Potravinárstvo. V rámci seriálu HN v regiónoch vám každý týždeň prinášame príbehy úspešných firiem z rôznych častí Slovenska. Čipsy sa v bývalom Československu začali vyrábať v roku 1982. Na Slovensku vtedy tenučké zemiakové plátky fritovali na troch miestach - v Trenčíne, Trstenej a Smižanoch. Práve lupienkareň na Spiši bola najväčšia a údajne i najlepšia. Aj preto čipsy dodávala do obchodov v rámci celého Československa. Lupienky a slané snacky sú v Izraeli veľmi populárne, v reštaurácii sa ako prvé na stole objavia lupienky alebo oriešky. Arašidové chrumky Bamba z produkcie miestneho potravinového giganta Osem kupuje 90 percent izraelských domácností. V konkurencii stoviek chutí, balení a firiem, ktoré na izraelskom trhu nájdete, sa však presadila aj malá lupienkareň spod Tatier. „Prvoradé bolo splniť prísne požiadavky na, kóšer‘ potraviny. Výrobnú halu, všetky linky aj všetky výrobné procesy prišli skontrolovať zástupcovia distribučnej spoločnosti z Izraela,“ hovorí spolumajiteľka Alica Račková. Firma musela doložiť pôvod a zloženie nielen ingrediencií potrebných na výrobu čipsov, ale aj od dodávateľov a pestovateľov zemiakov. „Prelomovým bol rok 2011, keď sme odkúpili výrobnú halu i technológie a začali sme s rozširovaním sortimentu,“ hovorí jeden zo štyroch spolumajiteľov firmy Ivan Handlovič. Receptom na úspech bolo rozhodnutie zamerať sa na slovenského klienta a jeho citlivú národniarsku strunu. Chrumkavé lupienky pripravujú zo zemiakov pestovaných slovenskými farmármi a tento fakt primerane propagujú. „V najbližšom období začnú zemiaky dozrievať na západnom Slovensku a potom ich postupne vykupujeme od pestovateľov zo stredného a neskôr z východoslovenského regiónu. Teraz budú lupienky najčerstvejšie,“ hovorí Handlovič. Použitá odroda zemiakov je podľa neho výrobným tajomstvom. Firma vyrába a distribuuje takmer dvadsať vlastných výrobkov zo surovín slovenskej produkcie. Ďalšie lupienky produkujú pod privátnymi značkami veľkých maloobchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku. Vrecúška chrumkavých čipsov spod Tatier poznajú aj v Taliansku, Rakúsku, Litve či Kazachstane. „Originálnu chuť oceňujú najmä Rusi. Zemiaky nepredvárame, čím si zachovávajú svoju špecifickú zemiakovú chuť a živiny,“ hovorí Handlovič. Najnovšie mieri na trhy v Maďarsku a Chorvátsku. Expanzia má však háčik. „Čipsy, ktoré obsahujú menej ako jedno percento soli, podliehajú nižšiemu zdaneniu. Museli sme tomu prispôsobiť výrobnú technológiu. O čom je teda slaný čips v Maďarsku?“ uvažuje obchodný riaditeľ a ďalší zo spolumajiteľov Pavol Benko. Tento legislatívny oriešok v Slovchipse rozlúskli nákupom nového dávkovača príchutí. Doposiaľ spoločnosť navzdory ekonomickej kríze zaznamenávala medziročný nárast výroby o 15 percent, tento rok si slovenský výrobca trúfa na viac ako dvojnásobok. „Uvažujeme o zavedení druhej smeny, ak sa nám bude na nových trhoch dariť,“ vraví Benko s tým, že v regióne s vysokou nezamestnanosťou dávajú prácu 16 stálym zamestnancom a ďalších zamestnávajú na dohodu. „Prostriedky ušetrené formou dotácie z EÚ sme chceli použiť na ďalšie rozšírenie a skvalitnenie výroby, čo by sa premietlo do zvýšenia počtu stálych zamestnancov,“ tvrdí obchodný riaditeľ Slovchipsu. Dnes sa v Smižanoch pýšia aj vlastnou dusikárňou. Tradícia smižianskych zemiačikov siaha do roku 1987. Po revolúcii vyrábalo spišské zemiakové lupienky miestne Poľnohospodárske družstvo Čingov. Lupienky sa veľmi nepredávali, a tak vedenie výrobu prenajalo. V roku 2008 biznis prevzala spoločnosť SlovChips. Firmu riadi konateľka Alica Račková, ktorá má vo firme 40-percentný podiel. Zvyšok je rozdelený medzi ďalších spoluvlastníkov - Ivana Handloviča, Ivetu Benkovú a Adama K. Kleczara. Zemiakové lupienky, známe aj ako čipsy, sú celosvetovo obľúbenou pochutinou, ktorú si vychutnávajú milióny ľudí. Ich chrumkavá textúra a slaná chuť z nich robia ideálneho spoločníka pri sledovaní filmov, športových prenosov alebo len tak na zahryznutie. Hoci sú často spájané s nezdravým stravovaním, ich história a výrobný proces sú zaujímavé a hodné preskúmania. Tento článok sa zameriava na históriu zemiakových lupienkov, ich vývoj a popularitu, a to najmä v kontexte Slovenska.
História zemiakových lupienkov a ich cesta do sveta
História zemiakových lupienkov: Od náhody k celosvetovej popularite. Príbeh vzniku zemiakových lupienkov sa začal písať v roku 1853 v Spojených štátoch amerických. Kuchár George Crum, ktorý pracoval v reštaurácii v Saratoga Springs v štáte New York, sa jedného dňa stretol s neobvyklou požiadavkou hosťa. Ten si objednal „french potatos“, no opakovane ich vracal s tým, že sú príliš hrubé. Crum nakrájal zemiaky na extrémne tenké plátky, osmažil ich v horúcom oleji a poriadne osolil. Hosť bol s novým výtvorom nadmieru spokojný. Nový pokrm, pôvodne nazvaný „Saratoga Chips“, sa rýchlo stal populárnym v reštaurácii a postupne sa rozšíril po celých Spojených štátoch. Začiatkom 20. storočia sa začali čipsy predávať aj v obchodoch, čím sa ich popularita ešte zvýšila. George Crum, kuchár, ktorému sa pripisuje vynález zemiakových lupienkov.
Zrod legendy: Príbeh Georga Cruma. Príbeh vzniku zemiakových lupienkov je opieraný o legendy, najznámejšia hovorí o Crumovi. Ten pracoval v reštaurácii Moon's Lake House a v lete roku 1853 si hosť, Cornelius Vanderbilt, stiahol z každej porcie hrubé hranolky na hrúbku, čo Crum zareagoval tenkými plátkami zemiakov osmaženými na soli. Vanderbilt si ich zamiloval a „Saratoga Chips“ sa stali populárnymi. V roku 1860 Crum otvoril Crum's House, kde na každom stole bývali lupienky. Zomrel v roku 1914 vo veku 92 rokov. Avšak dielom ThoughtCo sa uvádza, že recepty na vyprážanie tenkých plátkov boli publikované už v skorších kuchárskych knihách; sestra Kate Wicksová tvrdila, že nápad bol jej, nie Cruma.
Náhodný vynález najlepšieho občerstvenia vôbec
Neskôr koncom 19. storočia výrobcovia zakladali spoločnosti na masovú výrobu a predaj čipsov v obchodoch. Koncom 19. storočia vznikli prvé balenia do voskového papiera Laura Scudderová v roku 1926 vytvorila prvé vrecko z voskovaného papiera, čo umožnilo dlhšiu čerstvosť a bezpečnejšiu prepravu. Prvá ochutená verzia čipsov vznikla vďaka Tayto, írskemu producentovi. Čipsy sa stali bežnou súčasťou kultúry a spoločenských udalostí po celom svete, vrátane USA, kde ročne konzumujú približne 1,85 miliardy libier čipsov ( približne 3 kg na osobu).
Slovenská stopa a súčasné aktivity
V roku 2008 vznikla spoločnosť SlovChips s.r.o. na Spiši, ktorá nadviazala na tradičnú výrobu lupienkov zo Spiša. Pôvodne šlo o Lupienky Spišské, ktoré sa vyrábajú už od roku 1984. Handlovič a spol. odkúpili výrobné linky a budovu od JRD Smižany a vybudovali modernú firmu so silnou orientáciou na kvalitu surovín a lokálnu produkciu. SlovChips kladie dôraz na tri vybrané odrody zemiakov s nulovým obsahom cukru a vyšším obsahom škrobu a zároveň podporuje značku Nature Product Chips vyrábanú bez prídavných konzervačných látok. V súčasnosti firma vyrába a distribuuje takmer dvadsať vlastných výrobkov zo slovenských surovín a dodáva aj pod privátnymi značkami veľkým siete.
SlovChips expanduje na zahraničné trhy do Ruska, Poľska a Česka a zvažuje ďalšie trhy v rámci regiónu. Z pohľadu regiónu Oravy, kde leží Trsteník, je zameranie na lokálne hospodárstvo významné: pestovanie zemiakov, chov hovädzieho dobytka a výroba krmovín vytvárajú spojenie poľnohospodárskej tradície s potravinárskou výrobou. Zmluvná spolupráca s farmármi a regiónálnymi družstvami prispieva k stabilite a kvalite surovín pre lupienky. Ohlasy zákazníkov na Oravské lupienky sú výrazne pozitívne, s komentármi ako „bomaaa“ a „superne“ v súvislosti s chuťou a obalom.
Moderná výroba a environmentálne dopady
Moderná výroba zemiakových lupienkov používa rozsiahle linky, automatizáciu a často predváranie zemiakov. Výrobky sa balia do obalov, ktoré chránia pred vlhkosťou a zároveň znižujú riziko poškodenia počas prepravy. Environmentálne dopady zahŕňajú spotrebu vody a energie, vznik odpadu a problematiku recyklácie obalov. Príkladom lokálnej iniciatívy je Snaha o udržanie kvality a pôvodu surovín v SlovChips, ktoré používajú len dve vybrané odrody zemiakov s nízkym obsahom cukru a vysokým škrobom a zdôrazňujú spracovanie bez predvárania.
Zemiaky ako súčasť kultúry a kuchyne Slovenska: pestovanie v regióne Čechynce pri Nitre a rodinná tradícia pestovania zemiakov sa prelínajú s vývojom lupienkárstva. Spoločnosti ako Čechynce a SlovChips ukazujú, ako lokálne poľnohospodárske tradície môžu premeniť na priemyselnú výrobu a export. História zemiakov na Slovensku začala vo fáze učenia, rozšírila sa cez 19. storočie a stala sa „druhým chlebom“ severných regiónov s chladnejším podnebím.
Príklady a doplňujúce informácie
- Historické korene zemiakov aj na Spiši: tradičná produkcia a súčasný rozmach SlovChips.
- Prínos lokálnej produkcie: slovenské zemiaky do lupienkov a vývoz do zahraničia.
- Techniky ochucovania a balenia: od tvrdého predvŕania až po moderné ochucovadlá a príchute bez konzervačných látok.
Príbeh Oravských lupienkov a ďalších slovenských značiek ukazuje, že lokálna kultúra a poľnohospodárska tradícia môžu viesť k úspechu na domácich i zahraničných trhoch. V súčasnosti sa slovenské lupienky tešia záujmu aj v krajinách ako Taliansko, Rakúsko, Litva a Kazachstan, pričom naďalej rastú vďaka kvalite surovín a domácej expertíze.