhčiť.
Správne rozložený kompost zapácha iba prostredím lesa a je bohatý na živiny. Pri zvažovaní domáceho kompostovania si pripomínajte, že kompostovanie nie je len o tom, čo do koša dáte, ale aj o tom, čomu sa vyhnete.
