Spolu s autorkou mimoriadne úspešnej knižnej osemdielnej série ,,Poklady slovenskej kuchyne“ Silviou Pilkovou sa tešíme ďalšiemu dielu. Venovaný je obľúbeným tradičným pochúťkam Hontu, Podpoľania a Novohradu. Tento región sa rozprestiera na území okresov Veľký Krtíš, Krupina a sčasti zasahuje aj do okresu Banská Štiavnica. “Pre celú oblasť boli dominantné múčne jedlá ako trhance, rezance, párance, lokše, pirohy, haruľa a pod. Boli to lacné a rýchle jedlá. Známa je obec Ladzany, kde sa kedysi dávnejšie začali vysádzať jablone a obec sa stala veľkým pestovateľom a predajcom jabĺk. Samozrejme, využívali sa aj v kuchyni.
Vrchársky kraj Podpoľania je podľa nej známy jedlami, ktoré sa jedli pred odchodom na pole či do hory. Sú to napríklad skočená praženica, fučka, chamuľa, dubčiaky, dlábenie krumple, haruľa s krvou, hurke, pražená kapusta či halušky a strapačky. Z cestovín sa robili rezance, pirohy, šífliky. No a v Novohrade som natrafila na dámy z Cínobane, ktoré sa so mnou podelili o svoje rodinné gastronomické skvosty ako sú typické osúchy na sladko či na slano, jedlá sklárov s názvami ako točňa, Sklárske mäso s haluškami, typické polievky cícerová, medveďovica. Sýte a bohaté jedlá sa varili pre chlapov, ktorí pracovali v hutách, baniach alebo pri ťažbe dreva. Základ stál vždy na tom, čo dalo pole, záhrada či komora. Až potom mohli začať gazdinky čarovať. A že to vedeli dokonale, o tom svedčí aj skutočnosť, že ak vyskúšame ich recepty, olizujeme sa ešte poriadne dlho.
- „Naši predkovia jedli to, čo sa v danom období v danom regióne urodilo. Dnešní dietológovia, by povedali, že sa stravovali lokálne a sezónne a vraj to nášmu telu aj najviac prospieva. Teda, keď bolo leto, tak sa konzumovala zelenina a ovocie zo záhrady ako tekvica, cícer, zelený hrášok, na jeseň už boli zemiaky, cvikla, hrozno. Zime sa jedla kyslá kapusta, sušená fazuľa, no a na jar to bolo obdobie mladej zeleninky, šťaveľa, žihľavy, šalátu či májovej bryndze.
- „Doba je naozaj rýchla a preto aj ja využívam ponuku obchodov, kde dostať už všetko. Ale doma vypestované bylinky nám pripomenú časy, kedy pre naše babičky bolo úplne prirodzené skočiť si pred prípravou jedla do záhradky a vziať si odtiaľ všetko potrebné.“
- Postup: Rezance uvaríme v osolenej vriacej vode. Scedíme ich a jednu tretinu vložíme do maslom vymastenej zapekacej misy. Postup: Olúpané a pokrájané zemiaky uvaríme v osolenej vode do mäkka. Polovicu vody vylejeme a zemiaky so zostávajúcou vodou popučíme a miešame na ohni na kašu. Cibuľu osmažíme na masti doružova, posolíme ju a nalejeme na fučku. Postup: Zo surovín zamiesime redšie cesto, ale také, aby sa dalo vaľkať. Rozdelíme ho na menšie kúsky, z ktorých vyvaľkáme placky.
- Postup: Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.
Pokračovanie receptov a ľudových poznámok prelína históriu regiónov. Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať.
Obzvlášť významné sú aj bryndza a bryndzové halušky so slaninou, ktoré často bývajú považované za národné jedlá. Bryndza je mäkký, solený a miesený ovčí syr vyrábaný z kravského mlieka podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka a jeho pitvanie plní tradičné taliarske a slovenské stoly. Z obdobia minulosti vyplýva aj sklizňa, konzervovanie a sušenie potravín, ktoré umožňovalo prežiť dlhé zimné obdobia.

Medzi typické sladké pochúťky patria štrúdľa, skalický trdelník a lokše. Štrúdľa, pôvodne ťahaná na domácom cestu, sa stala jednou z najobľúbenejších sladkostí; prvá písomná zmienka o závine pochádza z roku 1796. Skalický trdelník, prvý slovenský výrobok so zaručenou zemepisnou identitou v EÚ, sa dnes preslávil na jarmokoch Skalice a okolia. Dvojité vrstvy cesta, mak a oriešky sú jeho typickým prízvukom. Postup: Kvások sa pripraví zo zvyšku múky, cukru, droždia a vlažného mlieka a po vykysnutí sa pridá kým sa cesto vypracuje a pripraví na tvarovanie.
Podpoľanie a Novohrad sú tiež známe receptami ako strapkáč, pacáľ, haruľa a rôzne placky s cibuľou a syrom. Lokše sa najčastejšie robia zo zemiakov a múky a slúžia ako výdatná príloha k mäsitým pokrmom. Dnes sa zachovala tradícia premyslenej prípravy, kde gazdinky využívajú lokálne suroviny a sezónne produkty, a pritom sa snažia o zdravé stravovanie bez zbytočného snobizmu. Postup: Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno, pridajte vajcia, soľ, cesnak a korenie, vmiešajte múku a tvarujte kolieska na panvici s olejom.
Vplyv histórie a kultúry na stravovanie Zvolenskej oblasti je zrejmý vo výbere surovín a v rodinných receptoch, ktoré sa zdedili z generácie na generáciu. Banícka kuchyňa, drevorubačské párance a ďalšie jedlá predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva. Dôležité sú aj podujatia ako Tradičná chuť Podpoľania, kde gazdinky a kuchári prezentujú svoje recepty a zároveň sa zachovávajú históriou a tradíciou.
tags: #tradicne #jedla #podpolania #recepty