Poradie bolo tvorené kombináciou ukazovateľov produkcia mlieka za normovanú dojné periódu a percento plodnosti na obahnenú bahnicu. Vynikajúca plodnosť (195,5 %) vyniesla na prvú priečku v špecializovaných mliekových plemenách stádo lacaunských oviec z chovu spoločnosti KEĽO A SYNOVIA z Veľkých Teriakoviec. Chovom s najvyššou úžitkovosťou bolo stádo Ing. Miroslava Luptáka z Pokryváča - 357,8 kg mlieka. Pri priemerných nákladoch okolo 1 eura na kŕmny deň v tomto systéme chovu je úžitkovosť nad 300 kg potrebná z hľadiska dosahovania efektivity chovu. Prekročiť ju by malo byť rýchlym cieľom chovateľov špecializovaných mliekových plemien.
Pri našom novom plemene - slovenskej dojnej ovci - boli zaznamenané 2 chovy s produkciou nad 200 kg mlieka za normovanú dojnú periódu. Vlaňajšie víťazstvo obhájilo stádo spoločnosti Agro - Racio Liptovský Mikuláš s produkciou 225,2 kg na bahnicu a plodnosťou 159,5 % na obahnenú ovcu. Najväčšie stádo v rámci tohto plemena - Agrofarma Červený Kameň dosiahlo produkciu 222,3 kg. Vysoká úžitkovosť vo veľkých stádach svedčí o zvládnutí manažmentu chovu a využívaní inovatívnych metód a postupov. Výsledky za ostatné dojné, ako aj mäsové plemená prinesieme v blízkej budúcnosti.
Chovatelia oviec teraz prežívajú najkrajšie obdobie roka. Konečne sa dočkali a v ovčínoch im pribudli stovky očakávaných malých jahniatok. Tradícia chovu oviec na Liptove je už stáročná, aj vďaka prírodným podmienkam, ktoré ho k tomu predurčujú - veľa pasienkov v horských a podhorských oblastiach. „To nie je, že postavíte novú maštaľ na zelenej lúke. My sme kúpili vyplienené hospodárstvo po privatizéroch, staré zdevastované maštale, kde sa pozriete, všade na vás pozerá robota. Začínali sme v Bobroveckej doline s cudzími ovcami, to bolo najjednoduchšie. Na hospodárskom dvore v Bobrovci chovajú ovce a v Jalovci, zas slovenský strakatý dobytok. “
„Za tých dvadsať rokov, čo chováme ovce, sa ich chov s mliečnou produkciou významovo vyrovnal chovu kráv s tržnou produkciou mlieka. Keď porovnáme tržby za kravské mlieko s tržbami za finalizované ovčie mlieko vo výrobkoch, tak sa to ekonomicky vyrovnáva. My nemáme z oviec také tržby, ako za kravské mlieko, ale aj náklady sú podstatne nižšie. Finalizácia je ekonomickejšia, tržba za ovčie mlieko by bola podstatne nižšia. Finalizujeme všetko ovčie mlieko a 10 percent kravského mlieka. Robíme z neho údený syr, maslo, tvaroh, jogurt, syrové nite. Chovajú zošľachtené valašky. Stádo má momentálne do 700 kusov, plus nové prírastky. V tomto období prichádzajú na svet každý deň v hojnom počte. Od začiatku februára sa ich na farme vykotilo už takmer tristo. Rovnaký počet ešte očakávajú v najbližších týždňoch. Jahňatá ostávajú pri ovci osem až desať týždňov. To je dostatočne dlhý čas, aby nabrali silu a mohli sa osamostatniť. Mlieka majú toľko, koľko potrebujú.„
„Nové rodiny ukladáme do kotercov, aby sa mláďatá nezatúlali ďaleko od mamy. Treba dohliadať, aby ťahali z oboch ceckov. Keď ovca nechce mladé pustiť k vemenu, separujeme ju s jahňaťom, pokým privykne. Treba sa o to starať. Zhruba do dvesto mladých jahníc nechajú na ďalší chov - na obnovu a zvýšenie počtu kusov stáda. „Taliani a ďalší výkupcovia nás doslova devastovali nízkou výkupnou cenou, ktorá nedosahovala ani nie dve eurá za kilogram živej váhy. Cenu tlačili úmyselne nadol. O čo viac nás stlačili dole, o to viac zarobili. Táto cena pre nás nebola rentabilná. Reálna cena za kilogram jahňaciny by podľa neho mala byť 4 eurá. Momentálne je na úrovni 3,15 eur, ale sú radi aj zato. Každý rok sú v strate 1 500 eur, lebo ovce treba dva razy do roka strihať. Strihanie jednej ovce momentálne prináša náklady vo výške jedného eura. Za kilogram vlny dostanú 10 centov, a to sú radi, že ju niekto zoberie. Produkty predávajú na vlastnom salaši Pastierska v Bobroveckej doline, ktorý otvorili pred vyše dvadsiatimi rokmi. Predtým vyrábali syr na bryndzu a až 90 percent syra smerovalo do bryndziarne. Potom mliekarne zmenili politiku - prestali vykupovať syr. Odôvodnili to rozdielnou kvalitou syra od chovateľov. „Chceli iba mlieko, ale to sme nechceli dať. Všetko mlieko spracovávame na syry a bryndzu. Ovce na predaj mlieka by som nechoval. „Keď predávate koncovému spotrebiteľovi, nemôže si dovoliť nekvalitu. V Bobrovci majú rozmnožovací chov zameraný na produkciu mlieka. “Naše ovce sa pasú na paši, nie v oplôtkoch. Jarky aj ovce sú chované od jari do jesene vonku na pasienkoch, nocujú pod holým nebom. Okrem odolnosti, je to aj dobrá chodivosť a dlhovekosť. Ovce sa dožívajú v priemere aj sedem rokov, niektoré aj desať. Ovce pasú na 120 hektárovej paši. „Ovca potrebuje vždy čerstvú pašu, ak má dojiť. Musí byť stále na zelenom koberci - na mladej tráve. Všetky pasienky sa striedavo kosia aj pasú. Aj v Bobrovci musia čeliť predátorom. Udržiavajú ručné dojenie, ktoré už pomaly vymizlo. „Našťastie, stále máme dosť chlapov, ktorí ešte chcú dojiť rukami. Viem, že aj nás to raz dobehne, ale kým mám chlapov, čo mi podoja, nemám nad čím uvažovať. Ľudská ruka vemeno pomasíruje, pohladká, ale aj prehmatá. Päť chlapov dojí dvakrát denne. Ráno a popoludní o štvrtej. „Potrebujete viac ľudí, ale zaobídeme sa bez techniky, čo sú náklady navyše. Žiadna technika sa aj tak nezaobíde bez odbornej obsluhy. Množstvo zákazníkov prichádza na Salaš Pastierska okrem kvalitných domácich produktov z ovčieho mlieka, aj za oddychom, či agroturistikou na koni. Robia aj exkurzie, v rámci ktorých sa hovorí o ovčiarstve na Slovenku. Ľudia majú možnosť vidieť ručné dojenie, či spracovanie mlieka.
Geografické a hospodárske súvislosti
Chov dojných a mäsových oviec patrí v mnohých krajinách sveta k významným a neoddeliteľným súčastiam poľnohospodárskej prvovýroby. Medzi krajiny s najväčšími stavmi oviec patrí Čína, Austrália, India, Nigéria a Sudán. Na Slovensku bolo k 31.12.2019 registrovaných 321 tisíc oviec, z čoho takmer 220 tisíc bahníc. Spoločnosť ORAGRO s.r.o. sídliaca v Oravskom Veselom bola založená v roku 1992 s cieľom poskytovania mechanizačných služieb v poľnohospodárstve a dnes hospodári na 2770 ha, pričom stádo oviec pozostáva z 730 bahníc, 370 jariek a 20 plemenných baranov. Podľa dlhodobého cieľa sa zvyšuje zastúpenie plemena lacaune. Na farme je uplatňovaný kombinovaný spôsob chovu a dojnej periódy v trvaní 250 dní bola 195 litrov na ovcu. Dojná perióda trvá od februára/marca do októbra, v závislosti od klimatických podmienok.
V roku 2020 došlo k zlepšeniu kvality dorobených krmovín v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pomocou technológií veľkoobjemových vakov a predchádzania nevyhovujúcemu silážnemu žľabu. Dávky sú prispôsobené pre bahnice v laktácii, jariská a plemenné barany, pričom počas dojenia je dopĺňaný proteín a energia granulovanou zmesou BA K z automatického dávkovača. Pri odchove jariek je kŕmenie kvalitnými bielkovinovými krmivami s pridružením šrotovaných zmesí. Skupinové pripúšťanie umožňuje efektívnu správu podľa úžitkovosti. Po obahnení sú jahňatá v skupinách a prechádzajú na mliečnu kŕmnu zmes prostredníctvom kŕmnych automatov. Jeden automat obsluhuje dvanásť výdajných jednotiek.
Dojenie oviec + Moja denná rutina dojenia 🐑 || Ako zdieľame jahňatá pre jednoduché dojenie!
Viditeľné výhody a výzvy
- Vysoká plodnosť a produkcia mlieka sú kľúčové pre ekonomickú efektívnosť chovu.
- Efektívny manažment krmív s využitím TMR a objemových krmív znižuje náklady na kŕmny deň.
- Finalizácia ovčieho mlieka prostredníctvom vlastných výrobkov (syry, bryndza, maslo) zvyšuje hodnotu produkcie aj pri nižších tržbách za samotné mlieko.
- Zlepšenie genetických ukazovateľov a welfare sú kľúčové pre udržanie konkurencieschopnosti na Slovensku aj v EÚ.
- Riadenie pastvy, bloková pastva a pasenie na pasienkoch prispieva k vyššej vitalite a dĺžke života oviec.
Ovčie mlieko obsahuje viac mastných kyselín, vitamínov B, A, C a vyšší obsah vápnika a fosforu v porovnaní s kravským mliekom. Spracovanie mlieka do sire a bryndze na salaších podporuje lokálnu ekonomiku a umožňuje udržať tradičné hodnoty v modernej produkcii. Kontrola úžitkovosti oviec je program, do ktorého sú zapojené aj ďalšie chovy a regióny, čo podporuje výmenu skúseností a zlepšovanie diagnostických a manažérskych prístupov.
- Porovnanie úžitkovosti a plodnosti medzi plemenami a jednotlivými farmami
- Štandardy kŕmnych dávok a techniky spracovania mlieka
- Manažment mliekarenského procesu a trhové potenciály ovčieho mlieka