Hornád je rieka s rôznorodým charakterom, od divokých úsekov až po pokojné meandre, čo ju robí rybársky atraktívnou. Rieka pramení v Prešovskom kraji, ale väčšinu svojej cesty preteká Košickým krajom. Tečie východne cez Spiš, južne cez Abov a pokračuje do Maďarska, kde sa vlieva do rieky Slaná. Na dĺžke vyše desať kilometrov tvorí štátnu hranicu s Maďarskom. Rieky košického kraja patria do úmoria Čierneho mora, a Hornád nie je výnimkou - administratívne pramení v Prešovskom VÚC, no väčšinu svojej púte absolvuje Košickým VÚC. Tečie východne Spišom, potom južne Abovom a prechádza do Maďarska, kde sa neďaleko mesta Ónod vlieva do rieky Slaná. V dĺžke vyše desať kilometrov tvorí i našu štátnu hranicu s Maďarskom.
Poďme zmapovať slovenské revíry postupne hore prúdom. Rybárske revíry na Hornáde sú rozdelené na viaceré úseky: hraničný úsek predstavuje samostatný kaprový rybársky revír Hornád č. 1a. Od pohraničnej obce Trstené pri Hornáde po Kysacký cestný most je kaprovým revírom Hornád č. 1b. Od tohto mosta až po priehradný múr vodnej vyrovnávacej nádrže Ružín je lososový pstruhový revír, rozdelený do troch samostatných lovných revírov. Košická rybárska organizácia zarybňuje tento dlhý pstruhový úsek najmä dvojročným pstruhom potočným, ale i ďalšími druhmi. Konajú sa tu rôzne športové podujatia, od pohárových pretekov v love na umelú mušku a prívlač, až po majstrovstvá Slovenska. Kto nechce obmedzenia pri love na pstruhovom Hornáde, môže sa realizovať na dvoch spodných kaprových revíroch, kde je možné uloviť zo dvadsať druhov rýb.
Hlavátka podunajská, ktorú dávnejšie prestali vysadzovať, sa už v oficiálnych štatistikách úlovkoch od mesta Košice smerom nahor nevyskytuje. Prieskum ŠOP SR na rieke od obce Ždaňa po obec Malá Lodina pred vyše desaťročím jej výskyt nepotvrdil. Vodné nádrže na Hornáde a ich vplyv na kontinuitu toku tvoria dve stavby: vyrovnávacia vodná nádrž Ružín s vodnou plochou 65 hektárov a nad ňou situovaná vodná nádrž Ružín s vodnou plochou 390 hektárov. Menšia nádrž je kaprovým revírom MsO SRZ Košice, väčšiu obhospodruje Rada SRZ Žilina. Vodná nádrž Ružín je obľúbeným revírom rybárov, kde lovia hlavne kapra, sumca, boleňa, šťuku a zubáča veľkoústeho.
Dva revíry nad VN Ružín - Hornád č. 3 (MO SRZ Krompachy) a Hornád č. 4 (MO SRZ Spišská Nová Ves) - si zachovávajú kaprový charakter a parametre pásma mreny. Pri Margecanoch pribudla pred niekoľkými rokmi malá vodná elektráreň, ktorá by už nemala tvoriť migračnú bariéru. V týchto dvoch revíroch sa loví najmä jalec hlavatý, podustva severná, vo vyšších úsekoch pod Spišskou Novou Vsou aj lipň tymianový a pstruh potočný. Po sprevádzkovaní zmodernizovanej čistiarne odpadových vôd v Spišskej Novej Vsi koncom roku 2015 svitla nádej, že množstvo hromadných úhynov rýb pod týmto mestom a v profile Markušovce sa stane minulosťou.
Prielom Hornádu v Slovenskom raji je drahokamom rieky. Pstruhový Hornád na tomto úseku, aj v samotnom meste, obhospodarujú rybári zo Spišskej Novej Vsi. Po zonácii národného parku časť toku v prielome prešla do piateho stupňa ochrany a rybári súhlasili, aby sa tento úsek stal revírom v režime bez privlastnenia si úlovku (Hornád č. 5b). Rieka od železničného mosta pod Spišskou Novou Vsou po severný okraj prielomu Hornádu je dobre zarybňovaná pstruhom potočným a lipňom. Okrem revíru v režime „Chyť a pusť“ gazdujú miestni rybári na ďalších dvoch pstruhových revíroch - Hornáde č. 5a a Hornáde č. 5c. Od ústia potoka Teplično po pramene je už najvyššie položený popradský pstruhový revír Hornád č. 6, s množstvom prítokov.
Spišskí rybári dlhodobo časť potrebných násad liahnu a odchovávajú v rybníčkoch v Novoveskej Huti a v odchovných potokoch. Zvyšok riešia nákupom. V roku 2021 na Hornáde v hornej časti mesta Spišská Nová Ves spriechodnili pre ryby dovtedy neprekonateľný vysoký stupeň. To bola ďalšia dobrá správa pre rieku a ryby v nej.
Fauna Slovenského raja potvrdzuje jedinečnú prirodzenosť tohto územia. Slovenský raj je územie s typickými faunami centrálnej časti Západných Karpát. Medzi dravými vtákmi sa vyskytuje Myšiak hôrny a Sokol myšiar, zriedka Orol skalný a Jastrab krahulec. Zo šeliem sa objavujú Medveď hnedý, Rys ostrovid a Mačka divá. Kamzík vrchovský sa často nachádza na skalnatých bralách, pričom pri chodníkoch možno stretnúť Vevericu obyčajnú a Kunu hôrnu či Kunu skalnú. Vo vodných tokoch je bežná Vydra riečna a Vodnár obyčajný, Trasochvost horský a Trasochvost biely; z rýb dominuje Pstruh potočný, Lipeň obyčajný, Mrena obyčajná, Jalec hlavatý a Hlaváč pásoplutvý. Motýle sú v tejto lokalite zastúpené viac ako 2000 druhmi, z ktorých vyše 30 sú chránené.
Charakteristika horských tokov: horský potok je rýchly, s nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Ryby v horských tokoch sú často menšie a telo majú torpédovitý tvar, aby lepšie prekonávali prúd. Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je pôvodný druh, typický pre čisté a chladné vody, často s výraznými červenými a čiernymi škvrnami na bokoch a tukovou plutvičkou. Pstruh potočný osídľuje horné toky riek a menšie potoky stredného, severného a východného Slovenska.
Okrem pstruha potočného sa na Slovensku vyskytujú aj ďalšie druhy rýb: pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), lipeň tymianový (Thymallus thymallus), šťuka severná (Esox lucius), kapor rybničný (Cyprinus carpio), sumec veľký (Silurus glanis), zubáč veľkoústy (Sander lucioperca). Pstruh potočný je náročný na čistotu vody a obsah kyslíka, čo ho robí dobrým bioindikátorom. Najlepšie prostredie pre pstruha potočného sú potoky a rieky s chladnou, rýchlo tečúcou vodou a vysokým obsahom kyslíka.
| Druh rýb | Vyskyt | Poznámky | |
|---|---|---|---|
| Pstruh potočný | Salmo trutta morpha fario | Horský potok, rieka | Čistota vody a kyslík sú kľúčové |
| Pstruh dúhový | Oncorhynchus mykiss | Rieka, jazero | Introdukovaný, tolerancia vyšších teplôt |
| Lipň tymianový | Thymallus thymallus | Podhorské rieky | Indikátor čistoty vody |
| Hlavátka podunajská | Hucho hucho | Riek a potokov | Ohrozená lososovitá ryba |
| Jalec hlavatý | Squalius cephalus | Rieky a potoky | Všežravý |
Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Najlepšie životné prostredie nachádza v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka a pri 25 °C hynie.
Pstruh potočný jeďalej charakterizovaný svojím teritoriálnym správaním a migráciami pri neres, pričom dokáže prekonať aj prekážky výšky 1,5 m. Neres sa v jeseni až do zimy; pôvodný plôdok sa vyliahne po trojmesačnej inkubácii na jar. Vie sa adaptovať na lepšie podmienky a zmenu potravy s vekom; mladšie ryby konzumujú hlavne hmyz a larvy, neskôr aj iné ryby a pĺňajú rovnako na zveropodobné zdroje potravy.
Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus) je menšia ryba obývajúca dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, živí sa drobnými bezstavovcami. Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je vzácna a ohrozená lososovitá ryba v Slovensku, dravá a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Slíž severný (Barbatula barbatula) je drobná ryba s telom a fúzikmi; Čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus) je malá húfna ryba v horských potokoch. Hrúz obyčajný (Gobio gobio) obýva dno riek a potokov; Jalec hlavatý (Squalius cephalus) a Jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) sú všežravé ryby. Podustva severná (Chondrostoma nasus) obýva prúdivé vody lipňového pásma a tvorí húfy, čo je typické pre spoločenský spôsob života tejto ryby. Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je lososovitá ryba pôvodom zo Severnej Ameriky; bol introdukovaný do Európy pre intenzívne rybárstvo. Má vyššiu toleranciu na teplotu a žije aj v stojatých vodách; je to rýchlo rastúci druh s schopnosťou dorásť do rôznych foriem.
V súčasnosti sa na Hornáde miešajú praktiky muškárenia a prívlače. Základné techniky lovu zahŕňajú nymfa a strímer na kaprových úsekoch a prívlač na širšom profile. Pri muškárení sa používajú nymfy ako základná technika, ktorá umožňuje prechytať takmer každý úsek, a odvážnejší variant je strímer, ktorý zvyšuje šancu na hodnotný úlovok. Dĺžka prútu 180-270 cm, priemer vlasca 0,12-0,22 mm, a farba nástrahy by mala splývať s vodou.
Ochrana a manažment rieky sú kľúčové pre dlhodobé zachovanie rybárskeho bohatstva. Prielom Hornádu v Národnom parku Slovenský raj predstavuje cenný úsek, ktorý bol v režime bez privlastnenia. V roku 2021 bola spriechodnená horná časť Hornádu v Spišskej Novej Vsi, čo umožnilo lepšiu migráciu rýb a prinieslo nové príležitosti pre rybárov a ekosystém riek. Spišskí rybári dlhodobo chovajú násady liahnu v miestnych rybníkoch a potokoch a dopĺňajú ich nákupom, aby udržali zdravú populáciu pôvodných druhov, pričom v niektorých úsekoch sa zľahka mení aj kultúrny režim lovu.
Slovenský raj ako región predstavuje rozmanité spoločenstvá planín, brál a tiesňav s bohatou faunou. Vypĺňa ho bohatá fauna rýb a bezstavovcov; medzi rýchle riečne druhy patrí Pstruh potočný a Pstruh dúhový; medzi šelmi sa objavuje Medveď hnedý, Rys ostrovid a Mačka divá. VODA a horské toky Hornádu vytvárajú jedinečné prostredie pre rybolov, turistiku a ochranu prírody, a preto je dôležité zachovať čistotu vôd a zabezpečiť udržateľný prístup k rybárskym revírom.