Po snahe zakázať konkrétne typy civilných zbraní zdôvodnením boja proti terorizmu ktorý zdvihol obrovskú vlnu kritiky samotných občanov EÚ, vyrukovala dávnejšie EK s podnetom zakázať plošne používanie olova v strelive. Všeobecne sme v posledných rokoch svedkami trendu regulácií. Všetkého a všade. Iste, každá spoločnosť musí mať hranice, ktoré sú nastavené práve reštrikciou. Nedá sa spoliehať že ich ma každý prirodzene v sebe. Človek s kritickým myslením a skúsenosťami vie že svet nie je čiernobiely. I keď množstvu ľudí by to zrejme vyhovovalo, pretože by nemuseli používať rozum. Stačil by im nejaký ideový vodca ktorý povie čo majú alebo nemajú robiť a ideálne to zabalí do nejakého „vyššieho dobra“. Ale k zbraniam patrí osobná zodpovednosť a k nej schopnosť vytvoriť si vlastný názor analýzou dát. Je vcelku zákerný jed. Debaty o zákazoch sa vedú desaťročia. Tento trend nie je len u streliva, ale i v ostatných oblastiach, napríklad v zdravotníctve či elektrotechnike. To že prišlo aj na strelivo bola iba otázka času.
Strelivo používané civilnými strelcami slúži predovšetkým na dva účely: na športovú a relaxačnú streľbu na strelniciach a pre výkon poľovníctva v poľovných revíroch. Ohrozenie človeka olovom pri streľbe je primárne možné tromi spôsobmi: 1. keď vás trafí niekoľko gramov jednorazovo; 2. nadýchaním výparov olova počas výstrelu vysokou teplotou z horenia prachu; 3. dýchaním častíc olova, ktoré sú rozptýlené do vzduchu rozpadu strely na cieľovú plochu. Kryté strelnice predstavujú najväčšie riziko z hľadiska zosilnenia expozície, pretože zlúčeniny ťažkých kovov sa môžu koncentrovať v interiéri bez dostatočnej ventilácie.
Na Slovensku by sa dali na prstoch jednej ruky spočítať také, ktorých ventilácia dokáže vymeniť dostatočný objem vzduchu pri väčšom počte strelcov naraz. Kryté strelnice majú na dopadovej ploche rôzne typy lapačov/kovových terčov kde sa roztrieštením strely dostávajú do vzduchu čiastočky, ktoré v prípade zlej ventilácie vdychujete. Otvorené strelnice majú teda dve zásadné výhody: čerstvý vzduch a dopadovú plochu z hliny alebo piesku, ktorá umožňuje pasiváciu olova na povrchu. Streľba na otvorených aj krytých strelniciach má tak odlišné riziká a možnosti mitigácie.
Problematika použitia olovených striel v poľovníctve je dlhodobo rozpracovaná a jediné čo sa javí problematické, je použitie olova na vodných tokoch a mokradiach. Problém môže vzniknúť ak je olovený predmet ponorený vo vode a uvoľní sa do vody, čo by mohlo ovplyvniť potravinový reťazec. Avšak množstvo štúdií ukazuje, že kontaminácia pôdy a vody spôsobená ťažkými kovmi je komplexná a často nie je možné jednoznačne odlíšiť vplyv olova zo streliva od priemyselných emisií. Podobne ako pri mnohých iných environmentálnych témach aj tu platí, že neexistujú jednoznačné merania pre všetky lokality.
Strelnice a poľovná prevádzka predstavujú dôležitý sociálny a ekonomický rámec. Strelivo s olovom má fyzikálne výhody: vysoká hustota a vhodný bod tavenia umožňujú menšie priemerové rozmedzie a lepšie formovanie projektile, čo prispieva k presnosti a spoľahlivosti. Chemická stabilita a nízka toxicita pri manipulácii zvyšujú bezpečnosť pre bežného používateľa. Z environmentálneho hľadiska by však stačila jednoduchá recyklácia olova na strelniciach: pár ľudí s nakladačom a sitom by mohlo zhromaždiť olovo a opätovne ho spracovať.
Ak sa vezmú do úvahy mokrade a vodné toky, problém predstavujú najmä olovené broky, ktoré môžu kontaminovať vodné organismy. Vzhľadom na to, že veľká časť lovu sa vykonáva na voľnom vzduchu a na otvorených plochách, emisie sú relatívne malé a rozdielne od priemyselných typov znečistenia. Preto z pohľadu verejného zdravia a životného prostredia je možnosť plošnej regulácie streliva s olovom diskutabilná a často kontraproduktívna.
Vplyv olova na ľudské zdravie nie je okamžitý a závisí od viacerých faktorov. Primeraná hygiena a výber vhodných strelníc môžu znižovať riziká na minimum. Pre ochranu životného prostredia by však bolo vhodné zaviesť systém recyklácie olova na streliskách a monitorovať mokrade, kde je lov intenzívny. Zníženie emisií ťažkých kovov by malo prísť skôr z využívania nových technológií a alternatívnych materiálov s porovnateľnými mechanickými vlastnosťami, než z plošného zákazu olova, ktorý by mohol viesť k vyššiemu opotrebeniu zbraní a zvýšeniu nákladov.
Podobne ako v iných oblastiach hospodárstva aj v poľovníctve a streľbe je potrebné zvážiť kompromisy. Znižovanie rizík spojených s olovom by malo vychádzať z riešení, ktoré zohľadňujú ekológiu, bezpečnosť a dostupnosť športového a rekreačného lovu. Namiesto plošného zákazu by mala byť prioritou recyklácia, výskum alternatívnych materiálov a zlepšenie technológií na minimalizáciu rizík pri každej forme streľby.
Mechanizmy pôsobenia olova a jeho riziká
Na pochopenie vplyvu olova na človeka treba poznať mechanizmus pôsobenia. Olovo je toxický kov prirodzene sa vyskytujúci v zemskej kôre. Nemá rádioaktívne vlastnosti a vďaka svojej vysokej hustote sa používa na zatienenie jeho prenikania. Pri kontakte s kyslíkom vytvára na povrchu tenkú oxidačnú vrstvu, ktorá zabraňuje jeho degradácii a uvoľňovaniu. Otrave olovom môže nastať pri rôznych formách expozície a vplyv závisí od dávky a expozície.
Strely používané v poľovníctve majú významné fyzikálne a chemické vlastnosti ktoré im umožňujú dobré pruženie a presné zásahy. Vysoká hustota a tvar vyhovujú viacerým mechanickým požiadavkám. Pasivácia a stabilita zaisťujú, že olovo zostáva v pevnom stave aj po dlhšiu dobu. Preto je klasické olovo vhodné pre šport a lov, ale jeho vplyv na prostredie môže byť minimálny v prípade správnych praktík a recyklácie.
Alternatívy a odporúčania pre budúcnosť
Pre ochranu životného prostredia by úplné zákazy nemuseli viesť k lepšiemu stavu. Zásadné je zamerať sa na:
- zlepšenie ventilačných podmienok na krytých strelniciach;
- zavedenie systému recyklácie olova na strelniciach;
- preskúmanie alternatívnych materiálov s podobnými mechanickými vlastnosťami;
- monitorovanie mokradí a vodných tokov s ohľadom na olovo;
- edukáciu strelcov o hygienických pravidlách a bezpečnosti.
Podľa procedúr a vyhlášok by mali orgány štátnej správy spolupracovať s organizáciami a komunitami na identifikácii najrizikovejších lokalít a zavedení špecifických pravidiel pre jednotlivé revíry. Napríklad v mokradiach by sa odporúčalo používať strelivo bez olova alebo alternatívne techniky lovu.