Preto na obale nízkotučnej (odtučnenej) „smotany“ nenájdete názov smotana. Kyslá smotana je už kyslomliečny výrobok, ale aj tak musí spĺňať podmienku minimálneho množstva tuku 10%. Niekedy je označená aj ako pochúťková, len sa treba lepšie pozrieť a nájdete tam aj slovo kyslá. Smotana označená ako čerstvá, na varenie alebo sladká je obyčajná smotana s obsahom tuku spravidla 10 až 15%. Ak sa v recepte stretnete s tým že tam treba dať smotanu, tak sa jedná práve o túto. Spojenie „Rastlinná smotana“, „Ryžová smotana“, „Odtučnená smotana“ a podobné nezmysly sú jednoznačne klamaním zákazníkov.
Vyjadrenia okolností deja a základné delenie slovných druhov
1. 2. Vyjadrujú okolnosti deja. 1. 2. 3. 4. Predložky stoja pred podstatnými menami, zámenami a číslovkami a bližšie určujú ich vzťah a pád, napr. Spojky spájajú vety a vetné členy, napr. Častice sú špecifický slovný druh, ktorý vyjadruje vzťah rozprávajúceho k výpovedi obsiahnutej vo vete, udávajú pravdepodobnosť alebo vytýkajú určitý vetný člen (napr. ale, aby, pekne, pokojne, kiež, práve, snáď, možno, taktiež: áno, nie, atď.).
Citoslovce popisujú zvuky, napr. okolo: Deti behali v lese i okolo. blízko: Mesto je blízko. vďaka: Patrí ti moja vďaka. ledva: Ledva to stihol! = častica; Začal pracovať, ledva dopil kávu. ale: Ale som sa zľakol! = častica; Som chorá, ale pracujem. že: Že už prídeš domov! = častica; Sľúbil som, že pôjdem so školy. aby: Aby sme už boli na dovolenke! = častica; Mama chce, aby som sa viac učila. pekne: Svadobná tabuľa bola pekne a bohato vyzdobená. = príslovka; Len sa pekne posaď! i: Chutili mi jablká i hrušky. = spojka; Chutili mi i hrušky. = častica (i tu poukazuje na vetný člen-hrušky. Veta sa dá zmeniť na: I hrušky mi chutili.
Klasifikácia slovných druhov na základe ohybnosti a významu. Delenie slovných druhov 1. podľa ohybnosti: a) ohybné - môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá) b) neohybné - spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia) podľa významovosti: a) plnovýznamové - majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky) b) neplnovýznamové - nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia).
OHYBNÉ SLOVNÉ DRUHY
Podstatné mená všeobecné názvy skupín predmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola) a vlastné mená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP). Konkrétne majú hmotnú povahu (voda, stôl, drevo, chlapec) a hromadné látkové pomnožné. Prídavné mená: Privlastňovacie, vzťahové, jadrové, akostno-vzťahové a ďalšie. Zámená: osobné, privlastňovacie, opytovacie, ukazovacie, neurčité, vymedzovacie, číslovky rôznych druhov a spôsobov použitia.
Slovesa - plnovýznamové a pomocné
Plnovýznamové: činnostné (pomenúvajú činnosti) a predmetové (ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu). Pomocné: nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným plnovýznamovým slovom. Modálne (spôsobové) - vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej (chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať). Fázové - vyjadrujú fázu dejového procesu (začať, prestať). Limitné - vyjadrujú blízky začiatok deja (ísť, mať). Sponové - fungujú ako spojenie v mennom prísudku.
Neohybné slovné druhy
Príslovky: neplnovýznamový slovný druh vyjadrujú okolnosti deja ako miesto, čas, spôsob, príčinu. Predložky: neohybný slovný druh vyjadrujú vzťah medzi slovami; spoja sa s iným slovom. Spojky: neohybný slovný druh, spájajú slová alebo vety. Častice: neplnovýznamový slovný druh vyjadrujú osobný postoj a nepatria medzi vetné členy. Citoslovcia: neplnovýznamový slovný druh vyjadrujú cit alebo vôľu a napodobňujú zvuky; môžu byť aj prísudkom v určitých konštrukciách.
Doplňujúce poznámky k alternatívnym označeniam
Predložky ako „rastlinná smotana“, „ryžová smotana“, „odtučnená smotana“ sú považované za klamanie zákazníkov, pretože ide o nepresné označenia a zbytočné zámienky, ktoré nesúvisia s typom mliečneho výrobku z pohľadu jeho účelu v recepte.
