Prečo rajčiny na vrcholoch dozrievajú pomaly a ako im pomôcť

Rastliny rajčiaka plné zelených paradajok, ktoré nie a nie dozrieť, nepotešia žiadneho pestovateľa. Našťastie, existuje pár vecí, vďaka ktorým môžete proces dozrievania urýchliť. Ak chceme dozrievanie paradajok na rastlinách urýchliť, najskôr si musíme uvedomiť, v akých podmienkach dozrievajú najlepšie. Kedy vlastne paradajky sčervenajú? Do hry vstupuje mnoho faktorov. Vo všeobecnosti by sa plody rajčiaka mali farbiť asi 6 až 8 týždňov po opelení kvetov. Záleží aj od odrody. Druhy s malými plodmi zvyčajne začnú dozrievať skôr ako veľké odrody. Aj vonkajšie teploty zohrávajú významnú úlohu. Paradajky produkujú karotén a lykopén (látky, ktoré spôsobujú červené sfarbenie) pri teplote 10 až 30 °C. Na zrenie paradajok je potrebná aj chemická látka nazývaná etylén. Táto chemikália je bez zápachu, chuti a na pohľad neviditeľná. Problémy dozrieť majú často aj preťažené rastliny rajčiakov. Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok. Väčšina záhradníkov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny. Potom prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline. Mnoho pestovateľov rajčín sa čuduje, prečo plody nedozrievajú, keď je teplo a slnečno. Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa. Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri? Môžete ich zberať a nechať dozrieť vo vnútri. Nenechávajte zbytočne na rastline výhonky, ktoré zostali po zbere plodov. Neslúžia už na žiaden účel, len zbytočne oberajú rastlinu o energiu.

Faktory ovplyvňujúce dozrievanie paradajok

1. Počasie a teplota

   Dôvodov prečo rajčiny nechcú dozrievať môže byť mnoho, najčastejšou príčinou je však počasie. Dlhá studená a daždivá jar zavinila, že rastliny často vyrástli do neskutočných rozmerov, ale plody nasadili pomerne neskoro. Daždivé a chladné počasie, kedy sa slnko väčšinu dňa skrýva za mrakmi môže dozrievanie výrazne spomaliť. Dni sa teraz skracujú a každý slnečný lúč môže mať pre rajčiny cenu zlata. Chladné počasie paradajkám veľmi nevyhovuje a môže sa stať, že s príchodom jesene ostanú na rastline nedozreté plody. Ak teplota klesne pod 15 °C, proces dozrievania sa zabrzdí. Paradajky potrebujú na produkciu karoténu a lykopénu teplotu medzi 10 a 30 °C. Viacero pestovateľov sa čuduje, prečo plody nedozrievajú, keď je teplo a slnečno. Zvyčajne je to preto, že je nad 30 °C.

2. Nedostatok slnečného svetla

   Rajčiaky potrebujú na správny rast a tvorbu plodov aspoň 6 až 8 hodín plného slnečného svetla denne. Ak paradajky nemajú dostatok svetla, môžu mať problémy s fotosyntézou, čo vedie k slabému rastu a menším a menej chutným plodom. Na druhej strane, príliš veľa slnka môže viesť k spáleniu listov a plodov, preto je dôležité nájsť rovnováhu.

3. Nesprávne hnojenie a živiny

   V počiatočných fázach rastu potrebujú rastliny dusík na podporu svojho vývoja. S dozrievaním plodov sa však mení potreba draslíka a fosforu. Veľké množstvo dusíka spomaľuje dozrievanie. Nedostatok draslíka potlačí tvorbu lykopénu. Vysoká rozdielnosť dusíka a vyplavovanie dusíka môže zhoršiť priebežné dozrievanie.

4. Záťaž rastliny a etylén

   Problémy dozrieť majú často aj preťažené rastliny. Na zrenie paradajok je potrebná etylén, ktorá je bez zápachu a na pohľad neviditeľná. Etylén sa prirodzene uvoľňuje pri dozrievaní ovocia.

5. Zálievka a choroby

   Prílišné zavlažovanie môže viesť k problémom s dozrievaním a k hnilobe koreňov. Hubové, bakteriálne alebo vírusové infekcie môžu rastliny oslabiť. Kontrolujte rastliny a používajte príslušné ochranné prostriedky.

6. Odroda a čas

   Niektoré odrody dozrievajú skôr než iné. Skoré odrody ako napríklad Poranek či Promyk začínajú dozrievať už začiatkom júla. Všeobecne platí, že plody by sa mali farbiť asi 6-8 týždňov po opelení kvetov; štandardné paradajky potrebujú 20-30 dní od nasadenia plodov na dosiahnutie plnej veľkosti a ďalších 20-30 dní na dozretie.

Ako urýchliť dozrievanie paradajok priamo na rastline

1. Optimalizácia svetla a teploty

   Ak pestujete v nádobách, nájdite im miesto s čo najdlhším osvetlením počas dňa, prípadne zafírejte tieniaci prvok. Skleníky alebo fóliovníky poskytujú stabilné teploty a ochranu pred vetrom a dažďom, čo môže paradajkám pomôcť rýchlejšie dozrieť.

2. Správne hnojenie a zálievka

   Obmedzte hnojenie dusíkom, ak ste ho už predtým aplikovali vo veľkom množstve. Draslík a fosfor zlepšujú tvorbu plodov a ich vyfarbenie. Môžete použiť drevné uhlie so popolom ako zdroj draslíka, alebo kompostované hnojivo. Domáci tip: 1 polievková lyžica síranu draselného rozpustená v malom množstve vody, potom roztok primiešajte do 10 litrov vody so 1 lyžičkou jódu a zalejte pod krík - raz počas dozrievania stačí.

3. Prerezávanie a "šokové" metódy

   Odstránenie zálistkov a skrátenie hlavnej stonky presmeruje energiu do dozrievania existujúcich plodov. Odstráňte poškodené alebo choré plody. Ak sa blíži koniec sezóny, odstrihnite vrchol rastliny, aby plody mohli dozrieť. Trik s rýľom na mierny stres: opatrne zapichnite rýľ a vyberte ho okolo rastliny, čím narušíte korene a vyvoláte zásah do zásob živín.

4. Dozrievanie paradajok v interiéri

   Ak vonku nie je priaznivé počasie, presuňte paradajky do interiéru. Vyberte plody veľkosti zodpovedajúcej odrode a aspoň mierne zafarbené. Uložte ich do papierovej krabice alebo pohára spolu s jablkom alebo banánom na uvoľnenie etylénu. Umiestnite na teplé miesto a pravidelne kontrolujte.

5. Dozrievanie na viniči a v skleníku

   V prípade viniča: postupujte podľa metód zameraných na zrýchlenie prenosu živín k horným plodom. Pri skleníkoch je potrebné pravidelné vetranie nad 30 °C a zabezpečenie rovnomernej zálievky, aby sa zabránilo suchu a praskaniu plodov.

Tabuľka: Optimálne podmienky pre dozrievanie paradajok

Čo s nedozretými paradajkami?

Nedozreté plody obsahujú jedy solanín a tomanín. Aj keď sa odbúravajú pri dozrievaní, ich odstránenie vhodným spracovaním je obtiažne. Konzumácia nezrelých paradajok sa neodporúča pre tehotné ženy a ľudí so zdravotnými problémami. Ak sa vyskytujú, skúste spracovanie fermentáciou podľa tipov Denisy (divoženka v kuchyni). Fermentácia môže pomôcť odbúrať toxíny, no vždy s opatrnosťou.

Historické a ďalšie pohľady

Pôvod paradajok je v oblasti dnešného Peru a severného Čile. Pôvodné druhy boli malé a divoké. Domestikácia sa pravdepodobne uskutočnila v Mexiku, kde Aztékovia pestovali paradajky už v 8.-9. storočí. Do Európy prišli v 16. storočí po prinesení španielskymi conquistadormi. Prvé zmienky o rajčiakoch v Európe pochádzajú z roku 1544, opisoval ich taliansky botanik Mattioli ako „zlaté jablko“ (pomodoro). V 16. a 17. storočí sa paradajky v Európe nepovažovali za jedlé. V 20. a 21. storočí sa paradajky stali predmetom genetického výskumu a šľachtenia.

tags: #rajciny #navrchu #tazko #dozrievaju