Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá má svoj pôvod v tropických oblastiach Južnej Ameriky a dnes ju nájdeme doslova po celom svete. Pôvodný význam a využitie u ľudí sú hlavnými dôvodmi, prečo sa pestuje ako jedna z najobľúbenejších zelenín na okraji záhrad i vo veľkých agrocentrách.
Základné poznatky o raste a type rastlín
Fazuľa môže byť viac-ročná alebo jedno-ročná rastlina, v záhradníctve a domácich podmienkach však zvyčajne patrí k jednoročným druhom. U nás poznáme dva hlavné druhy fazule: kríčková a popínavá. Kríčková fazuľa rastie kompaktne a nepotrebuje oporu, zatiaľ čo popínavá fazuľa vyžaduje oporu (mreže, kolíky, siete). Fazuľa obyčajná patrí medzi najrozšírenejšie druhy a existuje približne 200 druhov, z ktorých štyri sú kultivované: fazuľa obyčajná, fazuľa šarlátová, fazuľa mesiacová a fazuľa ostrolistá.
Fazuľa je prevažne samo-opelivá rastlina, no môže byť aj cudzo-opelivá. Z hľadiska kultúry sa z nej získavajú semená bohaté na bielkoviny, vlákninu a minerálne látky.
Nutričné hodnoty a chuťové využitie
Obsahuje vitamíny C, B5, B9 a minerálne látky ako železo, vápnik, horčík, draslík a zinok. Fazuľa je výživná a univerzálna potravina, ktorú možno využiť do polievok, šalátov, prívarkov či ako prílohu.
Svetelné a teplotné požiadavky
Svetelné podmienky sú pre fazuľu kľúčové: potrebuje plné slnko a ideálne 6-8 hodín priameho svetla denne. Teplota je tiež kritická - ideálna teplota okolo 22 °C, s toleranciou do 18-25 °C; rastlina je teplomilná a chlad sa jej vyhýba. Pri nízkych teplotách a premokrenej pôde hrozí pomalší rast a vyššie riziko chorôb.
Pôda a príprava
Pôda má byť dobre priepustná, hlinitopiesčitá až ľahšia, s pH približne 6-7. Pred výsadbou zapracujeme kompost alebo organické hnojivo, aby sa pôda obohatila o živiny. Fazuľa fixuje dusík cez symbiotické baktérie na koreňoch, takže minerálne dusíkaté hnojivá zvyčajne nie sú potrebné.
Výsev a spôsob sadenia
Čas výsevu: najlepšie po posledných jarných mrazoch, kedy je pôda teplá aspoň 10-12 °C. Optimálny výsev je najmä v máji. Semená sa vysievajú priamo do pôdy do hĺbky 2-3 cm. V riadkoch vzdialených 30-40 cm pre kríčkové odrody, popínavé odrody vysádzame približne 80 cm od seba a potrebujeme oporu (tyče, mreže, drôt, sieť). Do jednej jamky sa zvyčajne vkladajú 3-5 semienok. Semená by sa mali namočiť na 12 hodín pred výsadbou, čo napomáha rýchlejšiemu klíčeniu.
Kríčkové odrody: výsev po 3-4 semenách do sponu 34x34 cm alebo jamkami po 3-4 semená v riadku s rozstupom 25-30 cm. Popínavé odrody: výsev po 3-6 semenách približne 80 cm od seba; štvorcový spon 60-80 cm, jamky po päť až šesť semien.
Starostlivosť počas rastu
Prvé týždne po výseve vyžadujú pravidelnú zálievku, aby sa semená udržali vlhké a klíčenie bolo úspešné. Potom je potrebné zabezpečiť pravidelnú závlahu aj počas kvitnutia a nasadzovania strukov, zvlášť počas horúcich a suchých období. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť a potláča burinu.
Dusíkaté hnojivá nie sú potrebné, pretože fazuľa viaže dusík z vzduchu do pôdy. Ak treba podporiť rast, stačí jedna aplikácia ľahkého organického hnojiva počas sezóny. Popínavé odrody potrebujú pevnou oporu; kríčkové nepotrebujú. Pri včasnom raste a nasadzovaní strukov je vhodné prihnojiť liadkom vápenatým.
Ochrana rastlín a riešenie problémov
Fazuľa môže byť náchylná na húsenícové a plesňové ochorenia. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu. Sledujte škodcov: vošky, strapky a slimáky. Pri vlhkých podmienkach dochádza často k plesniam; treba zabezpečiť dostatočnú vzdušnosť a pravidelnú kontrolu porastu.
Medzi časté choroby patria antraknóza, hrdza a Sclerotinia; prevencia zahŕňa primerané zalievanie, dobrú drenáž, a výmenu pestovaných plodín (rotácia) po určitej dobe.
Zber a skladovanie
Zber kríčkovej fazule začíname, keď sú struky mladé a jemné (väčšinou 10-15 cm dĺžky). Popínavú fazuľu zberáme neskôr, ak ju chceme usušiť. Struky niekedy padnú zo stonky samé; ak je lusk mäkký a ľahko oddeliteľný od stonky, je čas na zber. Zrelé struky trháme pravidelne, aby sa podporilo nasadzovanie ďalších strukov.
Dĺžka zberu a čas dozrievania závisí od odrody a počasia. Čerstvé struky vydržia v chladničke 4-5 dní, sušená fazuľa má dlhšiu skladovateľnosť, no dlhšia expozícia môže znížiť obsah živín.
Z úrody k kuchyni
Čerstvé struky sú zdravou zeleninou a využijú sa do polievok, prívarkov či ako príloha. Konzumovať môžeme aj čerstvé aj sušené semienka. Pred varením sa fazuľu namáča, pričom doba namáčania by nemala prekročiť 12 hodín. Po namočení sa fazuľa varí a je vhodná na prípravu omáčok, polievok, šalátov, alebo ako náplň do tortilly.
Z hľadiska kuchynskej rôznorodosti sú vynikajúce jogurtovo-zeleninové polievky, fazuľové šaláty a tradičné pokrmy v strednej a juhovýchodnej Európe.
Škôlky a vzdelávacie aktivity pre deti
K tvorbe vzdelávacích aktivít patrí plány a pracovné listy s životným cyklom fazule a možnosťou vizuálneho vyfarbovania. Okrem toho sú k dispozícii aj praktické ukážky klíčenia fazule na vatách a v sklenených pohároch, ktoré sú vhodné pre domáce triedy a domáce vzdelávanie.
Výber odrôd a ktoré použiť kde
Obľúbené odrody zahŕňajú Aidagold, Gusty, Satelit a ďalšie. Kríčkové fazule majú menšie nároky na výšku postelí (cca 60 cm) a sú vhodné do väčších záhrad, zatiaľ čo popínavé fazule môžu rásť na mreži alebo plota a šplhať až do výšky 3 m. Fazuľa šarlátová sa pestuje najčastejšie ako okrasná rastlina, ale semená sú jedlé.
Medziľahlé poznámky o pestovaní
- Fazuľa vyžaduje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu, vhodnú sú ľahké piesčito-hlinité pôdy.
- Dôležitá je rotácia plodín - fazuľu neosievajte po rôznych druhoch bobovitých rastlín po sebe.
- Na jeseň je potrebné správne pripraviť pôdu na ďalšiu výsadbu; pred výsadbou na jar znovu rotovať pôdu.
- Fazuľa má plytký koreňový systém, mulčovanie je veľmi vhodné pre udržanie vlhkosti a chránenie pred burinou.
