Stále častejšie sa stretávame s tým, že sa rodičia sťažujú, že ich deti nechcú jesť vybrané potraviny alebo jedlá. Žiadne ochorenia im lekári nediagnostikujú, no napriek tomu, mnohé už od narodenia postupne odmietajú určité druhy zeleniny, ovocia, majú problém s konzistenciou jedla alebo jeho vôňou. Hovorí vám to čo-to? Poznáte ten pocit frustrácie, keď sa spotení trápite v kuchyni, len aby vaše dieťa zjedlo aspoň zopár lyžíc zdravého jedla? Jednou z nich je novinárka Pamela Druckermanová, ktorá vo svojej knihe A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle fascinujúco opisovala svoju životnú skúsenosť, ako sa vo Francúzsku už v jasliach a materskej škole stretávala s malými gurmánmi- deťmi, ktoré s nadšením ochutnávali jedlá od výmyslu sveta.
Niečím, čo vo svojej rodnej Amerike, kolíske problémových jedákov, nikdy nevidela. Druhou je Kanaďanka Karen Le Billonová, ktorá sa presťahovala s manželom do Francúzska a rovnako ako Druckermanovej, aj jej sa francúzska kultúra a výchova intenzívne dotkla. V čom je francúzske stolovanie detí už na prvý pohľad iné? Pamela vo svojej knihe s nadšením opisovala, ako francúzski rodičia bez problémov s deťmi chodievali do reštaurácií. Neboli to žiadne fast foodové zariadenia, ani reštaurácie, kde každé dieťa dostane na výber z klasického detského menu: rezeň s hranolkami, hamburger alebo paradajkové špagety. Boli to úplne normálne reštaurácie pre dospelých, kde nikto nebral ohľad na deti - žiadne špeciálne menu, žiadne detské stoličky, ba ani detské kútiky.
Nikto z hostí nebol po prvých 5 minútach stolovania vystresovaný, utišoval dieťa na rukách alebo sa dohadoval, čo a koľko z plného taniera kto musí skonzumovať. Jej prvý detailný kontakt s pravidlami francúzskeho stolovania bol v jasliach a materskej škole, kde vodila svoju dcérku. Začiatkom každého týždňa, keď ju nechávala v jasliach, kontrolovala jedálniček, ktorý kuchári starostlivo detom pripravovali z kvalitných najrozmanitejších surovín. Jeden deň v týždni sa mohla zúčastniť ich spoločného obeda a v nemom úžase pozorovala, ako sa 2-ročné deti kŕmia jedlami, ktoré v jej domovine neochutnali ani mnohí dospelí. Už prístup samotných učiteliek bol úplne iný. Učiteľka sa postavila pred deti a so záujmom opisovala každé jedlo, ktoré o chvíľu deti mali konzumovať. „Toto je paradajkový šalát v náleve z vínneho octu, príloha je hrášok, mrkva, cibuľka v paradajkovej omáčke.“
„Potom budeme jesť rybu,“ ukazuje názorne učiteľka bielu šupinatú rybu v maslovej omáčke. Strava Francúzov je od malička plná čerstvých potravín a zvyknú si na ňu natoľko, že im polotovary a vysoko spracované potraviny jednoducho nechutia. A hoci ani vo Francúzsku nie sú všetky deti ideálne a jedia každé ponúknuté jedlo bez problémov alebo milujú všetky druhy zeleniny, nikdy to nenaberá absurdné rozmery ako v mnohých iných krajinách. Nie je im dovolené vynechávať celé kategórie farieb, výživových prvkov a konzistencie len z toho dôvodu, že sú pre nich príliš chrumkavé či mazľavé. Francúzi toto v žiadnom prípade nerobia. Nepoužívajú pri stole televíziu, tablety či telefóny, aby ochromili vnímanie detí a natlačili do nich, čo sa dá, kým spozornejú. K jedlu pristupujú úplne inak. Stolovanie je o jedle, o jeho vychutnávaní a príprave malého človeka na zodpovedný život aj v oblasti výživy.
Obe autorky sformulovali niekoľko pravidiel, ktoré vo svojej kultúre v rámci stolovania nenašli a sú presvedčené, že práve tieto zvyky sú zodpovedné za to, že francúzske deti nemajú problém s jedením. 1) Detské jedlo neexistuje. Deti jedia úplne rovnaké jedlá ako ich rodičia. Vo Francúzsku neexistuje možnosť, že by dieťa dostávalo iné jedlo, ako má zvyšok rodiny. Deti si nevyberajú jedlá na objednávku a žiadne výnimky nie sú povolené. Ak prechádza dieťa z dojčenskej stravy na dospelácku, možno mu to uľahčiť tým, že budete variť jedlá, ktoré chutia všetkým.
2) Počas dňa sa jedáva len vo vymedzenom čase. Už malí Francúzi jedia v rovnakých intervaloch ako dospelí, čo je pre mnohých z nás nemysliteľné. Mnohí rodičia podávajú deťom do ruky nejakú stravu každú chvíľu. Francúzi majú tri hlavné jedlá počas dňa a jeden sladký olovrant o 16:00, ktorý nazývajú “le goûter”.
3) Žiadne maškrty počas dňa. To, že človek pociťuje hlad je v poriadku. Na maškrty je tu olovrant. Zväčša sa na ňom podáva čokoláda a mlieko, ovocie, prípadne koláč. Deti by mali poznať prirodzený pocit hladu. Ako hovoria Francúzi: „Hlad je najlepším korením jedál.“
4) Rodiny jedávajú spolu a tento okamih je pre nich špeciálny. Francúzi vždy stolujú na úrovni. Počas stolovania sa tiež veľa hovorí o jedle. Deti musia poznať potraviny, ktoré jedia. Kulinárske vzdelávanie prebieha prevažne počas jedenia, prípadne počas spoločného varenia alebo pečenia. Rozhovory o jedle ich utvrdzujú tiež v tom, že jedlo je zmyslový zážitok a nielen výživa.
5) Jedlo nie je odmena, trest alebo úplatok. Jedna z najčastejších chýb rodičov je, že jedlo používame ako úplatky. ( „Keď budeš dobrý u lekárky,....dostaneš doma zmrzlinu.“ ) V dospelosti sa potom mnohí uplácajú rôznymi maškrtami sami, ak majú napríklad náročnejšie obdobia v práci či depresie zo vzťahov.
6) Pánom chladničky je vždy rodič. Dieťa nemôže svojvoľne otvárať chladničku a vyberať si z nej, čo sa mu zažiada. Znižuje to nielen počet skonzumovaných nezdravých sladkostí, ale aj chaos v domácnosti. Rôzne druhy šalátov či iba postrúhaná mrkva sa blysnú na stole vždy ako prvý chod.
8) Nemusí ti to chutiť, ale musíš to ochutnať. Ani francúzskym deťom nechutí každá potravina. Ak sa jedlo aj na prvý krát neujalo, je potrebné ponúknuť ho opätovne. Francúzi považujú ponúkanie jedla doslova za misiu. Francúzi veria, že každý druh zeleniny je bohatý na iné živiny a považujú za svoju povinnosť dieťa o tieto dary neochudobniť, ale naopak obohatiť. Posvätným pravidlom teda zostáva: skúšať a skúšať dokola a pravidelne. Vybrané potraviny sa jednoducho musia stať súčasťou jedálnička dieťaťa a jediné, v čom si môžu ulahodiť, je forma ich spracovania. Brokolica ako polievka, vyprážaná či zapekaná? Nie je to podstatné. Ak dieťaťu jedlo nechutí, rešpektujte to. Nehrajte sa na väzenských dozorcov. Snažte sa byť hraví a dieťa za ochutnanie oceniť.
9) Jedlo si vyžaduje dostatok času. Pomáha nám budovať vzťahy. Schopnosť sedieť trpezlivo s blízkymi ľuďmi za stolom, debatovať s nimi o čomkoľvek a užívať si túto konverzáciu, je veľmi dôležitá životná zručnosť. Už mnoho výskumov potvrdilo, že práve pri rodinnom stolovaní sa budujú tie najpevnejšie putá a tu sa odohráva ten každodenný rodinný život. Žiadne večere pri televízii, každý vo svojej izbe, každý v inom čase...
10) Jedlo nie je zápas. Nikdy nedopustite, aby vaše dieťa na vás videlo zúfalstvo, ako veľmi chcete, aby jedlo zeleninu.
11) Rodič vyberá kvalitu a dieťa kvantitu. Zdravé dieťa vie posúdiť, kedy má dosť. Nenúťte ho zjesť všetko, čo má na tanieri. Ak mu naopak veľmi chutí, neponúkajte mu iniciatívne viac. Pre mnohých rodičov možno znejú tieto pravidlá ako krutovláda, no Francúzi ich vnímajú ako veľký krok k osamostatňovaniu a vnímaniu svojej zodpovednosti, čo do svojho tela človek prijíma. Kulinárske vzdelávanie je neodmysliteľnou súčasťou francúzskej výchovy a o tom, že je dobré, niet pochýb.
Sýrové tradície a ich miesto po hlavnom jedle
Vo Francúzsku je syr viac než len jedlo; je to symbol kultúry a tradície. Krajina je svetovým lídrom v produkcii syrů, s viac ako 400 druhmi, a syr je často súčasťou hlavného jedla a aj dezertu. Dôvody, prečo sa syr podáva po hlavnom jedle, sú rôzne: trávenie, pripravenie na dezert a spoločenský aspekt, ktorý umožňuje vôbec prestať a porozprávať sa pri víne a syre. Najčastejšie sa k syru podáva biele víno, hoci regionálne špecifiká sa líšia a kombinácie bývajú prekvapivé.
Francúzsko vyrába až okolo 370 druhov syra; tradične sa syr podáva po hlavnom jedle a pred dezertom, často naservírovaný na spoločnom tanieri spolu s bagetou. Aj keď existujú regionálne špeciality a vplyvy, základné princípy zostávajú: kvalitné suroviny, spoločná stolovacia kultúra a dôraz na vychutnávanie jedla bez zbytočného ponáhľania.
A lesson in table manners from a French Countess
Francúzske regióny a ich kulinárske špeciality
Francúzsko je rozdelené na päť hlavných oblastí, každá so svojimi špecialitami. Severozápadné pobrežie (Normandia a Bretónsko) sú známe syrmi ako Camembert a ľahkými palacinkami. Oblasť okolo Stredomoria (Provensálsko) dominuje bylinkami ako tymián a rozmarín, olivovým olejom a zeleninou. Juhozápadné regióny (Languedoc, Roussillon a Pyreneje) prinášajú pikantnejšie jedlá. Burgundsko a Bordeaux sú preslávené vínami a gastronomickými špecialitami ako hľuzovky či huby. Každá oblasť prináša svoje variácie a spája tradície s moderným stolovaním.
Slávni francúzski šéfkuchári a michelinské hviezdy
Francúzsko dalo svetu mnoho významných šéfkuchárov a silný vplyv na svetovú gastronómiu. Medzi najznámejších patria Auguste Escoffier, Paul Bocuse, Joël Robuchon a Alain Ducasse. Francúzsko je kolískou Michelinského sprievodcu a domácou scénou desiatok reštaurácií s jednou až tromi hviezdičkami. Medzi ikonické mená patrí L’Auberge du Vieux Puits, Le Louis XV - Alain Ducasse à l’Hôtel de Paris, L’Arpège a ďalšie. Regióny a mestá často ponúkajú špecifické degustačné zážitky, ktoré spájajú vysokú kuchynku s lokálnymi surovinami.
Kde a ako objavovať francúzsku kuchyňu dnes
Ak chcete zažiť autentické francúzske stolovanie, majte na pamäti čas: obed býva dlhší a večera je často tiež dostatočne poznačená spoločenským charakterom. Návšteva trhov, ochutnávanie syrov, vín a lokálnych pokrmov, ako aj skúšanie regionálnych špecialít, je cestou k pochopeniu „9. umenia“ gastronómie vo Francúzsku. Nezabúdajte na dôležitosť spoločného stolovania - rozhovory o jedle, zdieľanie a vychutnávanie jedla tvoria neoddeliteľnú súčasť franúzskeho zážitku pri stole.
Zdroje a poznámky
Článok sa opiera o množstvo zdrojov a skúseností autoriek Druckermanovej a Le Billonovej, ako aj o tradičné opisy francúzskeho stolovania, regionálnych špecialít a súčasných trendov vo Francúzsku. Informácie sa prelínajú s popismi syrov, vín a gastronomických tradícií naprieč regiónmi krajiny.