Keďže sme rybári, tak napríklad v rieke, v jazere... Väčšinou je to dravec, ktorý na svojom území vládne svojou silou, dravosťou. Je nekompromisný, neľútostný a zasiahne vždy, keď je ohrozené jeho lovisko, jeho moc. Vládcom sa stáva rôznymi spôsobmi. Rybár zdolá starého vládcu časti rieky, v krátkom čase sa tam objaví nový vládca, nikto však nemá ten úživný kus územia navždy. Za svoj život vybojuje stovky veľkých aj menších súbojov a vládcom sa stáva len víťaz súboja. Stretnúť alebo uloviť vládcu, býva väčšinou jedinečným, zriedkavým, ale nezabudnuteľným zážitkom.
Mal som tú česť spoznať, dokonca zviesť súboj s niektorými vládcami. V rieke to určite boli stretnutia s hlavátkou. Najpôsobivejšie boli tie nečakané, mimo hlavátkovej sezóny. Udialo sa to takmer vždy na rôznych úsekoch Hrona. Sedel som ticho na brehu rieky, niekde nad Ľubietovským mostom, voda mi jemne omývala brodiace nohavice a čakal som, kým začne podvečerný zber. Potočníky už pomaly začínali poletovať nad hladinou, každú chvíľku to začne. Napodobenina z jelenej srsti sa už nedočkavo chvela na nadväzci. „Idem na to,“ pomyslel som si, určite sa mi podarí vyprovokovať dákeho pekného lipňa aj skôr. Potočník zo srsti súhlasne prikyvoval, túžil si zalietať ako jeho živí bratranci, jemne pristáť na hladine, vyprovokovať lipňa, možno si nájde aj kamošku. No nestihol vzlietnuť. Lipne, ktoré poletujúce potočníky prebrali z letargie prvé, vydráždili svojimi manévrami k útoku vládcu tohto úseku rieky. Voda sa tri metre od nás prudko zvírila, zreteľne som videl chrbát ryby a znovu som sedel na zadku. Fú! Tak to bola ryba! Väčšiu som dovtedy na Hrone nevidel. Zalovenia sa zopakovali v krátkom časovom slede ešte asi dva razy. Predpokladaný zber sa dnes už asi konať nebude. Lipne majú teraz úplne iné starosti.
Lenže to nebolo všetko. Očakávajúc ďalší prudký útok vyhladnutej ryby, lebo priznávam, bolo to vzrušujúcejšie, ako oklamať v tej chvíli lipňa, postrehol som periférne vľavo od seba jemný pohyb. Proti prúdu rieky, popri brehu sa pomaly sunula obrovská ryba. Akoby ma vôbec nevnímala. Zastala na mojej úrovni a ja som mohol prvýkrát pohliadnuť do očí, teda skôr do oka, pravdepodobne vládcovi celej rieky. Pozorne si ma prehliadol, a to oko akoby vravelo: „Mal by si už vypadnúť. Vyrušuješ pri...“ Nedohovoril, švihol chvostom a tentoraz rovnako ticho, ako sa objavil, tak aj zmizol. Nechápal som, čo tak nečakane a nehlučne. Vtedy za mnou zaprašťalo raždie a objavil sa prichádzajúci rybár. „Už zbierajú?“ znela jeho prvá otázka. „Ešte nie, možno dnes už ani nebudú,“ hlesol som a potichu sa vzdialil. Nechcel som ho upozorňovať na tú nádhernú rybu. Nechal som to na ňu. Ak bude chcieť, ukáže sa mu. To, že som mal tú možnosť, som bral, akože som bol poctený. Stretol som vládcu riadiaceho sa zákonmi prírody, vzbudzujúceho rešpekt, ale aj svojím rybacím prejavom, múdreho. Veď nikto o ňom doteraz nevedel. Zbytočne sa neukazoval, nebúchal si do pŕs, aký je silný a čo všetko dokáže.
Ako v ďalšom pokračovaní, na počudovanie, lipňov na tomto úseku bolo stále dostatok. Aj veľkých. Večer som sadol za počítač, že čo moji rybárski priatelia, ako si nažívajú v dobe politických samovládcov? Prvé, samo od seba nabehlo video s politickým vládcom, ktorý by chcel možno vládnuť ďalších sto rokov. Podľa svojich zákonov. Rýchlo som preklikol na obľúbený kanál. Pobavil som sa na krátkej snímke z Troutky. Vládkyňa jazera, metrová, vypasená šťuka Matilda, si pohodlne hovela uprostred veľkého zhluku dúhakov. Z toho záberu vyžaroval pokoj, ba dokonca až porozumenie.
Na druhý deň som z paluby škunera, ktorý je ozdobou arény, opatrne nazeral do hĺbky. Pstruhy si pokojne postávali na tom istom mieste ako včera, Matilda nikde. Ale predsa! Zvedavá ženská... Pomaly a čoraz zreteľnejšie sa rysoval jej obrys, až zastala tesne pod hladinou uprostred oddychujúcich pstruhov: „Čo tu očumuješ, nevidíš, že oddychujeme? Mal by si už ísť.“ Vyzerala väčšia ako včera, vzbudzujúca rešpekt a úctu. Zvedavosť ma hnala rovno do rybárskeho obchodu, kde vládnu Bobka s Radom. Troutka je ich srdcovka. Boba sa len zasmiala, vytiahla foťák a hovorí: „Vládkyň tu máme viac. Na pláži šéfuje Pamela,“ nasledovala fotka z jari tohto roku. Dlhá, predlhá, štíhla, elegantná šťuka, už len bikiny a tiež by ju brali do Baywatchu. Potom fotky Matildy, tiež z jari, dnes už je zrelá do výzvy na chudnutie. Pred dvomi týždňami dala o sebe vedieť posledná z trojice, Klotilda, o ktorej dovtedy nemal nikto tušenie. Po pozretí tej fotky by som už v lete nevyplával na bellyboate krížom cez jazero. Tri vládkyne, tri nekompromisné predátorky vo vode plnej pstruhov a plotíc. Vládnu asi dobre, Troutke sa tiež darí, ako aj ich obchodu. Tu nechcem znovu povedať, že mu vládnu, tam sa skôr hodia slová, že slúžia. Nám, rybárom... Ani to nie je úplne správne slovo. Dávajú viac. Kto sem už raz zavíta, rád sa vracia.
Keď už niekto chce silou mocou vládnuť, nech vládne múdro, k spokojnosti ľudí tejto krajiny. Možno by to mal byť vodca, ktorý strhne svojím príkladom, životným príbehom. Možno by nemal vládnuť, skôr by sa hodilo tiež slovo slúžiť, šíriť úctu a priateľstvo. Zabezpečiť prosperitu. Azda príliš veľa slovíčok... Ale možno sa tak v novom roku stane. Tak toto by som vám chcel popriať - priateľstvo, spokojnosť, slušnosť, prosperitu. Tiež niekoho, kto nám v tejto krajine, bude v dobrom slova zmysle „slúžiť“.
Vyza, veľká a dlhoveká ryba, predstavuje jedinečný príbeh: dĺžka života: možná 200 rokov, rozmery: 150 až 600 cm, rozpoznávacie znaky: široká ústa, štyri fúzy, obrovské plutvy. Rozšírenie: Kaspické, Čierne, Azovské a Jadranské more. Rysy dravca: vrcholový predátor v riekach a pláží. Historický význam viedol k lovu pre ikry a kaviár. Ochrana a zasebné opatrenia dnes umožňujú organizovaný rybolov a zarybňovanie v niektorých tokoch.
Rozmery a rast vyzy: priemerná dĺžka 150-300 cm, maximá do 500 cm, hmotnosť 30-200 kg, maximum až okolo 1000 kg. Hmotnostné rekordy (odhadované) kolísajú, avšak skutočne gigantické kusy dnes už zriedka uvidíme. Vládca jazier a riek je príbeh o strate klíčových ekosystémov, ktoré naše rieky kedysi hostili. Napriek tomu vyza ostáva učivom o obrovských možných rozmeroch a dlhom veku.
Biológia druhu vyzy zo storočí: potrava - všetkožravá, prechod na dravosť v dospelosti, tiahne do riek na neresiská v dvoch vlnách. Umelý výter hlavátky podunajskej patrí medzi kľúčové spôsoby udržania jej populácie. Hlavátka je dnes kriticky ohrozená v Európe, hlavne kvôli znečisteniu vôd, výstavbe priehrad a strate neresísk. Umelý výter má zásadný význam pre udržanie a obnovu stavu v riečnych tokoch, kde by inak mohla vyhynúť. Rast vyzy z roka na rok ukazuje, že populácie aj na Slovensku sú vzácne, no v určitých tokoch sa ešte nájdu jedinci s hmotnosťou stoviek kilogramov.
- Rozmery a vek: vyza dosahuje vek až okolo 200 rokov, dĺžky 4-5 metrov u najväčších exemplarov.
- Rozšírenie a biotopy: najmä v deltách a veľkých riekach, v hlbokých miestach prúdnice a pri ústiach.
- Rôzny spôsob lovu: lov polomrtvými nástrahami, najčastejšie 50-150 kg ulovené kusy.
Ďalšie dôležité informácie: hlavátka podunajská - kráľovná a symbol vody v krajine, ochrana a chov prostredníctvom umelého výteru má za cieľ udržanie druhového bohatstva a biodiverzity vo vodách. Najväčšia hlavátka ulovená na Slovensku mala vyše 30 kilogramov a merala viac než 140 centimetrov. Táto ryba je príkladom vzácnosti a potreby ochrany voľných vôd a neresísk.