Vtipy o deťoch a ich otázkach sú často zdrojom humoru, ale niekedy môžu viesť k nečakaným a zábavným situáciám. Pozrime sa na niekoľko príkladov:
- Syn sa pýta otca: „Oci, ako zistím, že som opitý?“ Otec povie: „Vidíš tam tie dva psy? Keď si opitý, vidíš tam štyroch psov.“
- Malá dievčina a chlapec sa hádajú o tom, ktoré pohlavie je lepšie. Nevedia sa dohodnúť. Nakoniec chlapec stiahne nohavice a povie: „Tu je niečo, čo ty nikdy nebudeš mať!“ Malé dievčatko to nahnevalo. Vedelo, že je to pravda a bežalo s plačom domov. O chvíľu neskôr sa vrátilo s úsmevom na tvári.
- Príde Jožko za mamičkou a hovorí: „Mami, ja som videl pred chvíľou ocka s poštárkou. Najskôr sa bavili, potom ho pobozkala, potom pobozkal on ju, potom išli do garáže, ona mu začala rozopínať nohavice.“ „Aha, zaujímavé. Vieš čo? Povedz to otcovi na dnešnej oslave jeho narodenín.“ Večer sa koná oslava, všetci hostia už sú zoradení ku gratuláciám, keď Jožko príde za otcom a hovorí: „Tati, ja som ťa dnes videl s tou poštárkou. Ako pobozkala ona teba, potom si pobozkal ty ju, potom ste išli do garáže, ona ti začala rozopínať nohavice a potom ti mala v ruke...“
Avšak, v prírode existujú aj oveľa komplexnejšie stratégie, ktoré sa týkajú reprodukcie a prežitia. Jednou z fascinujúcich je hniezdny parazitizmus, kde niektoré vtáky kladú svoje vajcia do hniezd iných druhov. Táto stratégia im umožňuje znížiť náklady na starostlivosť o potomstvo, ale zároveň prináša aj výzvy.
Vedci už desaťročia skúmajú, aké stratégie správania pri hniezdnom parazitizme vtáky používajú. Azda najväčšou prekážkou je presvedčiť hostiteľských vtáčích rodičov, aby cudzie vajce prijali za vlastné. Mnohé vtáky, ktoré sa uchyľujú k hniezdnemu parazitizmu, napodobňujú farby a vzory vajec hostiteľov. Aj na Slovensku sa vyskytuje vták, ktorý prenecháva starostlivosť o svoje potomstvo iným. Je ním kukučka obyčajná (Cuculus canorus), ktorá u nás prebýva v období od apríla do júla, ale väčšinu roka trávi v Afrike. Ekológ Alfréd Trnka z Trnavskej univerzity v Trnave v článku na portáli Veda na dosah vysvetľuje, že kukučky uplatňujú stratégiu hniezdneho parazitizmu už viac ako 10 miliónov rokov. Jedným dychom však dopĺňa, že veľa druhov vtákov sa zatiaľ naučilo proti nemu brániť, takže ich neprivedú k zániku.
Správanie kukučiek pri kladení vajec do hostiteľských hniezd skúmali českí vedci z Ústavu biológie stavovcov AV ČR. Výsledky svojich pozorovaní prezentovali v odbornom časopise Ibis - International Journal of Avian Science pred viac ako rokom. Vyplýva z nich, že kukučky kladú vajcia extrémne rýchlo, čo je súčasťou ich rozmnožovacej stratégie. Ak ich nič nevyruší, jedno vajce znesú za približne šestnásť sekúnd. No ak ich hostitelia odhalia a napadnú, dokážu ho zniesť aj za štyri sekundy.
Vtáky, ktoré si osvojili hniezdny parazitizmus, uplatňujú ešte ďalšie stratégie prežitia. Medzinárodný tím vedcov zistil, že ich mláďatá sa vyznačujú veľkou silou už krátko po vyliahnutí, čo ich zvýhodňuje v súboji s nevlastnými súrodencami. Výsledky výskumu zverejnili v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences. Vedci si všimli, že už počas vývoja vo vajíčku sa tieto vtáky hýbu oveľa intenzívnejšie, čo vysvetľujú ako prípravu na súperenie s potomkami hostiteľských vtákov. Parazitické vtáky sa navyše vyvíjajú rýchlejšie a liahnu sa skôr ako ich nevlastní súrodenci. Opäť ich to zvýhodňuje, a to pri kŕmení.
Mimikry vajec: Evolučný boj medzi parazitmi a hostiteľmi
Ako však dokážu vtáky jedného druhu napodobňovať vajíčka rozličných druhov vtákov, aby zabezpečili prežitie vlastných mláďat? Tieto otázky nedávali vedcom spať viac ako storočie. Medzinárodný tím evolučných biológov z Univerzity v Cambridge, Univerzity v Cape Town a Bostonskej univerzity pod vedením profesorky Claire Spottiswoode a profesora Michaela Sorensona uskutočnil rozsiahly genetický výskum a preskúmal túto stratégiu rozmnožovania.
V štúdii sa vedci zamerali na skúmanie mimikry vajec kukučiarky žltej (Anomalospiza imberbis) z genetického hľadiska. Podľa informácií dostupných na portáli venovanom výskumu afrických kukučiek je kukučiarka žltá pomerne málo preskúmaný parazitický druh vtáka. Kukučiarky žijú v Zambii a kladú svoje vajíčka do hniezd niekoľkých hostiteľských druhov vtákov, medzi ktoré patria prinia hnedoboká (Prinia subflava) a minimálne tri druhy cistovníkov (Cisticola). Každá samička kukučiarky napodobňuje vajcia len určitého druhu hostiteľských vtákov, a špecializuje sa preto len na konkrétny druh vtákov.
Kukučiarky kladú rôznorodé vajcia v reakcii na súperenie s hostiteľskými vtákmi, ktoré si neustále vyvíjajú nové ochranné prvky. Tie im umožňujú odhaliť cudzie vajcia. Ak sa im to však nepodarí, zaplatia vysokú cenu. Ich mláďatá sa liahnu o niekoľko dní neskôr ako potomkovia kukučiarky, čo ich znevýhodňuje. Mladé kukučiarky ich totiž často pri súperení o potravu predbehnú a mláďatá hostiteľov potom v dôsledku vyhladovania uhynú.
Takéto „dedičstvo po matke“ kukučiarkam umožňuje vyhnúť sa riziku, že zdedia nesprávne mimikry génov od otca, ktorého vychoval iný hostiteľ. Takto si rôzne línie samíc kukučiarky vyvinuli špecializované mimikry vajec niekoľkých rozličných druhov hostiteľských vtákov. „Zatiaľ čo dedičnosť po matke umožnila kukučiarkam žltým využívať viacero hostiteľských druhov, je pravdepodobné, že spomalí ich schopnosť vyvíjať si protiadaptácie, pretože ich hostitelia si vyvíjajú nové obranné mechanizmy. Najmä parazitické vtáky čelia skľučujúcej výzve, lebo niektoré hostiteľské druhy si na oplátku vyvinuli úžasnú rozmanitosť farieb vajec a vzorových „podpisov“, ktoré pomáhajú hostiteľom rozlíšiť ich vlastné vajíčka od parazitických napodobenín,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Claire N.
Výskum sa uskutočnil v južnej Zambii, kde kukučiarky žlté podvádzajú štyri rôzne druhy vtákov z čeľade svrčiakovité (Locustellidae) až s devastačnými následkami. Vedci zhromaždili DNA vzorky 196 kukučiarok žltých zo 141 hniezd, ktoré patrili štyrom rôznym druhom svrčiakov. V dôsledku neustáleho súperenia s kukučiarkami sa zo svrčiakov stali precízni kontrolóri kvality vajec. Svrčiaky odmietajú všetky vajcia, ktoré sa líšia od ich vlastných, či už farbou, alebo vzorom. Navyše všetky štyri druhy svrčiakov začali znášať unikátne vajcia so špeciálnym vzorom, ktorý im umožňuje ľahšie odhaliť cudzie vajcia.
| Typ vajíčka | Charakteristika |
|---|---|
| Hostiteľské vajíčka | Špecifické farby a vzory, ktoré slúžia ako "podpis" pre ľahšiu identifikáciu hostiteľom. |
| Parazitické vajíčka (kukučka) | Napodobňujú farby a vzory hostiteľských vajec, aby oklamali hostiteľských rodičov. Líšia sa v závislosti od hostiteľského druhu. |
Niektoré vtáky začali znášať vajcia s modrým, bielym, červeným alebo olivovozeleným podkladom a s rozmanitými vzormi. Kukučiarky na danú situáciu reagovali nielen napodobňovaním vajec, ale aj samotných špeciálnych vzorov. Vedci sa domnievajú, že kukučiarky čelia ďalšej výzve, pretože nedokážu skombinovať rôzne črty falšovania, ktoré si vyvinuli obe rodové línie. Ako príklad uvádzajú, že samičky z dvoch odlišných rodových línií si vyvinuli červené alebo modré vajcia, čím reagovali na vajcia hostiteľa. Hostiteľským vtákom, akým je prinia hnedoboká, totiž narastá počet olivovozelených vajec, čo naznačuje, že ide o súčasť evolučného boja.
Výskum ukázal, že hostiteľské vtáky si tiež odovzdávajú schopnosti podpisovania vajec z generácie na generáciu. Proces prenosu tejto vlastnosti je však iný ako v prípade kukučiarok. Podľa spoluautorky štúdie kukučiarky ťahajú v týchto pretekoch za kratší koniec. „Môžeme vidieť objavenie sa nefalšovateľných znakov vajec, ktoré by mohli prinútiť kukučiarky prejsť na iné naivné hostiteľské druhy. Alebo sa parazitické vtáky môžu stať čoraz závislejšími od mladých hostiteľských jedincov, ktoré sa ešte nenaučili svoje vlastné znaky a nie sú ešte také dobré v rozpoznaní nezhodných vajec,“ predpokladá možné adaptácie kukučiarok spoluautorka štúdie Claire N.
Brood parasitism: American Robin rejects a Cowbird egg
Porovnanie vajíčok kukučiek (Anomalospiza imberbis) a vajíčok ich hostiteľov ukazuje úžasný rozsah polymorfizmu. Reprezentatívne hostiteľské (vľavo) a parazitické (vpravo) vajíčka vykazujú rozdiely. Každé vajce pochádza z inej znášky, čo svedčí o neustálom evolučnom súboji medzi parazitickými a hostiteľskými druhmi.