Z botanického hľadiska rozdiel medzi zeleninou a ovocím spočíva v pôvode plodiny. Za zeleninu považujeme celé rastiny alebo jej jedlé časti - teda korene, stonky alebo listy. Všetky druhy paprík majú vysoký obsah vitamínu C. Väčšina ľudí si tento vitamín spája s citrusmi, a to najmä s pomarančom. Rastlina pôvodne pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Do Európy sa dostala vďaka cestám Krištofa Kolumba. Pálivou látkou v paprikách je kapsaicín. Vedeli ste, že farba papriky nezávisí od jej druhu? Zelené papriky sa môžu zbierať ako prvé. Najvýraznejšie na chudnutie pôsobia čili papričky, ktoré obsahujú väčšie množstvo spomínaného štipľavého kapsaicínu.
Tie v spojení s chrumkavou sladkou kukuricou, čerstvým šalátom a červenou paprikou chutia naozaj lahodne a sviežo. Pôžitok z plnej chuti opäť umocňuje tatarský dresing bez majonézy. Ostrá pálivá paprika rýchlo postaví na nohy lenivý metabolizmus. Množstvo kvalitných účinných látok má priam štartovací účinok. Žiarivo zelená, červená a žltá paprika pochádza z tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky. Vyžaduje teplú a vlhkú klímu a tak ju dnes pestujú v severnej Afrike, Ázii i v Stredomorí.
Štipľavá (čili) paprika obsahuje najmä kapsaicín, zatiaľ čo kultivary sladkej papriky produkujú neštipľavé kapsaicinoidy. Paprika ďalej obsahuje množstvo karoténov (vitamín A), vitamíny B, C a mix rôznych minerálnych látok, ako je kremík, železo, meď, mangán, draslík, horčík, zinok, jód a vápnik. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej. Už tri papriky vám pokryjú celodennú potrebu tohto vitamínu, ktorý je nevyhnutný nielen v tehotenstve na zdravý vývoj dieťatka, ale má pozitívne účinky aj na krvotvorbu, chráni srdce, upokojuje a zlepšuje náladu.
V zelených plodoch je viac vitamínu E, silného antioxidantu, ktorý sa často nazýva vitamín mladosti. Červená paprika zas obsahuje extra porciu betakaroténu - asi 150 g zabezpečí potrebnú dennú dávku. Provitamín A spolu s vitamínom C pôsobia omladzujúco - pleť vyzerá sviežo a spomalí sa tvorba vrások. Rutín chráni cievy pred kôrnatením, zinok prospieva svalom, vlasom a nechtom.
*%ODD - percent odporúčanej dennej dávky mužov v 100g. Luteín a zeaxantín, karotenoidy nachádzajúce sa v paprikách, môžu výrazne zlepšiť zdravie očí pri konzumácii v primeraných množstvách. V skutočnosti chránia ľudskú sietnicu, svetlom citlivú vnútornú stenu oka pred oxidačným poškodením. Jednou z najčastejších príčin anémie je nedostatok železa, ktorého hlavnými príznakmi sú slabosť a únava.
Nielen červené papriky sú slušným zdrojom železa, ale sú mimoriadne bohaté na vitamín C, čo zvyšuje vstrebávanie železa z čriev. Jedna stredná červená paprika môže obsahovať 169% odporúčaného denného príjmu vitamínu C. Ak sa konzumuje s ovocím alebo zeleninou s vysokým obsahom vitamínu C, výrazne sa zvýši absorpcia železa. Odborníci na výživu odporúčajú začlenenie papriky do našej dennej stravy kvôli vysokému obsahu niacínu, ktorý sa v nich nachádza. Niacín je vitamín B3, ktorý je nevyhnutný na zlepšenie stavu tráviaceho systému.
Paprika svojím vysokým obsahom vitamínu C posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a spolu s vitamínom A chránia bunky a tým aj celý organizmus pred rozmanitými infekciami. Kapsaicín, ktorý paprika obsahuje, oddávna používali na liečenie problémov spôsobených nedostatočným prekrvením. Paprika je dobrým zdrojom vitamínu E, ktorý je známy tým, že hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní mladosti pokožky a vlasov. Antioxidanty sú potrebné na to, aby sa zabránilo poškodeniu kožných buniek a tkanív, ktoré majú za následok previsnutú, suchú, poškodenú pokožku a vytvárajú jemné linky - vrásky.
Odborníci v oblasti krásy odporúčajú konzumovať potraviny bohaté na antioxidanty, ako sú papriky. Zelenina je tiež zdrojom vitamínu C a keď sa pravidelne konzumuje, tieto zložky fungujú na odvrátenie faktorov spojených s predčasným starnutím. Vitamín C je známy ako najlepší priateľ vašej pokožky. Ide hlboko do pórov kože a omladzuje mŕtve bunky a tkanivá. Červené papriky obsahujú niekoľko fytochemikálií a karotenoidov, najmä betakaroténu, ktoré vás bohatým spôsobom poskytujú antioxidačné a protizápalové účinky.
Štúdie ukázali, že zahrnutie oranžovej a červenej papriky do vášho jedálnička môže zabrániť vzniku chronických zápalov kĺbov a svalov. Navyše, živiny, ktoré sa nachádzajú v rastline, sú silné na odvrátenie faktorov spojených so sezónnymi alergiami. Všestranná zelenina má potenciál zmeniť sacharidy, ktoré konzumujete, na energiu. Týmto spôsobom vaše telo zostáva nedotknuté zlými sacharidmi, ktoré vedú hlavne k obezite a nadváhe.
Spotreba papriky v akejkoľvek forme môže byť účinná pre vaše dýchacie zdravie. Správny tok krvi pomáha udržiavať zdravé srdce. Odborníci na výživu hovoria o správnom krvnom obehu s pomocou papriky, pretože je bohatá na fosfor. Zložka je známa tým, že uvoľňuje žily posilňujúce krvné cievy. Papriku z dovozu nájdeme v obchodoch po celý rok. Od domácich pestovateľov kúpime papriku od leta do jesene.
V predaji je niekoľko veľkostí, odrôd a akostných tried papriky. Najchutnejšie sú pevné mäsité plody. Paprika je so svojimi farebnými plodmi atraktívnou zeleninou. Pestovať ju aj vonku na slnečnom mieste či v kvetináčoch. Podmienkam. Papriky pred uskladnením neumývajte, pretože akákoľvek vlhkosť spôsobí, že rýchlejšie hnijú. Ak ste ich už umyli, poriadne ich osušte papierovou utierkou. Uskladnite ich v chladničke každú zvlášť zabalenú v sieťovom obale.
Zdroj: Klaus Oberbeil a MUDr. Vitamín C sa nám väčšinou spája s citrusovým ovocím. Nie každý však vie, že niektoré druhy ovocia či zeleniny obsahujú tohto vzácneho vitamínu oveľa viac než citrusy. Medzi takéto plodiny patrí napríklad aj paprika, obzvlášť tá červená. Paprika je dostupná vo viacerých farbách - zelenej, žltej, oranžovej a červenej. Ide vlastne o štádium dozretia paprík, pričom zelená je nedozretá a červená najdozretejšia.
Zjednodušene možno povedať, že čím zrelšia paprika, tým vyšší obsah zdraviu prospešných živín. Tá červená má tiež najvyššie množstvo vitamínu C. Všetci vieme, že vitamín C je pre naše telo dôležitý. Obsah vitamínu C v červenej paprike je vyšší než v pomarančoch či inom citrusovom ovocí. Rôzne zdroje udávajú obsah céčka v 100 g červenej papriky od 150 až 300 mg. Ale to nie je všetko. Nájdeme v nej aj betakarotén a lykopén, ďalej vitamíny A, K a B6.
V ideálnom prípade by mala byť paprika skôr jemne chrumkavá ako mäkká a prepečená. Papriky zelené, červené, žlté i čili sú zdrojom cenných živín, vitamínov a antioxidantov. Tušíte odkiaľ k nám dorazila prvá paprika? Bolo to asi v 16. storočí a priplávala zo Strednej Ameriky. Indiáni ju používali v podobe červeného prášku, ktorým korenili jedlo i nápoje. Paprika mala do Európy dve cesty.
Druh, ktorý sa dodnes používa na výrobu korenia, priviezol Krištof Kolumbus z ostrova Haiti. Najprv sa pestovala ako okrasná rastlina. Až neskôr sa prišlo na jej využitie ako korenia a zeleniny. Už od začiatku bola považovaná za sedliacke korenie, ktoré sa dostávalo do šľachtických vrstiev hlavne vďaka svojej ostrej chuti. Na Slovensko sa paprika pravdepodobne dostala v 16. storočí z Maďarska ako turecké korenie.
Surová paprika je bohatým zdrojom vitamínov a minerálov. Má vysoký obsah vitamínu C. Jeho množstvo sa líši podľa odrody. Paprika však neobsahuje enzým askorbináza, takže sa vitamín C nerozkladá tak ľahko, ako v ostatných druhoch zeleneiny alebo ovocia. Z ďalších látok je to beta-karotén, ktorý v ľudskom tele funguje ako antioxidant a chráni organizmus pred voľnými radikálmi. Nezaostáva ani obsah vitamínov B1, B2 a kyseliny listovej.
V prípade jódu je známy pozitívny vplyv na tvorbu hormónov v štítnej žľaze. Pálivú chuť paprík a chilli papričiek má na svedomí kapsaicín. Paprika posilňuje sliznice, pomáha pri žalúdočných a črevných infekciách, zápaloch hrdla, pohrudnice a páliaca paprika i pri reumatických ťažkostiach. Aj pri paprike platí, že všetko je dobré konzumovať s mierou.